Strelné modlitby - nie len pôstna prax ▪ Dominik Pavol

Strelné modlitby - nie len pôstna prax

Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vy počutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili » Mt 6, 7-8.

História vzniku

Určiť presný dátum vzniku strelných modlitieb je veľmi zložitá úloha, nakoľko vieme, že v cirkevnej tradícii sa používali už od jej počiatkov. Mnoho svätcov ju odporúča, ako prvú pomoc pri poranení duše hriechom a sám Ježiš nás vyzýva takto sa modliť: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania.“ (Mt 6,7) Toto Ježišovo odporúčanie takto sa modliť, dalo prvotný impulz pre praktizovanie tejto formy modlitby.  Najstaršiu zmienku o strelných modlitbách a nábožných povzdychoch máme od východných cirkevných otcov, medzi ktorými najrozšírenejšou a najznámejšou bola Isusova modlitba: „Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho.“ čiže „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Nie len vo východných mníšskych kláštoroch, ale i v západnej cirkevnej tradícii mnísi, ktorí nevedeli čítať a ťažko si dokázali zapamätať žalmy, modlili sa strelné modlitby rôznych druhov. Roku 1830 pri zjavení Panny Márie sestre Kataríne Labouré, zo spoločnosti Dcér kresťanskej lásky, ktorú založil sv. Vincent de Paul spolu so sv. Lujzou de Marillac, ľuďom bola daná nová strelná modlitba: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ Tento nábožný povzdych má i hmotnú podobu Zázračnej medaily. Napokon i svätci našej doby, ako Páter Pio, Matka Tereza, či Ján Pavol II. vrelo odporúčali modliť sa nábožnými povzdychmi.

Spiritualita a duchovná podstata

Strelné modlitby sú vyplnením príkazu Ježiša, ktorým učeníkov, ale aj nás, pobáda k neustálej modlitbe, tak ako to povedal v podobenstve o vdove a sudcovi (Lk 18,1-8). Sú to krátke zvolania, niekedy nahlas, niekedy ticho vyslovené, inokedy iba v duchu precítené. Majú tú výhodu, že zapadajú do životných udalostí, a preto, že sú krátke, nemusíme sa obávať roztržitosti. Za strelnú modlitbu sa považuje akýkoľvek výkrik smerujúci k Bohu. Pozrime sa na malé deti. Keď sa boja, keď potrebujú pomoc, tak kričia: mama, ocko... Strelná modlitba je to isté. Preto by strelné modlitby mali byť našimi výkrikmi k Bohu, keď potrebujeme pomoc, ale aj prejavmi vďačnosti a lásky v pokojných dňoch duchovného života.

V duchovnom znechutení človek nedokáže vytrvať v krátkej modlitbe, nie to už v modlitbe ruženca, či litánií. Týchto ľudí môže osloviť len krátky zbožný povzdych, akýsi krátkodobý závan pozdvihnutia svojho srdca k Bohu. Práve tak sa deje v strelných modlitbách, ktoré sú strelnými preto, lebo „strieľajú“ jednoduché a krátke modlitby k Bohu. Tieto krátke, sekundové okamihy, majú veľký význam. Vo Svätom písme máme príklad mýtnika, ktorý povedal len jednu vetu: „Bože, budí milostivý, mne hriešnemu“ (Lk 18,13) a odišiel domov ospravedlnený. Taktiež zločinec na kríži jedinou úprimnou strelnou prosbou: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,24) získal miesto v raji.

Jedna veta k Bohu, má takú obrovskú silu. Boh veľmi túži, aby sme ho pozývali do našich činností. Ak v našom srdci vidí prosbu, odpovie. Svätý páter Pio píše Raffaeline Cerase v liste zo 17. decembra 1914 o strelnej modlitbe toto: „Nikdy nedopusťte, aby ste sa tak ponorila do nejakej činnosti, že by ste kvôli tomu zabudla na Božiu prítomnosť. Je vhodné prednášať strelné modlitby, ktoré sú ako šípy, ktoré zraňujú Božie srdce a vzbudzujú Boha k tomu, aby nám pomohol. Je to nezvyklé, ale musím podotknúť, že tieto modlitby v určitom slova zmysle Boha zaväzujú k tomu, aby nám pomohol svojou milosťou.“ V prípade strelných modlitieb sa vyplňuje životná múdrosť: ak my urobíme k Bohu jeden malý krôčik, potom Boh k nám urobí sto veľkých skokov.

Spiritualita a samotná duchovná podstata strelných modlitieb je zakorenená v tom, že nám pomáhajú riešiť situácie, v ktorých sa nachádzame počas dňa. Dávajú nám odpoveď na otázky. Vrhajú nám svetlo. Takto nám dávajú veľa síl čerpať z Božieho slova dennodenne. Môžu byť pre nás veľkou pomôckou aj pri večernom spytovaní svedomia. Jednoducho povedané, cez tieto modlitby sme neustále napojený na Ježiša Krista, Darcu života a každého šťastia, nech robíme čokoľvek a nachádzame sa kdekoľvek.

Praktizovanie

Prax tejto modlitby je veľmi jednoduchá. Počas celého dňa, či už cestujeme do školy alebo stojíme v rade s nákupom pri pokladni, v srdci si opakujme určitý povzdych. Treba využívať každú chvíľu na toto osobné stretnutie s Pánom. Môžu to byť úryvky z Písma, vlastné zvolania alebo používané Cirkvou:

• „Pane, zachráň nás, hynieme!“
• „Všetko pre teba, Najsvätejšie Srdce Ježišovo!“
• „Pán môj a Boh môj!“
• „Bože, príď mi na pomoc.“
• „Ježiš, Mária, milujem Vás!“
• „Ježišu, priateľu (Spasiteľ, Vykupiteľ...), pomôž! “
• „Svätý Jozef (Krištof, František....), oroduj za nás!“
• „Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!“
• „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame."
• „Sláva Ti Bože, že nás tak miluješ!“
• „Chvála Bohu!“, „Vďaka Bohu!“- toto síce často používame, ale zabúdame na význam týchto slov a hovoríme to tak samozrejme.

Vždy, keď si spomenieme na toto bohatstvo, ktoré nám Cirkev ponúka, majme na mysli slová Pána Ježiša: „Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde a kto klope, tomu otvoria.“(Lk 11,10) Prajme si všetci, aby sme si uvedomili silu tejto modlitby, nanovo objavili jej krásu i hĺbku a s radosťou ju uvádzali do praxe v každodennom živote.

Daj mi milosť, môj Ježišu, aby som ťa nemiloval zo strachu, ale z lásky. Chcel by som plniť tvoju vôľu, môj Ježišu. Ja už neviem čo robiť ani povedať, ak mi ty nepomôžeš, môj Ježišu. (sv. Filip Neri)