Autor: Matta el-Meskin | opat kláštera sv. Makaria v Egyptě | Koptská pravoslavná církev
Zdroj: © Rady k modlitbě | Karmelitánské nakladatelství | Kostelní Vydří 2014
Datum napsání:
07.04.2019
Rady k modlitbe
Ak sa chceš naučiť počúvať Boží hlas v svojom živote veľmi konkrétne, musíš sa hneď od chvíle, keď pocítiš v svojom srdci Božie volanie, pozorne oddať duchu modlitby. Takto sa ti poslušnosť voči Bohu stáva ľahkou, hoci aj za tvrdších a ťažších okolností. Ak si sa nenaučil najprv počúvať Boha prostredníctvom neustálej modlitby, ako by si mohol v ťažkej situácii bez prípravy počúvnuť rýchlo, ľahko a pokojne? Poslušnosť voči Bohu prostredníctvom neustálej modlitby srdca ponúka tvojmu duchu príležitosť, ako zmocnieť a zvíťaziť nad pokušeniami, nad pô-žitkami a nad starosťami tela. Telo nad tebou postupne stráca moc a ty získavaš nesmiernu citlivosť na Božie volanie.
Utrpenie prijaté s radosťou
Ak sa nenaučíš byť prostredníctvom modlitby poddajný Bohu, budeš si len nahovárať, že budeš môcť počúvnuť v akejkoľvek situácii. Len čo ťa však Boh zavolá, aby si daroval sám seba a ponúkol sa ako obeta, z ničoho nič zistíš, že sa tvoje telo vzbúrilo, stavia sa na zadné a vždy si nájde tisíc výhovoriek, aby mohlo pred Božím hlasom utiecť. Nakoniec sa podriadiš telu, stratíš milosť a budeš musieť celý smutný so sklonenou hlavou ustúpiť. Poslušnosť voči Bohu je jednou z najťažších požiadaviek vzťahu medzi človekom a Bohom. Dokonca aj tí najväčší proroci a svätí tu našli priestor na pád. Ak sa však cvičíš dennodenne podriadenosti Božiemu hlasu, ľahko a so spontánnym pokojom získaš ducha poslušnosti, totiž schopnosť odovzdať celý svoj život Božiemu plánu a plánu milosti.
Poslušnosť sa tak stane vnútornou súčasťou tvojho spôsobu myslenia, tvojich pocitov a tvojej vôle, a to sa prejaví aj v tvojom správaní sa. Kristus sám sa naučil poslušnosti. Modlitbou môžeš získať ducha poslušnosti voči Bohu. Pretože ťa Boh túži zdokonaliť v poslušnosti, vystavuje ťa utrpeniu. A ty tým, že utrpenie, ktorému ťa vystavuje, prijímaš, preukazuješ plnosť svojej poslušnosti voči Bohu - a to je znamením, že sa tvoja spása napĺňa. (...) Prostriedkom, ako získať ducha poslušnosti a zveriť sa Bohu, je modlitba. Utrpenie prijaté s radosťou je skutočne dokonalou poslušnosťou a to je tiež plodom modlitby.
Ak miluješ modlitbu
Ak miluješ modlitbu a venuješ sa jej verne, budeš schopný prijať utrpenie s láskou. Ak nenávidíš modlitbu, určite budeš nenávidieť aj utrpenie. Ukazuješ tým, že ti je úplne cudzí duch poslušnosti a že je preto cudzia i Božia láska a že si voči volaniu tejto lásky úplne necitlivý. Duch odovzdania sa do Božej vôle, ktorého prijímaš pri modlitbe, v skutočnosti znamená, že sa vzdávaš vlastnej vôle. Preto k nemu nemôžeš dozrieť ľahko, ale jedine na konci dlhého boja medzi ľudským „ja“ s jeho falošnými náboženskými a pozemskými nádejami a Božou vôľou, ktorá netúži po ničom inom ako po tvojej spáse. Vlastná vôľa - ja - sa zničí jedine tým, že sa Boh postaví proti falošnému pokoju...
