Fatimské zjavenia ▪ Jana Moricova

V priebehu ostatných dvoch storočí na celom svete došlo k mnohým mariánskym zjaveniam. Iba niektoré z nich však Cirkev uznala ako pravé. K najznámejším z nich patria zjavenia Panny Márie trom pastierikom vo Fatime. Práve tento mesiac uplynie 106 rokov od ich zakončenia. Vďaka knihám, filmom, mediálnym prenosom, duchovnej i liturgickej formácii dobre poznáme priebeh fatimských zjavení aj ich posolstvo. Čím však vo svojej najhlbšej podstate boli a o čom svedčia? Pozoruhodnú odpovědna túto otázku dal pápež Benedikt XVI. Pri návšteve Portugalska uviedol, že v roku 1917 sa vo Fatime „otvorilo nebo ako okno nádeje, ktoré otvára Boh, keď mu človek zatvára dvere“ (Príhovor z 11. 5.2010). Všimnime si bližšie toto vyjadrenie, začínajúc od jeho konca.

Človek zatvára dvere svojho srdca pred Bohom... Činí tak mnohorakým spôsobom. Počnúc úplnou ľahostajnosťou voči všetkému, čo súvisí s náboženstvom, cez úsilie dosiahnuť svoje šťastie bez Boha až po výslovné popieranie Božej existencie, odmietanie osobného vzťahu s ním a masové prenasledovanie tých, ktorí v neho veria. Ako napísal poľský teológ J. Szymik, minulé storočie bolo obdobím, keď svet zahasproval dvere pred Bohom, keď ich priam zatresol svojím ateizmom, pýchou ľudského rozumu, krvavými diktatúrami a rozmanitým zlom páchaným jednotlivcami i celými spoločenstvami.

Boh otvára svoje srdce... Činí tak mnohorakým spôsobom. Celé dejiny spásy dokazujú, že Stvoriteľ neprestáva milovať hriešneho človeka a pozývať ho k plnosti šťastia. Rešpektujúc slobodu každej ľudskej bytosti, vždy jej dáva ďalšiu šancu a „po ľudskom odmietnutí dokáže otvoriť novú cestu lásky“ (J. Ratzinger - Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, II. diel, s. 122). Obdivuhodná je Božia kreativita a nekonečná jeho láska. Jedným z jej mimoriadnych prejavov sú takzvané „súkromné“ zjavenia, ktoré v konkrétnom dejinnom období pomáhajú ľuďom lepšie pochopiť evanjelium a plnšie žiť podľa neho (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 66-67). Pred 106 rokmi vo Fatime „Panna Mária prišla z neba, aby nám pripomenula pravdy evanjelia, ktoré tvoria zdroj nádeje pre ľudstvo, ktoré ochladlo v láske a stratilo nádej na spásu“ (BenediktXVI., Príhovor z 11. 5. 2010).

Boh dáva nádej... Činí tak mnohorakým spôsobom. V jeho očiach nijaký človek nie je „beznádejný prípad“ a žiadna situácia nie je bezvýchodisková. Pre neho ani tmy nie sú tmavé a noc vie rozjasniť ako deň (porov. Ž139,12). Všemohúci Pán dokáže vyvodiť dobro aj z následkov zla. Jedine on môže naplniť najhlbšiu túžbu ľudského srdca po večnom živote, láske a trvalom šťastí. Sám Boh je našou nádejou.

Boh otvára nebo... Činí tak mnohorakým spôsobom. Syn Boží pre nás a pre našu spásu zostúpil z neba a stal sa človekom. Položil svoj život ako výkupné za mnohých (porov. Mt 20,28). Vo svojej bezhraničnej láske nás Kristus pozýva k účasti na jeho vykupiteľskom diele. Tá môže mať rozmanitú podobu. Fatimské zjavenia nás vyzývajú najmä k modlitbe za obrátenie hriešnikov, k osobnému obráteniu a pokániu.

Zjavenia vo Fatime, podobne ako iné autentické mariánske zjavenia, mali veľký význam v dobe, v ktorej sa udiali. Pomáhali katolíkom lepšie porozumieť vtedajším časom, spoznať Božiu vôľu a vo svetle viery rozpoznať aktuálne výzvy. Tieto zjavenia však majú univerzálnejší - prorocký- rozmer. Nejde natoľko o predpovedanie budúcnosti, ale ide predovšetkým o ukázanie správnej cesty do budúcnosti: o výstrahu pred hroziacimi nebezpečenstvami a rady, ako sa pred nimi uchrániť (porov. J. Ratzinger, Teologický komentár, in: Kongregácia pre náuku viery, Fatimské posolstvo, SSV 2006, s. 51).

„Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocké posolstvo Fatimy je ukončené“ (Benedikt XVI., Homília z 13. 5. 2010). Aj v súčasnosti je aktuálna výzva Kristovej Matky na obrátenie a pokánie. Aj dnes je podnetné jej pozvanie k modlitbe posvätného ruženca. Panna Mária Fatimská je však nadovšetko „vznešeným obrazom Božej lásky, ktorá objíma všetkých ľudí“ (Benedikt XVI., Príhovor z 11. 5.2010). Ona je oknom nádeje, ktoré nám Boh otvára a ktorým k nám prichádza.