Autor: P. Jozef Trstenský | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer 1/2014, s. 33-34 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
10.03.2014
Sumeri » Náboženstvo sumerov
Náboženstvá majú veľkú rozmanitosť a zároveň každé z nich má vlastné dejiny a tradície, ktoré sa sformovali počas jeho vývoja. Náboženstvo sprevádza ľudstvo od počiatku a stalo sa dôležitým konštitutívnym prvkom mnohých civilizácií, vrátane tej našej, V nasledujúcom cykle sa pokúsime predstaviť najstaršie známe historické relígie, ktoré vznikli pred kresťanstvom a mali naň väčší či menší vplyv. Zároveň, aj keď ich už dnes považujeme za mŕtve, predsa za istých okolností niektoré ich prvky sú stále prítomné aj v našej súčasnosti, ba dokonca dochádza k ich čiastočnému oživovaniu. Prvé náboženstvo, ktorému sa budeme venovať, je náboženstvo Sumerov, a to preto, lebo ide o historickú relígiu, ktorá je pri našom dnešnom stave poznania najstaršia, o ktorej máme zachované písomné zmienky.
Sumerské náboženstvo predstavuje výnimočný starobylý religiózny systém. Ovplyvnilo mnohé staroveké náboženstvá, ktoré potom bezprostredne ich civilizáciu ovládli a nahradili. Znovu- objavením tohto pozoruhodného etnika sa však stopy jeho náboženských predstáv dajú vnímať aj v niektorých súčasných náboženstvách. Ide hlavne o nápadnú podobnosť s niektorými náboženskými tézami židov, ako nám ich opisuje Biblia, najmä prvé kapitoly Knihy Genezis. V prvých dvoch častiach nášho seriálu o predkresťanských náboženstvách po krátkom zoznámení so Sumermi opíšeme ich panteón, predstavy o svete a ľuďoch, ako aj ich náboženské postoje a správanie. Sumerské etnikum sa vytratilo z mapy sveta a upadlo do zabudnutia približne pred dvetisíc rokmi. Jeho niekdajšiu slávu na dlhé obdobie zavial čas.
K znovuobjaveniu Sumerov došlo až v 19. storočí. Medzi mnohými hmotnými pamiatkami, ktoré sa našli pri archeologických vykopávkach, si osobitnú pozornosť zasluhujú hlinené tabuľky, ktoré sú najstaršími písomnými dokumentmi ľudskej civilizácie. Sú v nich zapísané udalosti dotýkajúce sa všetkých oblastí života Sumerov. Opisujú nám ich každodenný život, vrátane hospodárskych, ekonomických, pracovných a obchodných aktivít. Avšak nielen to. Tisíce hlinených tabuliek zachytili tiež ich náboženský život. Sú na nich zapísané mená ich bohov, modlitby, rituály, ale tiež rozprávania o bohoch a ľuďoch, o počiatkoch sveta (epos Enúma eliš), o potope sveta (Mýtus o Atrachasísovi), o hľadaní večného života (Epos o Gilgamešovi), o zostúpení do podsvetia (Mýtus o Nergalovi a Ereškigal) a pod. Sumeri sú známi ako tvorcovia prvej civilizácie na území Mezopotámie. Už pred päťtisíc rokmi žili vo veľkých mestách a obrábali zem na poliach umelo zavlažovaných zložitým systémom kanálov.
Vynašli písmo, na začiatku piktografické, neskoršie ideografické, ktoré bolo vytvorené predovšetkým pre administratívne potreby, vedenie účtovníctva, výpočet miezd, výplatné listiny či tvorbu faktúr. Sumeri sa stali aj tvorcami byrokracie riadiacej scentralizovaný teokratický štát, ktorý vznikol ako premyslený dôsledok prispôsobenia sa ich špecifickým životným podmienkam. Južná Mezopotámia, ktorú Sumeri obývali od druhej polovice 4. tisícročia pred Kr., leží v subtropickej oblasti a bez riek Eufrat a Tigris by bola úplnou púšťou. Hospodárstvo založené na dažďovom princípe by tu bolo úplne nemožné, a práve vhodne vytvorená sieť kanálov umožnila, aby sa tu usadili väčšie skupiny roľníkov. Spoločná názorová platforma im po-skytla primeranú vnútornú konzistenciu, na ktorej základe sa vytvorili centralizované a autonómne štáty ohraničené lokálnou sieťou kanálov.
