Autor: P. Jozef Luscoň, SDB
Zdroj: © Katolícke noviny č. 21/2019, s. 8-9 | katolícky týždenník na Slovensku
Datum napsání:
26.05.2019
Mária pomáha kresťanom od začiatku
Ak sa pozrieme na Loretánske litánie, zistíme, že pozostávajú z nádherných zvolaní, ktoré vznikli v srdciach ľudí, ktorí milovali prečistú devu, Svätú Matku, Bohorodičku - Pannu Máriu. Všimnime si dnes jednu invokáciu, ktorou ju označujeme za Pomocnicu kresťanov. Každé zvolanie z mariánskych litánií má korene v živote Panny Márie. Teda aj to, o jej pomoci. Kde pomáhala? Nuž pomáhala a veľakrát! Spomeňme si na jej návštevu u svätej Alžbety. Keď sa dozvedela, že jej príbuzná tiež čaká dieťa, neváha a vyberie sa ju navštíviť a pomáhať. Pomáha ľuďom doma, pomáha susedom a vidíme ju aj na svadbe v Káne Galilejskej.
Tu jej pozorné oko zistilo, že svadobčania nemajú vína. Rýchlo situáciu vyhodnotila a rozhodla sa zabrániť hanbe, ktorú by pre „nepripravenosť“ mladomanželia utrpeli. I keď tí možno nepredpokladali, že Ježiš príde aj s početnou skupinou smädných apoštolov. Mária sa chopí iniciatívy a na jej prosby jej Syn, Ježiš urobí zázrak (porov. Jn 2, 1 – 12). Ježišovi pomáha pri verejnom účinkovaní, pomáha aj vo večeradle, keď apoštoli očakávajú zoslanie Ducha Svätého. Ona s ním už skúsenosť má a preto ich istotne múdro viedla ku kontaktu s ním.Máriinu pomoc cítili kresťania aj počas celej svojej histórie. Cítili to vo svojom osobnom - malom živote, ale aj v obrovskom rozsahu, keď sa lámali dejiny a osud kresťanstva závisel od jej mimoriadnej pomoci. V dejinách vidíme jej zásahy vo chvíľach, keď išlo o všetko. Pripomeňme si niektoré udalosti.
Bitka pri Lepante
Západné kresťanstvo v 16. storočí prežívalo jednu z najväčších drám svojich dejín. Kresťania boli nejednotní a do Európy sa tlačili Turci s islamom. A tí sa netajili svojim zámerom preniknúť na Západ a neskôr do Ríma, kde sídlil pápež. Kresťanom hrozila nevídaná katastrofa. Kým tu sa tĺkli protestanti s katolíkmi, Turci zorganizovali obrovskú armádu a presúvali ju mohutnou flotilou lodí. Katolíci narýchlo dali dokopy Námornú ligu zloženú zo Španielov, Benátčanov a Pápežského loďstva a schyľovalo sa k osudnej bitke. Tá sa odohrala 7. októbra 1571 pri gréckom prístave Lepante. Turci útočili v tvare polmesiaca, kresťanské vojská v tvare kríža. Svätý otec Pius V. (1566 - 1572) vyzval veriacich k úpenlivej modlitbe ruženca, aby boli Turci zastavení. A všetko zveril do rúk Panny Márie.
V deň námornej bitky vial pre kresťanské loďstvo veľmi nepriaznivý vietor. No boju sa už nedalo vyhnúť a tak došlo k stretu. A tu, podľa výpovedí prítomných, nastal zvrat. Vietor zmenil smer a kresťanské vojsko zaznamenalo nevídané víťazstvo. Turci utrpeli obrovské straty a sám veliteľ sa horko-ťažko zachránil. Je zaujímavé, že ešte predtým, ako prišla správa o výsledku bitky pápež povedal, že kresťania zvíťazili a prikázal zvoniť na oslavu. Poslovia o pár dní víťazstvo potvrdili a Pius V. z vďaky ustanovil 7. október za sviatok Panny Márie Ružencovej. Odvtedy sa u katolíkov denne trikrát zvoní a pozýva k modlitbe Anjel Pána. Okrem toho prikázal, aby v Loretanských litániách bola Panna Mária vzývaná aj ako Pomocnica kresťanov. Aj vojaci, ktorí sa vracali z boja ju vzývali ako Pomocnicu. V Benátkach, v Palazzo Ducale je obrovský obraz, ktorý znázorňuje túto bitku. A na ňom je napísané: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Panna Mária Ružencová.“ A vedľa titulov Potešenie zarmútených a Útočište hriešnikov dopísali: Pomocnica kresťanov.
