Autor: P. Michal Krovina, OP
Zdroj: © Ruženec, č. 11/2014 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
10.11.2014
Ježišov vzťah k ženám
Centrálnou postavou celého Nového zákona je Ježiš Kristus. Pán Ježiš sa stretáva s rôznymi ženami. Celé jeho hnutie sprevádzajú a podporujú ženy. Okrem toho mnohé za ním prichádzajú s rôznymi problémami, či už svojimi vlastnými, alebo s problémami svojich detí. Aký postoj k nim zaujíma Pán Ježiš? Čo sa od neho môžeme naučiť? Za čo si ho môžeme vážiť? Môžu mu byť ženy za niečo vďačné? Je Ježišov prístup k ženám niečím špecifický?
Pán Ježiš hoci v dvanástich rokoch prejavuje veľkú vyspelosť, a voči svojim rodičom zachováva poslušnosť, sa ako dospelý muž už nenecháva usmerňovať svojou matkou a chráni si svoju mužskú dôstojnosť v zápasoch s jeho protivníkmi a taktiež aj s často nechápajúcimi a vystrašenými učeníkmi. Vo svojom prístupe prejavuje pevnosť a rozhodnosť, ale nikde a nikdy nenachádzame u neho stopy po bezohľadnosti, agresivite či surovosti. Agresivitu a surovosť pokladajú mnohí muži za prejav mužnosti, ale Ježišova mužnosť je vždy spojená s jemnocitom a s nežnosťou. To sa zvlášť prejavuje v jeho vzťahu k ženám a k deťom. Ako teda reagoval Pán Ježiš na ženy a ako ženy reagovali na neho? Ako pravý Izraelita Pán Ježiš nemohol ani k ženám a k ženskému svetu zostať ľahostajný. Vieme však aj to, že si nehľadal svoju životnú partnerku, ale z vyšších, duchovných dôvodov si zvolil nazirejskú formu života, čiže života bez manželstva. No napriek tomu sa k ženám vždy správa s úctou a s nežnosťou.
Ženy v staroveku nemali závideniahodné postavenie. Boli k dispozícii svojim mužom a slúžili im ako prostriedky na zachovanie rodu. V starom Izraeli ženy postupne získali o niečo lepšie postavenie, ale nestali sa rovnoprávne s mužmi. Náboženstvo Izraela zostalo až dodnes náboženstvom mužov. Žena v ňom ako keby zostávala na vedľajšej koľaji. V Ježišových časoch najviac práv a slobôd získali Rimanky z vyšších vrstiev spoločnosti, ale museli byť samozrejme rímskymi občiankami. Pán Ježiš sa začína k ženám správať inak. Nemení nasilu staré tradície a zvyklosti, ale svojím postojom k ženám upozorňuje na pôvodný Boží zámer so ženami. Iní zakladatelia náboženstiev sú vo vzťahu k ženám svojrázni. Napríklad Buddha, ktorý ako mladý princ bol ženatý, pristupoval k ženám tak, ako bol vychovávaný, čiže ako k bytostiam, na ktoré má už iba vychádzajúc zo svojho spoločenského postavenia a mužskej logiky neodňateľný nárok. Neskôr sa odvracia od žien s výrazným odporom. Preto časť duchovných prúdov v buddhizme vníma ženy, ako radikálne prekážky každej duchovnosti.
Zakladateľ islamu prorok Mohamed sa na jednej strane správal k ženám zmyselne, no na druhej strane nimi pohŕdal Preto doteraz majú v morálke islamu napríklad delikty v sexuálnej oblasti odlišnú závažnosť, v závislosti od toho či sú spáchané ženami alebo mužmi. Ak sú spáchané ženami, sú vážnym previnením no ak sú spáchané mužmi, sú iba ľahkým prehreškom. Pán Ježiš sa svojím osobným postojom k ženám snaží preklenúť veľkú spoločenskú priepasť medzi ženami a mužmi v jeho časoch a v jeho kultúre. Upozorňuje na pôvodný stvoriteľský Boží zámer, priznáva ženám ich vlastnú hodnotu a dôstojnosť a povzbudzuje ženy, aby si začali vážiť samy seba, a mužov zasa, aby si všímali a vážili nezastupiteľné miesto žien v rodine a pri výchove nasledujúcich generácií.