Tieto štáty existovali už v 3. tisícročí pred Kr. a mnohé napovedá, že niektoré z nich mohli existovať už v 4. tisícročí pred Kr., v období nazývanom „pred potopou“. Mestský štát mal vo svojom strede mesto so svätyňou boha - vládcu a s centrálnym administratívnym strediskom, niekoľko okolitých miest so svätyňou rodinných príslušníkov boha - vládcu s lokálnymi administratívnymi strediskami a mnoho pridružených dedín a osád. Táto štruktúra mala náboženský charakter a bola všeobecne rozšírená vo všetkých mestských štátoch južnej Mezopotámie. Zo zachovaných hlinených tabuliek bola zrekonštruovaná aj ideológia sumerských štátov, ktorá mala bezprostredný vplyv na politickú štruktúru.
Teokratická štátna štruktúra sa vytvorila na predstave vzájomného vzťahu bohov a ľudí. Sumeri si boli vedomí svojho významu pre bohov a vedeli, čo bohovia od nich očakávajú. A naopak, ľudia za to poznali, čo môžu očakávať od svojich bohov. Súčasnej technickej civilizácii stačí nahradiť bohov inštitúciou štátu. V tomto sú Sumeri pre nás bližšie než akékoľvek iné staroveké civilizácie. V ich poňatí bohovia vytvorili štát, ktorému boli obyvatelia povinní platiť dane a plniť si povinnosti. Ako protihodnota sa im poskytlo sociálne zabezpečenie. Takýto systém si vyžadoval rozsiahle viacúrovňové riadenie založené na špecializovanej skupine úradníkov. Avšak na rozdiel od súčasných štátov mala sumerská byrokracia silnú oporu v náboženstve.
Náboženstvá majú veľkú rozmanitosť a zároveň každé z nich má vlastné dejiny a tradície, ktoré sa sformovali počas jeho vývoja. Náboženstvo sprevádza ľudstvo od počiatku a stalo sa dôležitým konštitutívnym prvkom mnohých civilizácií, vrátane tej našej, V nasledujúcom cykle sa pokúsime predstaviť najstaršie známe historické relígie, ktoré vznikli pred kresťanstvom a mali naň väčší či menší vplyv. Zároveň, aj keď ich už dnes považujeme za mŕtve, predsa za istých okolností niektoré ich prvky sú stále prítomné aj v našej súčasnosti, ba dokonca dochádza k ich čiastočnému oživovaniu. Prvé náboženstvo, ktorému sa budeme venovať, je náboženstvo Sumerov, a to preto, lebo ide o historickú relígiu, ktorá je pri našom dnešnom stave poznania najstaršia, o ktorej máme zachované písomné zmienky.
Sumerské náboženstvo predstavuje výnimočný starobylý religiózny systém. Ovplyvnilo mnohé staroveké náboženstvá, ktoré potom bezprostredne ich civilizáciu ovládli a nahradili. Znovu- objavením tohto pozoruhodného etnika sa však stopy jeho náboženských predstáv dajú vnímať aj v niektorých súčasných náboženstvách. Ide hlavne o nápadnú podobnosť s niektorými náboženskými tézami židov, ako nám ich opisuje Biblia, najmä prvé kapitoly Knihy Genezis. V prvých dvoch častiach nášho seriálu o predkresťanských náboženstvách po krátkom zoznámení so Sumermi opíšeme ich panteón, predstavy o svete a ľuďoch, ako aj ich náboženské postoje a správanie. Sumerské etnikum sa vytratilo z mapy sveta a upadlo do zabudnutia približne pred dvetisíc rokmi. Jeho niekdajšiu slávu na dlhé obdobie zavial čas.