Bitka pri Viedni
Turecké nebezpečenstvo však stále hrozilo. Tlupy moslimov prenikali do Európy a Slovensko sa nachádzalo v nárazníkovej zóne. Hordy Turkov sa preháňali po dedinách, lúpili a vraždili našich predkov. Po viac ako sto rokoch od bitky pri Lepante, počas protihabsburgských povstaní sa spojili uhorskí vzbúrenci s tureckými vojskami a tie v sile 200-tisíc mužov obkľúčili Viedeň. Cisár Leopold I. mal len okolo 33-tisíc vojakov a 56 kanónov. Panovník pred hroziacim nebezpečenstvom odišiel do Linca. Pre obranu mesta zanechal len 6-tisíc vojakov. K ním sa pridali študenti i dobrovoľníci, no počet obrancov Viedne neprevyšoval 15 tisíc. Celá Európa vnímala blížiaci sa zápas s Turkami ako obranu kresťanstva pred islamom. Na scénu vstupuje biskup slovenského pôvodu Juraj Slepčiansky (1595 - 1685), ktorý osobne išiel za poľským kráľom Jánom III. Sobieskim a povedal mu čo hrozí Európe a kresťanstvu. Kráľ si uvedomil nebezpečenstvo, zorganizoval silné vojsko a urýchlene sa vydal Viedni na pomoc. Poliaci toto ťaženie zverili Panne Márii, pred bitkou sa mnohí vyspovedali a zverili svoje osudy nebeskej Matke.
Turci ponúkli Viedenčanom podmienky kapitulácie. Medzi inými bol aj prestup na islam. Keď ich obrancovia neprijali, začali 300 kanónmi ostreľovať mesto. Zároveň plienili okolie a asi 100-tisíc kresťanov zobrali do zajatia. Situácia bola čoraz kritickejšia a asi polovica obrancov Viedne padla. Schyľovalo sa k rozhodujúcej bitke, ale to sa už blížila spojenecká armáda. Kresťanská jazda pozostávajúca z osemnástich tisícov Poliakov, Bavorov a Sasov sa 12. septembra pustila do prudkého útoku a zahnala nepriateľa na útek. Asi 10-tisíc Turkov padlo a pod hradbami nechali všetky kanóny i zásoby. Kresťanskí otroci boli oslobodení a postupne nastalo oslobodenie ďalších podrobených krajín. Aj toto víťazstvo sa pripisuje Márii Pomocnici kresťanov a na pamiatku máme v tento dátum spomienku na meno Panny Márie.
Madona pre ťažké časy
Nepriateľstvo k Cirkvi sa v dejinách ľudstva neustále objavuje a často prichádza z nečakanej strany. Organizátori Francúzskej revolúcie otvorene vystupovali proti Cirkvi a z tých čias majú katolíci veľa mučeníkov. Trpeli nevinní jednoduchí ľudia, kňazi i rehoľníci. A keď sa ľudia v kraji Vendée nechceli k divokej revolúcii pridať, poslali tam revoluční vodcovia, hlásajúci rovnosť, bratstvo a slobodu, vojsko a genocída na kresťanoch dosiahla nevídané rozmery. Zavraždených bolo státisíce veriacich. Po týchto tragických udalostiach sa vo Francúzsku dostal k moci Napoleon a jeho túžba po moci bola neobmedzená. Trúfol si aj na samého Svätého Otca. V roku 1809 zajal pápeža Pia VII. a odvliekol ho do Savony. Verní kresťania sa vrúcne utiekali k Panne Márii Pomocnici a prosili ju o pomoc.
