Autor: © Slovo, č. 1/1970 | časopis Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku | casopisslovo.sk
Datum napsání:
15.01.1970
Na prelome rokov
Minulý rok 1969 zapadol v hlbokú priepasť večnosti. Zapadol, ale nezanikol Hovorí sa, že ani sekunda, ktorá uplynula nikdy sa nevráti. Je to pravda? Veriaci človek vie, že tomu tak nie je. Ten ktorý povedal: „Nebo a zem pominú, ale moje slová nepominú.“ (Mt 24, 35), povedal tiež: „Príde hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú; tí, čo robili dobro, budú vzkriesení pre život, tí však, čo páchali zlo, budú vzkriesení pre súd.“ (Jn 5, 28).
Náš pozemský život je prípravou pre život večný, ktorému bude predchádzať súd, v ktorom bude spočítaná každá naša sekunda. Kto spočíta všetky kvapky slz, sklamania, kto spočíta všetky rany zasadené krutosťou, surovosťou a bezcitnosťou? Ztratili rodičia svojho milovaného syna, dcéru, ztratilo dieťa jedného z milovaných rodičov či dokonca oboch, opustený zostal manžel odchodom vernej ženy, alebo žena muža, ktorý bol pevnou oporou, ztratili sme priateľa, zklamal nás ten či onen, prišli sme o cennú vec, azda sme prišli o ťažko nadobudnuté imanie?
To sú iste trpké skutočnosti. Veriaci kresťan vždy zdvíha svoju hlavu, srdce a jeho rty zo srdca šepkajú: „A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ (Zjv 7, 17). Tak nás učí naša viera. Ale minulý rok bol i časom mnohej osobnej, rodinnej i spoločenskej radosti, mnohých úspechov a na to nesmieme zabúdať! Za každú zotretú slzu, za každý úsmev, za každú prežitú radosť a za všetko je treba Bohu poďakovať. Zamyslíme sa preto nad svojím zmýšľaním i jednaním v uplynulom roku. Zpytujem svoje svedomie a pútajme sa: čo dobrého sme mohli vykonať a nevykonali sme, čo zlého sme spôsobili sebe i iným, koľko hodín, dní a týždňov sme premárnili?
Sv. Bernard hovorí, že čas je mzda, za ktorú si môžeme kúpiť Pána Boha „Všetko má svoj čas ... je čas k narodeniu aj k umieraniu, je čas k siatbe i žatve, čas k mlčaniu i hovoru, k boju i k pokoju. Tieto slová a myšlienky tlmočí jedna ľudová estónska pieseň, ktorú pred rokmi spieval v Prahe tallinský mužský spevácky sbor.
Bremená všedného dňa si uľahčí a radosť sviatočného dňa zdvojnásobí ten, kto bude každý deň začínať aj končiť myšlienkou na Boha, kto bude žiť silou viery a užívať čistých prameňov Božích právd.
Čo sme prežili v roku 1969 to vieme. Za všetko máme vrúcne Bohu poďakovať, za chyby a omyly odprosiť a pre budúcnosť vyprosil hojnosť lásky Jeho milosrdenstva. Učme sa Ho viacej poznávať a milovať, aby sme do nového roku 1970 nastúpili aj novú cestu opravdivej živej viery, pokory a lásky. Posilnení jasom Božej milosti stojme pevne v zápase za spásu vlastnej duše i tých, ktorí sa o nás s dôverou opierajú!
Buďme dobrej mysle, aby nový občiansky rok bol pre nás darom Božieho milosrdenstva. Na jeho začiatku prosme za potrebné prostriedky pre telo i dušu, aby sme šľachetne, bohumilo a statočne žili a keby tento začínajúci nový rok mal byt pre nás azda rokom posledným, aby sme sa s ním bez bázne statočne rozlúčili a tak boli pripočítaní k tým, ktorí nás vo svetle večnej slávy očakávajú. Každá sekunda, ktorá plynie v čase prebiehajúceho roku je súčasťou Božej večnosti, v ktorej sú zaznamenané všetky naše myšlienky i činy a tieto rozhodnú o našom večnom živote, alebo smrti, živote radosti alebo živote večnej bolesti.