Ak sa prestaneš v čase tohto konfliktu modliť, stratíš svoje spojenie s Božou vôľou, nebudeš jej už podriadený a nebudeš už schopný rozlíšiť zmysel boja a duchovného života, ktorým je jedine tvoja spása. Takto sa postavíš na stranu svojej vôle a začneš reptať proti skúškam, ktoré ti Boh posiela kvôli tvojej spáse. Odmietneš ťažkosti a protivenstvá, ktorými ťa Boh v svojej zvrchovanej múdrosti a prozreteľnosti zahŕňa, aby ťa oslobodil od domýšľavosti. Nájdeš plnosť sklamania, takže budeš radšej túžiť po smrti, ako by si zistil, že si ponížený pred ľuďmi a pred svetom, lebo tvoje „ja“ v tvojich očiach získa väčšiu dôležitosť.
Stavať sa na stranu Božej vôle
Ak však v svojej modlitbe nájdeš útočisko, do ktorého sa dá schovať, spoznáš v utrpeniach, protivenstvách a pokoreniach Božie zľutovanie, ktoré sa rozhodlo zasiahnuť do tvojho života, aby ťa napravilo a dokončilo v tebe zázrak pokory. Vytrvalosťou v modlitbe získaš ducha odovzdanosti do Božej vôle a podriadenosť voči nej. Milosť ožiari tvoje chápanie, aby si uvidel, ako tvoja spása v skutočnosti závisí od spôsobu, ako sa staviaš a ako prijímaš utrpenie, protivenstvá, choroby a každý druh pokorenia. Čoraz viac sa potom budeš stavať na stranu Božej vôle, podriadiš jej svoju vlastnú vôľu a potlačíš všetky svoje túžby. Celé tvoje šťastie bude spočívať v tom, že plníš Božiu vôľu - v tom budeš nachádzať svoju najväčšiu radosť, hoci za ťažkých okolností. Modlitba je teda schopná obdariť ťa schopnosťou priľnúť k Božej vôli a odovzdať sa Bohu s radosťou.
Ak miluješ modlitbu a nachádzaš v nej duchovnú rovnováhu, vstupuješ do duchovného spoločenstva s Kristom. Začínaš spoločne s ním trpieť biedou hriešnikov, utláčaných a chudobných a tvoje srdce je pripodobnené srdcu Kristovmu. Vytrvalá a verná modlitba prináša teda skutočné spoločenstvo Kristovho života a spoluúčasť na jeho zásadnom poslaní. Ak si v modlitbe vytrvalý, nebudeš váhať, aby si do svojho srdca prijal Kristov oheň a jeho vlastné poslanie, teda horúcu túžbu po spáse ľudí, lásku k hriešnikom, dar samého seba, ktorý má pozdvihnúť ostatných; dobrovoľnú chudobu, ktorá má obohatiť bratov, a veľkorysé rozhodnutie sa pre kríž ako znamenie autentickej lásky.
Ten, komu Kristus zveruje tajomstvá
V modlitbe teda začínaš tým, že sa stretávaš s Kristom, potom ho miluješ a vstupuješ do spoločenstva s ním a nakoniec sa skutočne zúčastníš na jeho živote a jeho kríži. Ak si túžiš privlastniť Kristovo poslanie, hlásať jeho utrpenie a jeho kríž, musíš potom začať tým, že sa budeš venovať modlitbe celým svojím srdcom, aby si nasiakol Kristovou vôľou, a to ešte skôr ako prijmeš jeho poslanie. Ak si všimneš, že počas modlitby máš radosť zo spoločenstva s Kristom a si schopný niesť jeho kríž, neznamená to, že tvoja modlitba dosiahla koniec. Naopak, je to pozvanie, aby si bol pomaly zasvätený do tajomstva modlitby, ktoré prekonáva ľudské chápanie. Vtedy pochopíš, že tvoje modlitby sa stávajú prameňom duchovnej sily pre iných. Ten, komu Kristus zveruje tajomstvá svojho srdca a svojho poslania voči hriešnikom, ten od Krista prijíma moc privádzať k zavŕšeniu jeho dielo a žiť z lásky.
Ak sa chceš naučiť počúvať Boží hlas v svojom živote veľmi konkrétne, musíš sa hneď od chvíle, keď pocítiš v svojom srdci Božie volanie, pozorne oddať duchu modlitby. Takto sa ti poslušnosť voči Bohu stáva ľahkou, hoci aj za tvrdších a ťažších okolností. Ak si sa nenaučil najprv počúvať Boha prostredníctvom neustálej modlitby, ako by si mohol v ťažkej situácii bez prípravy počúvnuť rýchlo, ľahko a pokojne? Poslušnosť voči Bohu prostredníctvom neustálej modlitby srdca ponúka tvojmu duchu príležitosť, ako zmocnieť a zvíťaziť nad pokušeniami, nad pô-žitkami a nad starosťami tela. Telo nad tebou postupne stráca moc a ty získavaš nesmiernu citlivosť na Božie volanie.
Utrpenie prijaté s radosťou
Ak sa nenaučíš byť prostredníctvom modlitby poddajný Bohu, budeš si len nahovárať, že budeš môcť počúvnuť v akejkoľvek situácii. Len čo ťa však Boh zavolá, aby si daroval sám seba a ponúkol sa ako obeta, z ničoho nič zistíš, že sa tvoje telo vzbúrilo, stavia sa na zadné a vždy si nájde tisíc výhovoriek, aby mohlo pred Božím hlasom utiecť. Nakoniec sa podriadiš telu, stratíš milosť a budeš musieť celý smutný so sklonenou hlavou ustúpiť. Poslušnosť voči Bohu je jednou z najťažších požiadaviek vzťahu medzi človekom a Bohom. Dokonca aj tí najväčší proroci a svätí tu našli priestor na pád. Ak sa však cvičíš dennodenne podriadenosti Božiemu hlasu, ľahko a so spontánnym pokojom získaš ducha poslušnosti, totiž schopnosť odovzdať celý svoj život Božiemu plánu a plánu milosti.
Poslušnosť sa tak stane vnútornou súčasťou tvojho spôsobu myslenia, tvojich pocitov a tvojej vôle, a to sa prejaví aj v tvojom správaní sa. Kristus sám sa naučil poslušnosti. Modlitbou môžeš získať ducha poslušnosti voči Bohu. Pretože ťa Boh túži zdokonaliť v poslušnosti, vystavuje ťa utrpeniu. A ty tým, že utrpenie, ktorému ťa vystavuje, prijímaš, preukazuješ plnosť svojej poslušnosti voči Bohu - a to je znamením, že sa tvoja spása napĺňa. (...) Prostriedkom, ako získať ducha poslušnosti a zveriť sa Bohu, je modlitba. Utrpenie prijaté s radosťou je skutočne dokonalou poslušnosťou a to je tiež plodom modlitby.
Ak miluješ modlitbu
Ak miluješ modlitbu a venuješ sa jej verne, budeš schopný prijať utrpenie s láskou. Ak nenávidíš modlitbu, určite budeš nenávidieť aj utrpenie. Ukazuješ tým, že ti je úplne cudzí duch poslušnosti a že je preto cudzia i Božia láska a že si voči volaniu tejto lásky úplne necitlivý. Duch odovzdania sa do Božej vôle, ktorého prijímaš pri modlitbe, v skutočnosti znamená, že sa vzdávaš vlastnej vôle. Preto k nemu nemôžeš dozrieť ľahko, ale jedine na konci dlhého boja medzi ľudským „ja“ s jeho falošnými náboženskými a pozemskými nádejami a Božou vôľou, ktorá netúži po ničom inom ako po tvojej spáse. Vlastná vôľa - ja - sa zničí jedine tým, že sa Boh postaví proti falošnému pokoju...
Ak sa prestaneš v čase tohto konfliktu modliť, stratíš svoje spojenie s Božou vôľou, nebudeš jej už podriadený a nebudeš už schopný rozlíšiť zmysel boja a duchovného života, ktorým je jedine tvoja spása. Takto sa postavíš na stranu svojej vôle a začneš reptať proti skúškam, ktoré ti Boh posiela kvôli tvojej spáse. Odmietneš ťažkosti a protivenstvá, ktorými ťa Boh v svojej zvrchovanej múdrosti a prozreteľnosti zahŕňa, aby ťa oslobodil od domýšľavosti. Nájdeš plnosť sklamania, takže budeš radšej túžiť po smrti, ako by si zistil, že si ponížený pred ľuďmi a pred svetom, lebo tvoje „ja“ v tvojich očiach získa väčšiu dôležitosť.
Stavať sa na stranu Božej vôle
Ak však v svojej modlitbe nájdeš útočisko, do ktorého sa dá schovať, spoznáš v utrpeniach, protivenstvách a pokoreniach Božie zľutovanie, ktoré sa rozhodlo zasiahnuť do tvojho života, aby ťa napravilo a dokončilo v tebe zázrak pokory. Vytrvalosťou v modlitbe získaš ducha odovzdanosti do Božej vôle a podriadenosť voči nej. Milosť ožiari tvoje chápanie, aby si uvidel, ako tvoja spása v skutočnosti závisí od spôsobu, ako sa staviaš a ako prijímaš utrpenie, protivenstvá, choroby a každý druh pokorenia. Čoraz viac sa potom budeš stavať na stranu Božej vôle, podriadiš jej svoju vlastnú vôľu a potlačíš všetky svoje túžby. Celé tvoje šťastie bude spočívať v tom, že plníš Božiu vôľu - v tom budeš nachádzať svoju najväčšiu radosť, hoci za ťažkých okolností. Modlitba je teda schopná obdariť ťa schopnosťou priľnúť k Božej vôli a odovzdať sa Bohu s radosťou.
Ak miluješ modlitbu a nachádzaš v nej duchovnú rovnováhu, vstupuješ do duchovného spoločenstva s Kristom. Začínaš spoločne s ním trpieť biedou hriešnikov, utláčaných a chudobných a tvoje srdce je pripodobnené srdcu Kristovmu. Vytrvalá a verná modlitba prináša teda skutočné spoločenstvo Kristovho života a spoluúčasť na jeho zásadnom poslaní. Ak si v modlitbe vytrvalý, nebudeš váhať, aby si do svojho srdca prijal Kristov oheň a jeho vlastné poslanie, teda horúcu túžbu po spáse ľudí, lásku k hriešnikom, dar samého seba, ktorý má pozdvihnúť ostatných; dobrovoľnú chudobu, ktorá má obohatiť bratov, a veľkorysé rozhodnutie sa pre kríž ako znamenie autentickej lásky.
Ten, komu Kristus zveruje tajomstvá
V modlitbe teda začínaš tým, že sa stretávaš s Kristom, potom ho miluješ a vstupuješ do spoločenstva s ním a nakoniec sa skutočne zúčastníš na jeho živote a jeho kríži. Ak si túžiš privlastniť Kristovo poslanie, hlásať jeho utrpenie a jeho kríž, musíš potom začať tým, že sa budeš venovať modlitbe celým svojím srdcom, aby si nasiakol Kristovou vôľou, a to ešte skôr ako prijmeš jeho poslanie. Ak si všimneš, že počas modlitby máš radosť zo spoločenstva s Kristom a si schopný niesť jeho kríž, neznamená to, že tvoja modlitba dosiahla koniec. Naopak, je to pozvanie, aby si bol pomaly zasvätený do tajomstva modlitby, ktoré prekonáva ľudské chápanie. Vtedy pochopíš, že tvoje modlitby sa stávajú prameňom duchovnej sily pre iných. Ten, komu Kristus zveruje tajomstvá svojho srdca a svojho poslania voči hriešnikom, ten od Krista prijíma moc privádzať k zavŕšeniu jeho dielo a žiť z lásky.