Po piatich rokoch, v marci 1814 sa pápež dostal zo zajatia a deň príchodu do Ríma 24. mája ustanovil za sviatok Márie Pomocnice kresťanov. Na bitky a historické udalosti ľudia neskôr zabudli, ale úcta k Panne Márii Pomocnici zostala. Volali ju aj Madona pre ťažké časy. Lásku k Pomocnici kresťanov veľmi rozšíril svätý don Bosco. Ten v svojich dielach najprv šíril úctu k Nepoškvrnenej. No časy, v ktorých žil boli opäť nepriateľské voči veriacim a práce pri šírení evanjelia nesmierne veľa. Preto usúdil, že on i kresťania potrebujú pomoc. A u Panny Márie ju našiel. Túto úctu zanechal don Bosco aj svojim saleziánom. U nás sa v totalitných časoch vedelo, že kto zvolal invokáciu Mária, Pomocnica kresťanov, mal úzke prepojenie na saleziánov.
Madona pre dnešné časy
Ak naša doba žije nejaký príbeh, tak je to najmä príbeh straty a ničenia duchovného. Človek tvorí stále nové a nové veci, ale tie často nepodporujú rozvoj ducha, ale práve naopak. Ubíjajú ho, ničia ľudskú rýdzosť, krivia charaktery, privádzajú do beznádeje a slepých duchovných uličiek. Máme moderné výdobytky vedy, technológie, médiá, stratégie riadenia, ale aj spoločenské hnutia a procesy, ktoré oberajú človeka o jeho pôvodnú ľudskú identitu. Človek sa odľudšťuje, fragmentuje, uzatvára, vzniká pseudokultúra s nábehom do iracionality, plytkých emócii a nezmyselných súvislosti. Zasahuje to vzťahy, zákony, umenie, spoločenský život. A ešte sa pritom chválime, že tu máme „modernú“ civilizovanú spoločnosť. Absurdné! Akoby to malo byť naším cieľom. No táto modernita stavia na chladných vzťahoch a neľudských princípoch! Tento „domček na stračej nôžke“ môže raz-dva padnúť! Našťastie ešte mnohí majú presvedčenie, že dejinami nekráčame sami. Áno, opäť máme ťažké časy, ale Mária Pomocnica kresťanov, Madona pre ťažké časy kráča s nami. Prosme ju o pomoc nech z tohto spoločenského chaosu opäť vyjdeme víťazne.
Pomocnica v našom živote
Hovorí sa, že matku ani tak netreba skúmať, ako zakúsiť. A to môžeme povedať aj o Panne Márii. Máme sa s ňou učiť žiť. Urobili by sme chybu, keď by sme sa Matky dotýkali len povrchne, cez množstvo plytkých slov, nič necítiacich emócií. Máriu treba pochopiť v bohatstve jej duše, v jej kráse, dobrote, pokore, odovzdanosti, v nasadení za Ježiša, vo videní večnosti, v dimenzii večného života. Jej tajomstvo nie je ani v pekných obrázkoch. Máriu treba zakúsiť v hlbokej láske, v jej šarme, pôvabe, duchovnej iskre, v nadšení za veci, ktoré sú božské. S Máriou sa musíme dostať kdesi inde. Do iného sveta, ktorý je však tu, medzi nami. Mária ho odkryla, vošla do jeho tajomstiev a videla Pána i svet inak než my. Narazila na Božiu vznešenosť, nádheru, veľkodušnosť.
A na to nás chce napojiť, do tohto sveta uviesť! Mária sa celá ponorila do Božej veľkoleposti a pritom i do jeho nádhernej jednoduchosti. Objavila nevídané vlastnosti Boha a preto aj jej odkaz, závet vo Svätom písme je plný dôvery: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5) Mária vždy privádza k Synovi, k Bohu. Vie, že v tom je nesmierne dôstojný, krásny, zmysluplný a radostný život. A predovšetkým v tom nám pomáha. Je naša Pomocnica, ale nie Služobnica. V tom je obrovský rozdiel. Je Služobnica Pána ale Pomocnica kresťanov. To znamená, že tí najprv musia pohnúť kostrou, pridať ruku k dielu, zapnúť svoj mozog i vôľu. Lenivcom sa nepatrí pomáhať. A to je zase môj odkaz.
