Autor: P. Dominik Pavol, CM
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 8/2023 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2023
Datum napsání:
26.10.2023
Vincent de Paul, vzor kňazov (2)
Po skúsenosti generálnej svätej spovede vo Folleville si začal Vincent uvedomovať, že skutočné kňazstvo nespočíva v komfortnom spôsobe života zabezpečenom bohatým benefíciom ani v pohodlnom vedení jednej šľachtickej rodiny. V ten istý rok zažil Vincent ešte inú udalosť, ktorá naňho silno zapôsobila, keď z rodiny de Gondi odišiel na faru v Chatillon-les-Dombes. Tu pozdvihol náboženský život ľudu, skrášlil kostol, osobným príkladom povzniesol mravný život tamojších kňazov, obracal heretikov.
V istú nedeľu, keď sa v sakristii obliekal na svätú omšu, ktosi mu povedal, že v jednom osamelom dome, neďaleko od kostola, sa nachádza rodina vo veľkej biede. Všetci ochoreli a nedokážu si navzájom pomôcť. V kázni oboznámil veriacich s núdzou rodiny. Sám Boh sa dotkol sŕdc ľudí a prebudil v nich spoluúčasť na utrpení. Po vešperách, keď sa uberal na to miesto, zbadal, ako ženy nesú potraviny do toho domu, zatiaľ čo iní ľudia už odtiaľ odchádzajú. Povedal: „To je skutočne veľká láska k blížnym v núdzi, ale nie je dobre usporiadaná. Postihnutí naraz dostanú veľa zásob, niečo sa z toho aj pokazí, tak onedlho budú opäť tam, kde boli.“ [1]
Vincent si uvedomil, že by sa organizovaným spôsobom pomoci urobilo dobra oveľa viac a efektívnejšie. Založil združenie nábožných žien, ktoré budú pravidelne nápomocné núdznym v dedine. Tak vznikol prvý »charitatívny spolok«. Keď sa to všetko v priebehu troch mesiacov zladilo, roku 1617 získal nový spolok »Bratstvo kresťanskej lásky« schválenie lyonského arcibiskupa. [2] Pre sv. Vincenta de Paul boli tieto dve udalosti podstatnou skúsenosťou s duchovnou i hmotnou biedou ľudu. Vedený nevýslovným súcitom nechal sa osloviť utrpením chudobných a rozoznal v ich potrebách volanie k tomu, aby vtelil evanjelium do ich životnej situácie. [3]
Od tohto momentu je Vincent plne nasadený do práce pre Božie kráľovstvo. Kladie prvé základy charít a tým aj pre zorganizovanie dám a dcér kresťanskej lásky. Jeho presvedčivé slovo mu umožní pokračovať v stvárňovaní, vedení a povzbudzovaní členov, ktorých zmobilizoval pre Božiu službu. Každý mesiac dáva duchovné konferencie Dcéram kresťanskej lásky v parížskej oblasti. Viac ráz do týždňa sa obracia na kňazov, klerikov, alebo bratov Misijnej spoločnosti. [4] V úsilí o spásu duší neustáva ani vo vysokom veku napriek viacerým chorobám.
Ak chceme nazerať na spiritualitu sv. Vincenta de Paul, musíme si okrem jeho konkrétnych životných udalostí všimnúť aj iné skutočnosti, ktoré sa stali budujúcimi prvkami jeho duchovnosti. Silný vplyv na Vincenta mal kardinál Pierre de Bérulle, ktorý bol členom tzv. francúzskej školy spirituality. [5] Hlavné zameranie tejto spirituality bolo centralizované na „Vtelené Slovo“. Spiritualita sa odvíjala od rozjímania nad jednotlivými fázami pozemského života Ježiša Krista, praktický život sa opieral o zvnútornenie Božej vôle v konkrétnych aktoch milosrdnej lásky, prostredníctvom čoho sa osoba „vštepuje“ do Ježiša Krista. [6] Uvažovanie nad tajomstvom vtelenia nás postupne privádza k sformulovaniu zásady mystického vyprázdnenia sa - kenózy. [7]
