Autor: Mária Kohutiarová | redaktorka novín Slovo+
Zdroj: © Internetový portál | cestaplus.sk
Datum napsání:
28.01.2016
Konkurz na kňaza: Aký by mal byť?
Majú nám byť blízki a máme ísť za nimi. To predpokladá, že im uveríme a že budú uveriteľní. Ak máme ísť ako stádo za nimi, musí byť ich život a ich obraz v nás vyvolávať obraz skutočného Dobrého pastiera. Akých kňazov chceme mať? Teraz nejde o vzdychy nad fešným kaplánom či mozgovou kapacitou nášho pána dekana. V kritériách nie je ani vek, povaha, záľuby či rečový prejav. Hľadáme srdce, prototyp kňaza, ktorý by nás strhol, ktorý by radikálne žil evanjelium a rozdával lásku. Kňaza, ktorý by bol aj búrlivý vodca, pútnik, osamelý v modlitbe a utrpení, láskavý k tým, čo trpia, pravdivý voči tým, čo potrebujú zmenu. Kňaza, ktorý by sa podobal Ježišovi. Čas, ktorý žijeme, opäť potrebuje silných, múdrych, láskavých pastierov, ktorí jasne zadajú smer, povedú, poučia a vykročia prví. Aký by mal byť?
Vyžarovať prítomnosť
Boha Kňaz, ktorý sa stále vnára do Božieho slova a objavuje jeho hĺbky nie preto, aby podal exaktnú kázeň o obsahu čítaného textu, ale preto, aby sám bol Božím slovom naplnený, aby ho premieňalo a aby všetko, čo robí, myslí, plánuje a hovorí, vychádzalo z prítomnosti Boha v ňom. O to väčšmi toto sprítomnenie má byť cítiť počas jeho služby. Každá sviatosť, ktorú vysluhuje, má byť pohladením Boha cez jeho ústa a ruky. Kňaz, ktorý miluje Boha, je uveriteľný najviac v okamihu pozdvihovania Eucharistie: aj po ixtýkrát je to pre neho zázrak a tajomstvo, a znovu dvíha hostiu s rovnakou úctou a chvením, pomaly a dôstojne, ako po prvý raz. Kam sa ponáhľať, keď dvíham Boha nad seba, nad svoj ľud, nad život svoj aj svojej farnosti? Ak oslavuje v prvom rade Boha on, omša nemôže trvať 20 minút aj s požehnaním. Jeho skúsenosť s Bohom a jeho láskou musí byť taká presvedčivá, že jej nemožno neuveriť. To, čo zažil s Bohom, vie podať ako svedectvo a najsilnejší tromf, prečo máme aj my milovať a byť odovzdaní tomu, ktorý nás stvoril. Vidieť ho modliť sa má byť najlepšou školou modlitby.
Verný Cirkvi
Kňaz, ktorý presne vie, čo Cirkev ponúka a prikazuje. Nie je však zákonník, ktorý používa paragrafy Kódexu viac, ako odporúčania pastorálnej teológie. Nemusí mať postgraduálne štúdiá so špecializáciou na cirkevné stavby či právo. Ale vie, že to, čo Cirkev ponúka, je ochranným zábradlím na ceste k Bohu. Pravidlá sú potrebné, ale nad tým všetkým musí stáť láska a musí vidieť tých, ktorým má byť otcom, radcom, učiteľom, vodcom. Díva sa na pápeža a Magistérium Cirkvi a učí sa, plný nadšenia, novým veciam a spôsobom služby, no pevne zakorenený v Tradícii a v tom, čo Cirkev odskúšala ako dobré a pravdivé.
Žije medzi ľuďmi
Dosť bolo zavretých fár, kde sú úradné hodiny a kňaza možno stretnúť len v kostole, na pohrebe alebo v sakristii. Kňaz, ktorý má viesť, nepotrebuje byť skrytý vo svojej bublinke, ani na svätom obláčiku dlhých, vznešených a osamelých modlitieb. Kňaz, ktorý má uchvátiť srdcia tých svojich, je stále s nimi - takisto, ako sa pastier nezavrie do koliby, ale stojí na svahu medzi svojimi ovcami, rovnako s nimi znáša nepriazeň počasia (spoločenskej situácie), chodí po rovnakých chodníkoch (a vie, aké je to spadnúť), rozumie ich reči a pocitom (a berie ich vážne, lebo sú mu zverení). V čase vzbury, nesúhlasu či odchodu oviec nekričí na kázni, ale schádza v tichu a hľadá cestu k nim, aby sa vrátili. Kňaz, ktorý žije s celou farnosťou, vie veľmi dobre porozumieť nielen starým ľuďom, ktorých má v kostole každý deň, ale aj otcom, dochádzajúcim do práce a porozumie ich túžbam stihnúť sv. omšu aj cez týždeň aj po príchode vlaku z práce (a pravdivo nastaví čas sv. omší, aby im dal možnosť). Počúva mamy a manželky a vie, aké náročné je vychovávať (tu je tajným spolumodlitebníkom a spojencom pri komunikácii s deťmi).