K znovuobjaveniu Sumerov došlo až v 19. storočí. Medzi mnohými hmotnými pamiatkami, ktoré sa našli pri archeologických vykopávkach, si osobitnú pozornosť zasluhujú hlinené tabuľky, ktoré sú najstaršími písomnými dokumentmi ľudskej civilizácie. Sú v nich zapísané udalosti dotýkajúce sa všetkých oblastí života Sumerov. Opisujú nám ich každodenný život, vrátane hospodárskych, ekonomických, pracovných a obchodných aktivít. Avšak nielen to. Tisíce hlinených tabuliek zachytili tiež ich náboženský život. Sú na nich zapísané mená ich bohov, modlitby, rituály, ale tiež rozprávania o bohoch a ľuďoch, o počiatkoch sveta (epos Enúma eliš), o potope sveta (Mýtus o Atrachasísovi), o hľadaní večného života (Epos o Gilgamešovi), o zostúpení do podsvetia (Mýtus o Nergalovi a Ereškigal) a pod. Sumeri sú známi ako tvorcovia prvej civilizácie na území Mezopotámie. Už pred päťtisíc rokmi žili vo veľkých mestách a obrábali zem na poliach umelo zavlažovaných zložitým systémom kanálov.
Vynašli písmo, na začiatku piktografické, neskoršie ideografické, ktoré bolo vytvorené predovšetkým pre administratívne potreby, vedenie účtovníctva, výpočet miezd, výplatné listiny či tvorbu faktúr. Sumeri sa stali aj tvorcami byrokracie riadiacej scentralizovaný teokratický štát, ktorý vznikol ako premyslený dôsledok prispôsobenia sa ich špecifickým životným podmienkam. Južná Mezopotámia, ktorú Sumeri obývali od druhej polovice 4. tisícročia pred Kr., leží v subtropickej oblasti a bez riek Eufrat a Tigris by bola úplnou púšťou. Hospodárstvo založené na dažďovom princípe by tu bolo úplne nemožné, a práve vhodne vytvorená sieť kanálov umožnila, aby sa tu usadili väčšie skupiny roľníkov. Spoločná názorová platforma im po-skytla primeranú vnútornú konzistenciu, na ktorej základe sa vytvorili centralizované a autonómne štáty ohraničené lokálnou sieťou kanálov.
Tieto štáty existovali už v 3. tisícročí pred Kr. a mnohé napovedá, že niektoré z nich mohli existovať už v 4. tisícročí pred Kr., v období nazývanom „pred potopou“. Mestský štát mal vo svojom strede mesto so svätyňou boha - vládcu a s centrálnym administratívnym strediskom, niekoľko okolitých miest so svätyňou rodinných príslušníkov boha - vládcu s lokálnymi administratívnymi strediskami a mnoho pridružených dedín a osád. Táto štruktúra mala náboženský charakter a bola všeobecne rozšírená vo všetkých mestských štátoch južnej Mezopotámie. Zo zachovaných hlinených tabuliek bola zrekonštruovaná aj ideológia sumerských štátov, ktorá mala bezprostredný vplyv na politickú štruktúru.
Teokratická štátna štruktúra sa vytvorila na predstave vzájomného vzťahu bohov a ľudí. Sumeri si boli vedomí svojho významu pre bohov a vedeli, čo bohovia od nich očakávajú. A naopak, ľudia za to poznali, čo môžu očakávať od svojich bohov. Súčasnej technickej civilizácii stačí nahradiť bohov inštitúciou štátu. V tomto sú Sumeri pre nás bližšie než akékoľvek iné staroveké civilizácie. V ich poňatí bohovia vytvorili štát, ktorému boli obyvatelia povinní platiť dane a plniť si povinnosti. Ako protihodnota sa im poskytlo sociálne zabezpečenie. Takýto systém si vyžadoval rozsiahle viacúrovňové riadenie založené na špecializovanej skupine úradníkov. Avšak na rozdiel od súčasných štátov mala sumerská byrokracia silnú oporu v náboženstve.
