V mesiaci september prežívame v liturgii viacero krásnych sviatkov, medzi ktorými nachádzame aj spomienku na sv. Vincenta de Paul, kňaza a zakladateľa Misijnej spoločnosti. Ako jeho duchovný syn, rád ponúkam pohľad na jeho život, ktorý môže podnietiť v láske k Bohu a blížnym i nás, kňazov, ktorí žijeme štyri storočia po ňom.
„Vincent de Paul bol Francúz z Pouy, [1] dedinky pri Daxe v gaskonských Landes neďaleko Pyrenejí.“ [2] Všeobecne sa prijíma mienka, že sa narodil 24. apríla 1581, [3] hoci o pravdivosti tohto dátumu existujú viaceré dohady. Pochádzal zo sedliackej rodiny a mal piatich súrodencov. Bol zvyknutý na tvrdú prácu a skromné podmienky. V dvanástich rokoch začal študovať na františkánskom gymnáziu v Dax a neskôr teologické štúdia absolvoval v Toulouse. 23. septembra 1600 bol ako devätnásťročný vysvätený za kňaza, napriek najnižšej vekovej hranici dvadsaťštyri rokov, požadovanej Tridentským koncilom. Vincent túžil po bohatej fare, aby z bohatého benefícia mohol pomáhať svojej rodine. [4]
To sa mu po dlhom čase podarilo, keď získal nomináciu na kaplána - almužníka bývalej kráľovnej Margity de Valois. Potom bolo v jeho živote obdobie duchovnej krízy, pretože žil v záhaľke, začal pociťovať pokušenia proti viere. Chvalabohu, tejto skúške nepodľahol, ale s pomocou Božou obstál. Zintenzívnil horlivosť v modlitbe a pokání. Na vnútornú stranu reverendy si na oblasť srdca našil papierik s vyznaním viery a vzbudil si úmysel, že zakaždým, keď si ruku položí na hruď, síce perami nevysloví symbol viery, ale bude to preňho úkon odovzdania sa Bohu. Takisto blahodarný účinok na prekonanie krízy mali jeho nezištné skutky milosrdenstva v nemocnici sv. Jána od Boha. [5] Na Vincentovo obrátenie okrem spomínaného silno zapôsobili aj osobné známosti s kardinálom Petrom de Bérulle, Andrejom Duval a neskôr aj so sv. Františkom Saleským.
Vincentova cesta ďalej pokračovala rôznymi chodníkmi, viac či menej vedúcimi k Pánovi. Vincent podľa slov Svätého písma vedel oplývať i núdzu trieť. V roku 1612 prijal na podnet kardinála de Bérulle farnosť Clichy na predmestí Paríža. V tomto chudobnom farskom kostole a v celej farnosti, vynaložil Vincent všetku svoju energiu na zdokonalenie bohoslužby a na zvýšenie horlivosti v náboženskom živote a pravej úcty k Pánu Bohu. Takto presadzoval do praxe ciele Oratória a spiritualitu Francúzskej školy. [6] Neskôr sa dostal do grófskej rodiny de Gondi na výchovu ich detí znovu prostredníctvom kardinála de Bérulle.
Gróf Filip Emanuel de Gondi, najvyšší miesto-držiteľ a generál galejí, bol bohatým a mocným mužom, povestným tiež svojou zbožnosťou a oddanosťou Bohu. Vincept okrem výchovy grófskych detí bol aj spovedníkom a duchovným vodcom pani de Gondi, vlastným menom Margita de Silly. Grófka bola známa panovačnou povahou, ale aj úprimnou zbožnosťou, preto sa pod vedením Vincenta veľmi snažila prekonávať zlé stránky svojej povahy. [7]
Grófka de Gondi sa stala nástrojom prozreteľnosti, aby pomohla sv. Vincentovi objaviť smer, ktorým sa má uberať. Rok 1617 je veľmi významným míľnikom na duchovnej a zároveň i životnej ceste sv. Vincenta de Paul. Jedného januárového dňa spomínaného roku sprevádzal Vincent grófku de Gondi na zámok Folleville. Z neďalekého mestečka Gannes prišla žiadosť o návštevu istého umierajúceho dedinčana, aby ho pripravil na smrť. Vincent ho povzbudil vykonať si generálnu svätú spoveď z celého života a na to muž začal pred ním odriekať smutný ruženec hriechov z celého života. Tento sedliak mal povesť cnostného a váženého človeka, no vo svedomí dlhé roky ukrýval viny, ktoré doposiaľ nevyznal.
Vincent i kajúcnik mali pocit, že Božia milosť zasiahla v poslednej chvíli. Muž povedal: „Keby nie táto generálna spoveď, istotne by som bol zatratený!“ [8] Po tejto skúsenosti Vincent povedal: „Hanba bráni mnohým dobrým vidiečanom spovedať sa zo všetkých svojich hriechov svojim farárom. Preto zostávajú v stave zatratenia.“ [9] Aj pani de Gondi jasne spoznala dôležitosť generálnej spovede a priala si, aby Vincent o nutnosti dobrej spovede kázal v kostole vo Folleville na sviatok Obrátenia sv. Pavla. Pán Boh požehnal túto kázeň natoľko, že mnohí miestni obyvatelia si vykonali generálnu svätú spoveď. [10] Pre Vincenta to bolo ako zjavenie a uvedomil si, že práve toto je jeho poslanie, ktoré mu chce zveriť Pán, prinášať evanjelium chudobným. V deň prvej misijnej kázne ešte nič nezaložil, ale po celý život chcel, aby jeho kňazi slávili 25. január ako výročie duchovného zrodu Misijnej spoločnosti." [11]
[1] Dnes Berceau de Saint Vincent de Paul .
[2] ROMAN, J. M. Sv. Vincent de Paul. Bratislava: Charis, 2002, s. 46.
[3] Syn gaskonského sedliaka
[4] Tamže.
[5] ROMAN, Sv. Vincent de Paul, s. 103-109.
[6] Farár v Clichy
[7] Učiteľ v rodine de Gondi
[8] ROMÁN, Sv. Vincent de Paul, s. 124.
[9] PAUL, Konferencie XII, s. 95.
[10] Ľudové misie
[11] ROMAN, Sv. Vincent de Paul, s. 123.