Rozumie mladým v ich hľadaní a nemá problém znížiť sa do roviny detí, aby s nimi hodil slovko o písomkách a futbale. Nerobí mu problém po fotení sa vziať všetky prvoprijímajúce deti na trojposchodovú zmrzlinu. Nepočíta, koľko ľudí príde na roráty, ale teší sa z každého, s kým môže hovoriť medzi štyrmi očami. Dáva čas, dáva seba. Nemá kedy byť sám - pretože si nevyberá ľudí, ktorí sa mu hodia, ale prijíma všetkých rovnako a všetkým je rovnako k dispozícii celým srdcom a celými rukami. A počúva pozorne, ukladá si do srdca všetko, čo mu je zverené. Tak, ako Kristus prijímal aj stotníka, aj mýtnika, aj cudzoložnicu, rybárov, tak, ako sa láskavo a pokojne rozprával aj s Pilátom. A - nevyhýbal sa ani malomocným, v dnešnom ponímaní bezdomovcom, narkomanom, tulákom, gemblerom, alkoholikom, ba ani... mafiánom či prešpekulovaným politikom. Všetci majú u neho dvere dokorán a na všetkých má rovnaký meter - lásky.
Hovorí rečou ľudí
Bez ohľadu na hodiny gréčtiny, latinčiny, dogmatiky a iných náročných predmetov zo štúdia teológie nezabúda, že tí, ku ktorým prišiel, sú obyčajní ľudia. To, čo vie, povie jednoducho - takisto, ako to hovoril Kristus, hoci on mal najvyššiu múdrosť. Je jedno, či stojí na kazateľnici alebo učí náboženstvo, či pripravuje snúbencov alebo je v spovednici. Rozpráva nahlas, pomaly, zreteľne, láskavo, priamo, k veci a po lopate. Bez vznešených a prázdnych fráz, s jednoduchými príkladmi, ktorým porozumie aj upratovačka a kurič. A jednoduchý ostáva aj mimo oficiálnych povinností - skôr je výsadou jeho slov humor, láskavosť a pozornosť. Rovnako komunikuje aj vtedy, keď treba prejaviť svoj názor a postoj k veciam verejným a dať usmernenie. Nebojí sa pomenovať veci pravdivo a s láskou, bez obalu a omáčky. Vo svojej reči je láskavým otcom, múdrym vodcom, trpezlivým sprievodcom.
Počúva
Ak je stále s ľuďmi, rozumie potrebám farnosti. A tak vie, čo potrebujú manželia, ako je najlepšie nastaviť sv. omše, kedy má byť farský ples a čím pritiahnuť mladých na birmovanecké katechézy tak, aby aj po birmovke v kostole ostali. Hľadá spojivá, ktorými môže utužiť vzťahy vo farnosti a vie zladiť predpisy s tým, čím žije a čo potrebuje jeho stádo.
Neskrýva sa
Dobrý kňaz vie, že nie je všetko dokonalé. A v spoločnosti ešte menej. Nebojí sa postaviť na stranu pravdy a prvý sa k nej vyjadriť, zastať sa tých, ktorých má pri sebe, a to napriek možným postihom. Neskrýva sa za frázy, nariadenia či svojich nadriadených. Vie, že Cirkev, jeho farnosť, aj on sám majú byť domom zo skla, v ktorom niet miesto pre skrývanie faktov a formálnych vyjadrení, ktorým nik nerozumie (a neverí).
