Autor: P. Edward Staniek | Archidioecesis Cracoviensis
Zdroj: © Tajomstvá modlitby ⋅ Sekrety modlitwy, s. 184-187 | Vydavateľstvo Petrus | Kraków 2015
preklad: P. Dominik Brňák | Dioecesis Nitriensis
Datum napsání:
01.06.2015
Modlitba otca ničeného synom (žalm 3)
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! Mnohí povstávajú proti mne. Mnohí o mne hovoria: „Boh mu nepomáha.” Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. Hlasne som volal k Pánovi a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári a hriešnikom si zuby vylámal. Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie › Žalm 3.Kráľ Dávid prežil mnoho rôznych drám. Sám zničil manželstvo a Boh mu predpovedal, že ho za to čaká veľa nešťastí. Nie je totiž ľahké budovať rodinné šťastie na slzách, a Dávid ho budoval na krvi zavraždeného manžela svojej budúcej ženy.
Jedným z ťažkých momentov v život kráľa bola vzbura syna Absolóna, ktorý zorganizoval atentát na otca a chcel prevziať moc v kráľovstve. Rozorvané otcovské srdce sa nevedelo rozhodne postaviť proti synovi. Kráľ mal moc a mal ju použiť, aby skrotil syna. Keď Absolón stál na čele vojenského oddielu, keď chcel zaútočiť na Jeruzalem, otec sa rozhodol ustúpiť a odovzdať hlavné mesto bez boja. Nie je ľahké spravovať moc, keď sa najbližší stanú nepriateľmi.
Tieto napätia sú známe všetkých, ktorí sa stretávajú zo strany svojej rodiny so žiadosťami, ktoré nemôžu realizovať. Nejeden otec a nejedna matka sa môže ocitnúť v položení Dávida. Nejeden predstavený či riaditeľ ho môže pochopiť. Srdce sa nedá rozdeliť. Obetovať najbližších, dokonca ak sa stanú nepriateľmi, nie je ľahké. A také situácie sa vyskytujú, lebo sám Kristus hovorí o tom jasne: „Nepriateľmi človeka budú jeho domáci“.
Tragédia kráľa Dávida je ako staroveké grécke tragédie nadčasová, vždy aktuálna, vždy nesie isté svetlo, ktoré dovoľuje pochopiť dnešný deň i štruktúry, v akých sa nachádzame. Dávid však sa nemusel v ťažkej situácii odvolávať na predurčenie, ktoré podľa Grékov vládlo svetom i osudom človeka. Kráľ bol veriacim človekom a rátal s Bohom tak vtedy, keď sa správal voči Nemu bezúhonne, ako i vtedy, keď zhrešil. Po hriechu sa vrátil k Bohu a prosil Ho o odpustenie. V ťažkej situácii, keď vlastný syn vytasil proti nemu meč, tiež sa obrátil na Boha s modlitbou, ktorá bol zaznačená v Žaltári ako 3. Žalm.
V ťažkej situácii Dávid stojí pred Bohom a u Neho hľadá záchranu. Reálne hodnotí svoje položenie. Proti nemu ide armáda. Ale nie je to nepriateľ národa, aby bolo treba pustiť sa s ním do boja, ktorého sa nakoniec kráľ nebál. Z takých konfliktných situácií vychádzal víťazne. Je to jeho vlastný syn. Ak dôjde k boju, bude to vojna proti jeho najbližšej osobe. Dávid to nechce pripustiť. Vzýva teda Boha o pomoc. Vie, že bude zachránený a vie, že riešenie, aké použije Boh, bude najlepším pre národ i pre neho.
V texte možno objaviť, kým je pre Dávida Boh: „Pane, Ty si môj Ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje“, čiže dáva istotu. Boh mu zaručuje bezpečnosť, preto môže „pokojne spať a očakávať ráno“. Tá dôvera v Boha je samým srdcom Dávidovej modlitby.
Je pozoruhodnou vecou, že kráľ nespomína svojho syna a neprihovára sa za neho u Boha. Dávid dokonale vie, akým hriechom je vystúpenie proti otcovi. Nechce teda nič hovoriť na túto tému. Ponecháva to v rukách Boha. Nie je totiž ľahké orodovať za toho, kto ide cestou krivdy spôsobenej otcovi. Poznal syna a vedel, že s jeho obrátením nemôže rátať. Z biblických dejín vieme, ako tragicky skončila vzbura Absolóna a ako Dávid zareagoval na správu o jeho smrti. Chcel by radšej sám zomrieť, ako stáť nad jeho márami… Také je srdce milujúceho otca.
Vstupujeme do bohatstva Žaltára, ktorý počas vekov bol a je modlitebníkom Izraelitov, a od začiatku bol a je aj modlitebníkom kresťanov. Ježiš a Jeho Matka sa každý deň modlili žalmy. Oni si vždy piesňou spievanou na česť Boha, ale odhaľujú tiež skoro všetky napätia ľudského srdca a podávajú slová modlitby na každú príležitosť. Tento Žalm je modlitbou uboleného otca, na život ktorého číha syn. Počas úvahy nad rozhovormi človeka s Bohom sa zastavíme nad niekoľkými Žalmami, aby sme sa zblížili s ich bohatstvom. Možno sa ich totiž modliť ústami a nepreliať ich silu do vlastného srdca.
