Sumeri bohov pokladali za svojich vládcov a podľa toho sa k nim aj správali, pretože si boli vedomí ich vznešenosti a všemohúcnosti. Boli presvedčení, že ľudí vytvorili a priviedli na svet s jediným cieľom - aby vlastnými schopnosťami, prácou a starostlivosťou zaistili svojim pánom bohatý a bezstarostný život. Akými obradmi ich ale Sumeri uctievali? A kto ich viedol? Aké sviatky svätili? Vykonávali mágiu a exorcizmus? Aké bolo ich celkové náboženské správanie? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpoveď.
Bohovia stvorili ľudí na to, aby sa o nich starali a slúžili im. Preto ich celý život bol službou bohom - bohoslužbou. Väčšina ľudí slúžila bohom nepriamo, to znamená svojou prácou na poliach, remeselnou výrobou, vykonávaním svojich stavovských povinností a pod. Ale aj Sumeri mali skupinu ľudí, ktorí bohom slúžili priamo, a to boli kňazi. Najvýznamnejšou kňazskou osobou bol kráľ, ktorý bol božím vyvoleným, splnomocnencom a zástupcom. V sumerčine bol nazývaný patesi (vikár). Kráľ je na nájdených obrazoch alebo reliéfoch znázorňovaný ako ten, ktorý koná rôzne rituálne obrady. Kráľ obetuje, predkladá bohom jedlo a stojí pred nimi v modlitbových postojoch, je tým, kto vykonáva očistné obrady, napríklad očistu chrámu.
Ďalšími osobami slúžiacimi priamo bohom boli kňazi. Funkcia kňaza si vyžadovala nadobudnúť určité vzdelanie a telesnú bezchybnosť. Neskoršie sa kňazský úrad stal dedičným. Kňazi sa delili na niekoľko skupín. Titul najvyšší kňaz, po sumersky en (pán), sa používal tak na označenie vladára, ako aj veľkňaza. Iné pridné označenie pre najvyššieho kňaza bolo mah (najvyšší). K týmto názvom sa pridával titul lagaru (služobník) a išippu (očisťovatelj. Dôležitú úlohu mal aj kňaz s titulom urigallu (veľká stráž). Pôvodne bol strážcom chrámu, neskoršie dokonca jeho hlavným predstaveným. Bol to práve urigallu, ktorý riadil očisťovanie chrámu a sám predsedal najvýznamnejším obradom, ktoré sa v ňom konali.
Jeho pomocníkmi boli kňazi s označením erib biti (vchádzajúci do domu). Iba oni a veľkňaz mohli vstúpiť do svätyne boha, aby sa postarali o jeho sochu, prinášali mu potravu, dozerali na vonné kadidlo a sprevádzali veľkňaza pri bohoslužbách. Pozornosť si zaslúžia tiež kňazi s označením mašmaš, čo sa dá voľne preložiť ako exorcista. Ich úlohou bolo pomocou magických formúl odvracať všetko zlé a zápasiť s čarodejníkmi, ktorí škodili čiernou mágiou. Pomáhali urigallu pri očisťovaní chrámu. Kňazskú skupinu vytvárali aj kalu (speváci) a naru (hudobníci). Spolupôsobili pri obradoch a sprevádzali ich spevom a hudbou. Pri niektorých obradoch účinkovali aj spevácke zbory.
V sumerských chrámoch boli tiež rôzne kňažky. Najvyššiu kňažku entú vyberali z kráľovských dcér. Termínom naditu sa označovali chrámové panny, ktoré museli zachovávať pohlavnú zdržanlivosť a nesmeli mať deti z dôvodu ich služby v chráme. Výraz harimati patril naopak kňažkám, ktoré praktizovali kult plodnosti. Hanlivé označenie „posvätné prostitútky,“ ktoré sa im postupom času prisudzovalo, je spôsobené všeobecným nepochopením úlohy tejto skupiny kňažiek. K chrámovému personálu patrili tiež remeselníci, ktorí pod dohľadom urigallu vyrábali všetko potrebné pre chrámovú bohoslužbu.