Vie, že nemá „one man show“
Kňaz, ktorý je radikálny, vie, že už nie je sám vzdelaný a že nemá dary na všetko. Aj z počúvania a žitia s ľuďmi vie, kto čo dokáže, čím je požehnaný a čím môže poslúžiť. Nemá tak problém vybudovať tím, ktorý mu pomôže dobre viesť život vo farnosti. Múdremu kňazovi tím stále rastie a napriek prirodzeným zmenám v ňom nikdy nemá problém s obsadením a nasadením svojich veriacich pre dobro. Nenárokuje si patent na rozum a pravdu, ale počúva a premýšľa, zvažuje a radí sa práve s tými, s ktorými spolupracuje. Je stále otvorený novým výzvam a tak život vo farnosti stále pulzuje. Nebojí sa zašpiniť Je jedno, či potrebuje vyliezť na rebrík, aby pomohol oprášiť klenby kostola pri upratovaní, lebo ho Boh stvoril dlhého, alebo treba pomôcť roztlačiť kostolníkovi staré auto. A pripravený slúžiť ostáva aj mimo svojej farnosti, mimo svojho mesta, aj tam, kde nik nevie, že je kňaz. Nie je dokonalý a pravdivo pomenuje svoje pády a chyby. Je pokorný a odovzdaný, no pritom stále sa snažiaci o rast a prosiaci o milosť rastu. Jeho pokora a vedomie krehkosti a nehodnosti má byť citeľná, no zároveň približujúca. Dostal výsadu povolania, no nie svojimi zásluhami.
Nepočíta
Nekalkuluje s časom, ktorý strávi v spovednici - lebo aj jeden nečakaný hriešnik mu za to celé popoludnie stojí, a tak tam sedí každý deň. Nezaraďuje farnosť podľa výnosu v nedeľnej zbierke, ani podľa počtu miništrantov, podaných hostií, uzavretých manželstiev či pokrstených detí. Nebojí sa dávať čokoľvek od financií až po potraviny tým, ktorí to potrebujú. Nemá stanovený limit, ako má vyzerať štatistika na konci roka.
Má mať horiace srdce
Ak apoštolom horelo srdce, keď sa stretli s Pánom po vzkriesení, presne taký má byť aj kňaz, ktorý sa denne dotýka Boha. Nadšený pre neho, pre službu v jeho mene, s očami, ktoré žiaria a sú presvedčené, že si bol vybraný pre to najlepšie. Len takýto kňaz vie autenticky strhnúť iných a presvedčiť o Pravde a Láske. Ak mu horí srdce, jeho prejavom je nekončiaca dobrota a milosrdenstvo, na tvári viditeľná radosť. Takých kňazov chceme. Radikálnych, oduševnených, jednoduchých, a pritom láskavých. Chceme, aby boli zosobnením Krista tu v tomto storočí, v našej farnosti. O takých kňazov prosme Pána aj sv. Jána Máriu Vianneya a prosme aj za tých, ktorých máme: naša modlitba ich môže pretvoriť do podoby pastiera, od ktorého nebude potreba odbiehať.
Majú nám byť blízki a máme ísť za nimi. To predpokladá, že im uveríme a že budú uveriteľní. Ak máme ísť ako stádo za nimi, musí byť ich život a ich obraz v nás vyvolávať obraz skutočného Dobrého pastiera. Akých kňazov chceme mať? Teraz nejde o vzdychy nad fešným kaplánom či mozgovou kapacitou nášho pána dekana. V kritériách nie je ani vek, povaha, záľuby či rečový prejav. Hľadáme srdce, prototyp kňaza, ktorý by nás strhol, ktorý by radikálne žil evanjelium a rozdával lásku. Kňaza, ktorý by bol aj búrlivý vodca, pútnik, osamelý v modlitbe a utrpení, láskavý k tým, čo trpia, pravdivý voči tým, čo potrebujú zmenu. Kňaza, ktorý by sa podobal Ježišovi. Čas, ktorý žijeme, opäť potrebuje silných, múdrych, láskavých pastierov, ktorí jasne zadajú smer, povedú, poučia a vykročia prví. Aký by mal byť?
Vyžarovať prítomnosť
Boha Kňaz, ktorý sa stále vnára do Božieho slova a objavuje jeho hĺbky nie preto, aby podal exaktnú kázeň o obsahu čítaného textu, ale preto, aby sám bol Božím slovom naplnený, aby ho premieňalo a aby všetko, čo robí, myslí, plánuje a hovorí, vychádzalo z prítomnosti Boha v ňom. O to väčšmi toto sprítomnenie má byť cítiť počas jeho služby. Každá sviatosť, ktorú vysluhuje, má byť pohladením Boha cez jeho ústa a ruky. Kňaz, ktorý miluje Boha, je uveriteľný najviac v okamihu pozdvihovania Eucharistie: aj po ixtýkrát je to pre neho zázrak a tajomstvo, a znovu dvíha hostiu s rovnakou úctou a chvením, pomaly a dôstojne, ako po prvý raz. Kam sa ponáhľať, keď dvíham Boha nad seba, nad svoj ľud, nad život svoj aj svojej farnosti? Ak oslavuje v prvom rade Boha on, omša nemôže trvať 20 minút aj s požehnaním. Jeho skúsenosť s Bohom a jeho láskou musí byť taká presvedčivá, že jej nemožno neuveriť. To, čo zažil s Bohom, vie podať ako svedectvo a najsilnejší tromf, prečo máme aj my milovať a byť odovzdaní tomu, ktorý nás stvoril. Vidieť ho modliť sa má byť najlepšou školou modlitby.
