Autor: P. Rafael Marek Tresa, OP
Zdroj: © Ruženec č. 5/2015 | Dominikánske mariánske centrum - Košice | dmc.sk
Datum napsání:
13.05.2015
V mesiaci máj sa viac než inokedy z našich kostolov a rodín vznášajú k nebu spevy prastarých invokácií Loretánskych litánií ospevujúcich Boha za veľké veci, ktoré uskutočnil vo svojej vernej služobnici Márii. A kresťanský ľud oslovený práve tými veľkými darmi, ktorými ju obdaril sám Boh, s dôverou sa k nej utieka s prosbou o pomoc a o orodovanie. Prvopočiatky tejto májovej mariánskej pobožnosti nachádzame už v stredoveku. Jej vznik súvisel s pokresťančením zdedených pohanských májových tradícií rímskeho a germánskeho pôvodu. Už v roku 1725 sa vo Verone objavuje kniha s názvom Mesiac Márie od jezuitu Dionizia s modlitbami a pobožnosťami na každý deň mesiaca. V máji roku 1784 kamiliáni vo svojom kostole vo Ferrare zaviedli každodennú modlitbu Loretánskych litánií spolu s kázňou alebo prednáškou. Okrem toho zaviedli tzv. flores mariani (máriine kvietky), teda nasledovanie čností presvätej Panny a cvičenie sa v jednotlivých jej čnostiach.
A toto úsilie a ešte viac výsledky tohto úsilia boli duchovnými kvietkami, ktoré veriaci mali venovať Matke Božej. Z Ferrary sa tento zvyk rýchlo rozšíril po celej Európe. Zaujímavosťou je, že táto pobožnosť sa šírila predovšetkým zdola -boli to veriaci, ktorí prosili svojich bisku¬pov o dovolenie praktizovať takúto formu úcty k Matke Božej. V Ríme sa koncom 18. storočia tiež veľmi rýchlo rozvíja táto pobožnosť, a to zvlášť s jedným konkrétnym úmyslom. Bolo to totiž obdobie osvietenstva, veľmi nepriaznivé viere. Vtedy osvietenci chceli Boha nahradiť ľudským rozumom. Mnohí zbožní Rimania sa rozhodli pod vedením misionára Lalomia celý mesiac máj zasvätiť Kráľovnej nebies. Kvetmi ozdobovali mariánske oltáre a na kolenách prosili Matku Božiu o pravé svetlo a obrátenie pre tých, ktorí tak veľmi urážajú Boha.
Táto prax sa rýchlo stala v Ríme veľmi populárnou, takže sám pápež Pius VII. roku 1815 obdaril túto pobožnosť úplnými odpustkami. Vo Viedni roku 1838 jezuita Beckx vydal brožúrku, v ktorej poúča veriacich o dôležitosti tejto modlitby v rodinách. V našich krajinách sa táto pobožnosť veľmi rozšírila po roku 1860 na príkaz ostrihomskej synody, ktorá nabádala kňazov, aby vo svojich farnostiach zaviedli májovú pobožnosť. K popularizácii tejto pobožnosti prispelo aj vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854. Pápež Pius XII. vyzýval k modlitbe za ukončenie druhej svetovej vojny práve počas májovej pobožnosti a vo svojej encyklike Mediator Dei (1947) túto pobožnosť veľmi odporúčal. Blahoslavený Pavol VI. téme májovej mariánskej pobožnosti venoval celú encykliku Mense maio (1. mája 1965), v ktorej odporúča zachovanie tejto posvätnej tradície.
Okrem iného nazýva: „drahým zvykom našich predchodcov zvoliť si tento mariánsky mesiac, aby pozvali kresťanský ľud k verejnej modlitbe, akonáhle si to vyžadujú problémy Cirkvi alebo nebezpečenstvo, ktoré hrozí svetu". Aj naša doba má svoje problémy, ktoré zmietajú Cirkvou i nebezpečenstvá, ktoré hrozia svetu, hoci on si to ešte poriadne neuvedomuje. Preto kľaknime v tomto mesiaci k nohám našej nebeskej Matky a s plnou dôverou ju denno-denne zvlášť prostredníctvom tejto pobožnosti prosme, aby pomohla, aby zachránila, aby zasiahla. Veď nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod jej ochranu a ju o pomoc alebo o príhovor žiadal...
A toto úsilie a ešte viac výsledky tohto úsilia boli duchovnými kvietkami, ktoré veriaci mali venovať Matke Božej. Z Ferrary sa tento zvyk rýchlo rozšíril po celej Európe. Zaujímavosťou je, že táto pobožnosť sa šírila predovšetkým zdola -boli to veriaci, ktorí prosili svojich bisku¬pov o dovolenie praktizovať takúto formu úcty k Matke Božej. V Ríme sa koncom 18. storočia tiež veľmi rýchlo rozvíja táto pobožnosť, a to zvlášť s jedným konkrétnym úmyslom. Bolo to totiž obdobie osvietenstva, veľmi nepriaznivé viere. Vtedy osvietenci chceli Boha nahradiť ľudským rozumom. Mnohí zbožní Rimania sa rozhodli pod vedením misionára Lalomia celý mesiac máj zasvätiť Kráľovnej nebies. Kvetmi ozdobovali mariánske oltáre a na kolenách prosili Matku Božiu o pravé svetlo a obrátenie pre tých, ktorí tak veľmi urážajú Boha.
Táto prax sa rýchlo stala v Ríme veľmi populárnou, takže sám pápež Pius VII. roku 1815 obdaril túto pobožnosť úplnými odpustkami. Vo Viedni roku 1838 jezuita Beckx vydal brožúrku, v ktorej poúča veriacich o dôležitosti tejto modlitby v rodinách. V našich krajinách sa táto pobožnosť veľmi rozšírila po roku 1860 na príkaz ostrihomskej synody, ktorá nabádala kňazov, aby vo svojich farnostiach zaviedli májovú pobožnosť. K popularizácii tejto pobožnosti prispelo aj vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854. Pápež Pius XII. vyzýval k modlitbe za ukončenie druhej svetovej vojny práve počas májovej pobožnosti a vo svojej encyklike Mediator Dei (1947) túto pobožnosť veľmi odporúčal. Blahoslavený Pavol VI. téme májovej mariánskej pobožnosti venoval celú encykliku Mense maio (1. mája 1965), v ktorej odporúča zachovanie tejto posvätnej tradície.
Okrem iného nazýva: „drahým zvykom našich predchodcov zvoliť si tento mariánsky mesiac, aby pozvali kresťanský ľud k verejnej modlitbe, akonáhle si to vyžadujú problémy Cirkvi alebo nebezpečenstvo, ktoré hrozí svetu". Aj naša doba má svoje problémy, ktoré zmietajú Cirkvou i nebezpečenstvá, ktoré hrozia svetu, hoci on si to ešte poriadne neuvedomuje. Preto kľaknime v tomto mesiaci k nohám našej nebeskej Matky a s plnou dôverou ju denno-denne zvlášť prostredníctvom tejto pobožnosti prosme, aby pomohla, aby zachránila, aby zasiahla. Veď nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod jej ochranu a ju o pomoc alebo o príhovor žiadal...