Od doby svojej skúsenosti s Bohom, od doby činnej lásky k blížnym, Vincent trvá na dennom sýtení sa Božím slovom. Obľubuje „Reč na vrchu“, niektoré pasáže z Pavlových listov a zvlášť sa zameriava na Lukášovo evanjelium, v ktorom objavuje vrchol nádeje „chudobných Izraela“. Musíme si uvedomiť, že v 17. storočí nie je čítanie Svätého písma niečím samozrejmým. [8] Vincent bol praktik. Keď počas slúženia omše narazil na formulu: „veru, veru hovorím vám“, vzrástla jeho pozornosť. Očakával odpovede na otázky, ktoré pred neho kládol jeho vlastný život a zároveň riešenie problémov. [9] Sv. Vincent sa v konferencii z 15. októbra 1655 vyslovuje: „Syn Boží prišiel hlásať evanjelium chudobným (Lk 4,18), a my, otcovia, či nie sme poslaní robiť to isté? Áno, misionári sú poslaní hlásať evanjelium chudobným. Aké to šťastie, robiť na zemi to isté, čo robil náš Pán: učiť chudobných cestu do neba!“ [10]
Životná náuka sv. Vincenta je charakterizovaná štyrmi črtami, ktoré preberá z Lukášovho evanjelia. Prvá je láska zameraná na potreby druhého, vychádzajúc z celého obsahu spomínaného evanjelia. Druhou charakteristikou je spôsob nazerania na blížneho, ktorý pochádza z postojov Ježiša Krista. Tretím prvkom je dobrota, ktorá je obrazom nežnej starostlivosti Otca. Biblické „rachamim“, materinský aspekt milujúcej lásky Boha, je pre Vincenta vzorom kvality lásky k blížnym s univerzálnym zameraním, ktoré je pre Lukáša typické. Poslednú črtu tvorí myšlienka, že ľudia sú za seba navzájom zodpovední, lebo sú jedno v Kristovi. [11] Z práve uvedeného pomaly získavame koncept spirituality sv. Vincenta de Paul, ktorý by sa jednoducho mohol vyjadriť ako cesta k Bohu skrze blížneho.
Pre sv. Vincenta je Ježiš vzor misionára. Kristus je Evanjelizátor chudobných. Spiritualita sv. Vincenta pramení z nazerania na Ježiša. Tí, ktorí sa rozhodli nasledovať Pána, sú pozvaní k neustálej kontemplácii Krista. To sa má diať v láske a úcte voči Otcovi skrze súcitnú a činnú lásku k chudobným s pozornou vnímavosťou k prozreteľnosti. [12] Vidíme, že pre sv. Vincenta de Paul je neobyčajne dôležitá osoba blížneho bez toho, či je chudobný, alebo nie. V prvom rade sa zameriava na konkrétnu osobu a nie na jej spoločenské postavenie.
Záverom treba dodať, že celkový životný štýl sv. Vincenta bol metodický a usporiadaný. Z dvadsiatich štyroch hodín dňa, viac-menej päť hodín obetoval na odpočinok a zvyšok vypĺňala modlitba a individuálna práca. Bol gigantom činnosti, ktorou roznecoval oheň lásky. Láska k Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi spôsobila, že bol náročný i tolerantný, úprimný aj plný úcty k ľuďom, ktorých miloval ako obrazy Boha a tých, ktorí sprítomňujú jeho Syna na zemi. [13] V dejinách kresťanskej spirituality nenájdeme striktné hranice medzi epochami. Prítomnosť je ovplyvnená minulosťou a určuje budúcnosť. Zdrojom kresťanskej spirituality j e evanjelium, ktoré je tak bohaté, že zrodilo rôznorodé formy vyjadrenia náboženského obsahu, podľa ašpirácií rôznych predstaviteľov spirituality. [14] Autori, ktorí písali o dejinách spirituality, sa usilovali o primerané zhodnotenie Vincenta de Paul. Všetci však narazili na isté ťažkosti. Priznávajú, že je niekým nezávislým, prekračujúcim všetky učebné klasifikácie. [15]
[1] Charitné spolky [online]. Dostupné na internete: https://www.vincentini.sk/kto-sme/sv-vincent-de-paul/charitne-spolky
[2] Tamže.
[3] Inštrukcia o sľuboch v Misijnej spoločnosti, s. 15-16.
[4] Konferencie XI, s. 3.
[5] L’École francaise de spiritualité
[6] DUKAŁA, J. Święty Wincenty a Paulo. Duchowność. Teksty. Kraków: Instytut Wydawniczy Księży Misjonarzy. 1987, s. 75.
[7] Tamže.
[8] DODIN, A. Spiritualita sv. Vincence de Paul. Olomouc: MCM, 1997, s. 25.
[9] DUKAŁA, Święty Wincenty a Paulo, s. 100.
[10] PAUL, Konferencie XI, s. 103.
[11] DODIN, Spiritualita sv. Vincence de Paul, s. 25.
[12] MALONEY, R. The way of Vincent de Paul. New York: New City Press, 1992, s. 14-15.
[13] DUKAŁA, Święty Wincenty a Paulo, s. 107.
[14] Tamže.
[15] Tamže.