Verný Cirkvi
Kňaz, ktorý presne vie, čo Cirkev ponúka a prikazuje. Nie je však zákonník, ktorý používa paragrafy Kódexu viac, ako odporúčania pastorálnej teológie. Nemusí mať postgraduálne štúdiá so špecializáciou na cirkevné stavby či právo. Ale vie, že to, čo Cirkev ponúka, je ochranným zábradlím na ceste k Bohu. Pravidlá sú potrebné, ale nad tým všetkým musí stáť láska a musí vidieť tých, ktorým má byť otcom, radcom, učiteľom, vodcom. Díva sa na pápeža a Magistérium Cirkvi a učí sa, plný nadšenia, novým veciam a spôsobom služby, no pevne zakorenený v Tradícii a v tom, čo Cirkev odskúšala ako dobré a pravdivé.
Žije medzi ľuďmi
Dosť bolo zavretých fár, kde sú úradné hodiny a kňaza možno stretnúť len v kostole, na pohrebe alebo v sakristii. Kňaz, ktorý má viesť, nepotrebuje byť skrytý vo svojej bublinke, ani na svätom obláčiku dlhých, vznešených a osamelých modlitieb. Kňaz, ktorý má uchvátiť srdcia tých svojich, je stále s nimi - takisto, ako sa pastier nezavrie do koliby, ale stojí na svahu medzi svojimi ovcami, rovnako s nimi znáša nepriazeň počasia (spoločenskej situácie), chodí po rovnakých chodníkoch (a vie, aké je to spadnúť), rozumie ich reči a pocitom (a berie ich vážne, lebo sú mu zverení). V čase vzbury, nesúhlasu či odchodu oviec nekričí na kázni, ale schádza v tichu a hľadá cestu k nim, aby sa vrátili. Kňaz, ktorý žije s celou farnosťou, vie veľmi dobre porozumieť nielen starým ľuďom, ktorých má v kostole každý deň, ale aj otcom, dochádzajúcim do práce a porozumie ich túžbam stihnúť sv. omšu aj cez týždeň aj po príchode vlaku z práce (a pravdivo nastaví čas sv. omší, aby im dal možnosť). Počúva mamy a manželky a vie, aké náročné je vychovávať (tu je tajným spolumodlitebníkom a spojencom pri komunikácii s deťmi).
Rozumie mladým v ich hľadaní a nemá problém znížiť sa do roviny detí, aby s nimi hodil slovko o písomkách a futbale. Nerobí mu problém po fotení sa vziať všetky prvoprijímajúce deti na trojposchodovú zmrzlinu. Nepočíta, koľko ľudí príde na roráty, ale teší sa z každého, s kým môže hovoriť medzi štyrmi očami. Dáva čas, dáva seba. Nemá kedy byť sám - pretože si nevyberá ľudí, ktorí sa mu hodia, ale prijíma všetkých rovnako a všetkým je rovnako k dispozícii celým srdcom a celými rukami. A počúva pozorne, ukladá si do srdca všetko, čo mu je zverené. Tak, ako Kristus prijímal aj stotníka, aj mýtnika, aj cudzoložnicu, rybárov, tak, ako sa láskavo a pokojne rozprával aj s Pilátom. A - nevyhýbal sa ani malomocným, v dnešnom ponímaní bezdomovcom, narkomanom, tulákom, gemblerom, alkoholikom, ba ani... mafiánom či prešpekulovaným politikom. Všetci majú u neho dvere dokorán a na všetkých má rovnaký meter - lásky.
Hovorí rečou ľudí
Bez ohľadu na hodiny gréčtiny, latinčiny, dogmatiky a iných náročných predmetov zo štúdia teológie nezabúda, že tí, ku ktorým prišiel, sú obyčajní ľudia. To, čo vie, povie jednoducho - takisto, ako to hovoril Kristus, hoci on mal najvyššiu múdrosť. Je jedno, či stojí na kazateľnici alebo učí náboženstvo, či pripravuje snúbencov alebo je v spovednici. Rozpráva nahlas, pomaly, zreteľne, láskavo, priamo, k veci a po lopate. Bez vznešených a prázdnych fráz, s jednoduchými príkladmi, ktorým porozumie aj upratovačka a kurič. A jednoduchý ostáva aj mimo oficiálnych povinností - skôr je výsadou jeho slov humor, láskavosť a pozornosť. Rovnako komunikuje aj vtedy, keď treba prejaviť svoj názor a postoj k veciam verejným a dať usmernenie. Nebojí sa pomenovať veci pravdivo a s láskou, bez obalu a omáčky. Vo svojej reči je láskavým otcom, múdrym vodcom, trpezlivým sprievodcom.
Počúva
Ak je stále s ľuďmi, rozumie potrebám farnosti. A tak vie, čo potrebujú manželia, ako je najlepšie nastaviť sv. omše, kedy má byť farský ples a čím pritiahnuť mladých na birmovanecké katechézy tak, aby aj po birmovke v kostole ostali. Hľadá spojivá, ktorými môže utužiť vzťahy vo farnosti a vie zladiť predpisy s tým, čím žije a čo potrebuje jeho stádo.
Neskrýva sa
Dobrý kňaz vie, že nie je všetko dokonalé. A v spoločnosti ešte menej. Nebojí sa postaviť na stranu pravdy a prvý sa k nej vyjadriť, zastať sa tých, ktorých má pri sebe, a to napriek možným postihom. Neskrýva sa za frázy, nariadenia či svojich nadriadených. Vie, že Cirkev, jeho farnosť, aj on sám majú byť domom zo skla, v ktorom niet miesto pre skrývanie faktov a formálnych vyjadrení, ktorým nik nerozumie (a neverí).
Vie, že nemá „one man show“
Kňaz, ktorý je radikálny, vie, že už nie je sám vzdelaný a že nemá dary na všetko. Aj z počúvania a žitia s ľuďmi vie, kto čo dokáže, čím je požehnaný a čím môže poslúžiť. Nemá tak problém vybudovať tím, ktorý mu pomôže dobre viesť život vo farnosti. Múdremu kňazovi tím stále rastie a napriek prirodzeným zmenám v ňom nikdy nemá problém s obsadením a nasadením svojich veriacich pre dobro. Nenárokuje si patent na rozum a pravdu, ale počúva a premýšľa, zvažuje a radí sa práve s tými, s ktorými spolupracuje. Je stále otvorený novým výzvam a tak život vo farnosti stále pulzuje. Nebojí sa zašpiniť Je jedno, či potrebuje vyliezť na rebrík, aby pomohol oprášiť klenby kostola pri upratovaní, lebo ho Boh stvoril dlhého, alebo treba pomôcť roztlačiť kostolníkovi staré auto. A pripravený slúžiť ostáva aj mimo svojej farnosti, mimo svojho mesta, aj tam, kde nik nevie, že je kňaz. Nie je dokonalý a pravdivo pomenuje svoje pády a chyby. Je pokorný a odovzdaný, no pritom stále sa snažiaci o rast a prosiaci o milosť rastu. Jeho pokora a vedomie krehkosti a nehodnosti má byť citeľná, no zároveň približujúca. Dostal výsadu povolania, no nie svojimi zásluhami.
Nepočíta
Nekalkuluje s časom, ktorý strávi v spovednici - lebo aj jeden nečakaný hriešnik mu za to celé popoludnie stojí, a tak tam sedí každý deň. Nezaraďuje farnosť podľa výnosu v nedeľnej zbierke, ani podľa počtu miništrantov, podaných hostií, uzavretých manželstiev či pokrstených detí. Nebojí sa dávať čokoľvek od financií až po potraviny tým, ktorí to potrebujú. Nemá stanovený limit, ako má vyzerať štatistika na konci roka.
Má mať horiace srdce
Ak apoštolom horelo srdce, keď sa stretli s Pánom po vzkriesení, presne taký má byť aj kňaz, ktorý sa denne dotýka Boha. Nadšený pre neho, pre službu v jeho mene, s očami, ktoré žiaria a sú presvedčené, že si bol vybraný pre to najlepšie. Len takýto kňaz vie autenticky strhnúť iných a presvedčiť o Pravde a Láske. Ak mu horí srdce, jeho prejavom je nekončiaca dobrota a milosrdenstvo, na tvári viditeľná radosť. Takých kňazov chceme. Radikálnych, oduševnených, jednoduchých, a pritom láskavých. Chceme, aby boli zosobnením Krista tu v tomto storočí, v našej farnosti. O takých kňazov prosme Pána aj sv. Jána Máriu Vianneya a prosme aj za tých, ktorých máme: naša modlitba ich môže pretvoriť do podoby pastiera, od ktorého nebude potreba odbiehať.