Svätý apoštol Pavol to vyjadruje veľmi výstižne, keď v Liste Galaťanom píše, že v Kristovi, teda prihliadajúc k Ježišovmu postoju, nie sme už viac mužmi a ženami, ale my všetci sme jedno v Kristovi Ježišovi. Nemyslí tým samozrejme na rovnakosť, ale na rovnoprávnosť mužov a žien pred Bohom. Dnes sa často ľudia dopúšťajú opačného extrému. V snahe dať všetkým adekvátne príležitosti a šance, upierajú mužom možnosť správať sa ako muži a ženám správať sa ako ženy. Pán Ježiš však priznáva každému miesto, ktoré mu podľa Božieho stvoriteľského zámeru patrí. Svätý apoštol Pavol hovorí, že v cirkvi niet už muža a ženy, ale žene prisudzuje druhé miesto. Pán Ježiš si za prvú zvestovateľku svojho vzkriesenia vyberá ženu, ale za apoštolov si vyberá a povoláva mužov. Chodia za ním a pomáhajú mu aj ženy, ale mužov je vždy viac. Aj kresťanstvo zostalo dlho náboženstvom mužov, hoci dnes vidíme v chrámoch oveľa viac žien ako mužov.
Pán Ježiš pozná poslanie žien a má pre ne veľa osobného porozumenia a súcitu. Potvrdzujú to aj jeho podobenstvá, ktoré veľmi často preberá zo života žien. Pán Ježiš vie, s akou bolesťou ženy rodia deti a chápe túžby tých žien, ktoré k nemu prinášajú svoje deti, aby sa ich dotkol a požehnal ich. Pozná radostné očakávanie družičiek na svadbe, ktoré čakajú na ženícha, a pozná aj úzkosti utláčaných vdov. Pozná ťažkú prácu ovdovených žien i starosti spojené so stratou jednej mince a vie aj to, ako sa tie ženy tešia, keď tú zatúlanú mincu nájdu. Pán Ježiš vzkriesi syna utrápenej vdovy a pochváli ďalšiu chudobnú vdovu, ktorá ochotne daruje pre chrám svoje posledné peniaze. Povzbudí i pohanskú Kanaánčanku, ktorá ho premôže svojou veľkou vierou. Koľko žien by bolo potrebné vymenovať, ku ktorým Pán Ježiš pristúpil s nežnou a súcitnou láskou? Nemôžeme nespomenúť ani ženu, ktorú mu privliekli zavčas ráno do chrámu, aby ju odsúdil, pretože ju pristihli priamo pri cudzoložstve.
Pán Ježiš neberie jej hriech na ľahkú váhu, ale obraňuje ju pred mužmi, ktorí sú taktiež hriešni. Pán Ježiš pritom nevytvára teórie o hodnote žien, nekáže o ich oslobodení a neprivoláva trest na tých, ktorí ich utláčajú. No pritom robí pre ženy viac než ktokoľvek iný. Jeho výroky o manželstve sú veľmi vážne a my vieme, že Ježiš ich povedal na obranu žien pred zneužívaním zo strany mužov. Nemôžeme nespomenúť ani ženy, ktoré Pána Ježiša nasledovali na jeho misijných cestách po Palestíne. Boli to ženy, ktoré patrili k strednej vrstve. Vlastnili majetky a z ich majetkov podporovali Pána Ježiša celé jeho hnutie finančne i materiálne. V očiach zákonníkov a farizejov to bola samozrejme nemravnosť. Pán Ježiš napriek tomu prijímal podporu týchto žien a ženy išli za nim hoci vedeli o tom, že mnohí ich preto odsudzujú.
Veľmi výstižnou, ale pre mnohých aj vyrušujúcou poznámkou je konštatovanie evanjelistu Jána: „Ježiš miloval Martu, Jej sestru Máriu i Lazára" (Jn 11 5). Určite tým evanjelista nemyslí zmyselnú, ale duchovnú lásku. Myslí tým na Ježišov obdiv k vnútornej, duchovnej krase týchto žien. Všetky Ježišove prejavy k ženám sú pne nežnosti a hlbokého porozumenia. Stačí, ak si spomenieme na Ježišov postoj k hriešnici, ktorá prišla do Šimonovho domu Tam, kde sa iní muži pohoršujú a odsudzujú, tam Pán Ježiš obraňuje ženy. Vie, že aj táto žena patrí k tým ženám ktoré muži najprv využili a potom ich začali ponižovať. Pán Ježiš vie, že nielen táto žena zhrešila, ale aj mnohí muži s ňou. Práve tento stav a ženina hlboká vnútorná bolesť priviedli túto nešťastnú ženu k Ježišovým nohám. Doteraz sme hovorili o tom, ako Ježiš reagoval na ženy. Ako však samotné ženy reagovali na Pána Ježiša? