Autor: P. Edward Staniek | Archidioecesis Cracoviensis
Zdroj: © Tajomstvá modlitby ⋅ Sekrety modlitwy, s. 317-319 | Vydavateľstvo Petrus | Kraków 2015
preklad: P. Dominik Brňák | Dioecesis Nitriensis
Datum napsání:
05.07.2026
Modlitba pred dôležitým rozhodnutím
Všedný život vyžaduje vykonávať rozhodnutia, často sa to stáva niekoľko desiatok ráz za deň. Stále treba vyberať, treba sa jedných vecí vzdávať, po iných siahať. Všetky tie rozhodnutia sú dôležité a formujú osobnosť človeka. Každé múdre rozhodnutie kryštalizuje srdce a dovoľuje ďalší jeho rozvoj. Každé egoistické rozhodnutie blokuje tento rozvoj, každé zlé spôsobuje zakrpatenie človeka. Vedome kontrolujeme svoj rozvoj pozorným sledovaním stupňa múdrosti obsiahnutej v našich malých rozhodnutiach. Ježiš povedal: „Kto je verný v malom, bude verný i vo veľkom“. To je Jeho svetlo vrhnuté na úlohu našich každodenných rozhodnutí. Jedno je isté, oni všetky sa musia zhodovať s vôľou Nebeského Otca. Zasa jej nájdenie a vykonanie zavisí od pravosti a istoty svedomia.Bývajú však jednorazové rozhodnutia, ktoré majú svoje dôsledky. Rozhodnutia ťažké, tým ťažšie, keď sú spojené zo zodpovednosťou za druhého človeka alebo iných ľudí. Rozhodnutie, ktoré majú celoživotný i spoločný rozmer.
Zriedka sa zamýšľame nad tým, že naše rozhodnutie môže zmeniť orbitu života druhého človeka zásadným spôsobom. Tak to je, keď sa muž rozhodne žiť spolu so ženou, ktorú nemá rád a následkom spolužitia nasleduje počatie dieťaťa. Žena sa stáva matkou a orbitou jej života, zodpovedného za materstvo, je postavená neodvratným spôsobom na všetky roky, ktoré strávi na zemi. Za to zodpovedá aj ona, lebo súhlasila so spolužitím, vykonala rozhodnutie, nerátajúc s dôsledkami. Tak to je, keď šofér sa rozhodne pre manéver proti značkám na ceste; zrazí chodca a tej zostáva mrzákom prikovaným a invalidný vozík na celý život. Tak to je, keď sa ktosi rozhodne vziať pôžičku, pričom nevypočíta šancu na jej splatenie, a stojí pred vidinou väzenia, pácha samovraždu, zanecháva rodinu v tragickom položení.
Už tieto príklady dostatočne vyzývajú k vykonaniu zodpovedných rozhodnutí pred Bohom. A to sa deje v modlitbe. Na takú modlitbu je potrebný čas, stíšenie a je to jej prvá podmienka. Druhou je sústredenie, ktoré dáva prvenstvo Bohu. V čase modlitby sa ráta Boh a iba Boh. On zasa, keď sa nás spýta na našu psychofyzickú kondíciu, pomáha v rozoznaní Jeho vôle, ktorú treba vykonať. Najdôležitejšie je to, aby sme pred dôležitým rozhodnutím v modlitbe všetko oddali do rúk Boha a nezostávali ani pri svojich dôvodoch, ani citoch či emóciách. Treba získať odstup od všetkých ľudských mienok… Treba počuť Boha, ktorý hovorí skrze morálnu istotu, akú dáva tomu, ktorý sa pýta na Jeho mienku.
Príkladom takej modlitby je nočný rozhovor Ježiša s Otcom pred prijatím rozhodnutia o povolaní Dvanástich. Ježiš mal širší okruh učeníkov. Z neho jedného dňa vybral Dvanástich. Skôr však ako ich menovite vyzval a vytvoril z nich spoločenstvo, celú noc sa rozprával s Otcom na túto tému. Sv. Lukáš uvádza: V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi (Lk 6, 12-13).
Dvanásť rozhodnutí, ktoré vykonal - lebo Ježiš sa musel zastaviť pri každom z Apoštolov osobitne - malo veľké dôsledky pre každého z nich. To bolo zaťaženie ich úlohami tak ťažkými, že mali za ne zaplatiť svojim životom. To bola voľba Dvanástich ľudí predurčených na špeciálnu akciu, v ktorej každý z nich sa objaví na muške odstreľovača zla a bude zastrelený. Nie je ľahké rozhodnúť o tom, aby vytrhol ľudí z každodenného života, z rodinného povolania do partizánskeho oddielu, v ktorom budú musieť riskovať život. Ježiš to dokonale vedel.
Najťažšie rozhodnutie sa týkalo Judáša. Otec chcel, aby on patril do toho kruhu. Ježiš vedel, ako sa skončí jeho prítomnosť medzi Dvanástimi. Vedel, že to, čo urobí Judáš, bude bolestné pre Syna Človeka, bude chvíľou hrôzy pre mladú Cirkev a bude veľmi zlé pre samého Judáša. Úcta k jeho slobodnej vôli musela byť však zachovaná.
Nebeský Otec sa rozhodol využiť tú jeho zlú činnosť pre spásu sveta; pre poučenie, ako môže vyzerať cesta povolaného človeka, ktorý zrádza povolanie; ako príklad, ako treba pozerať na ľudí hierarchie, ktorí pohoršujú iných; pre ukázanie, ako treba dôverovať Bohu, ktorý dokonca tak zlú činnosť dokáže zakomponovať tvorivým spôsobom do dejín spásy. Keď stretávame Ježiša v tom nočnom rozhovore s Nebeským Otcom, učme sa vykonávať dôležité rozhodnutia v modlitbe. Ak naše rozhodnutie dohodneme s Otcom, tak vždy prinesie dobré ovocie; dokonca vtedy, keď budeme svedkami jeho porážky. Opretie sa o Boha a o Jeho autoritu, vo chvíli vykonávania rozhodnutia v rozmere celého života, je zárukou istoty, ktorá napĺňa srdce pokojom.
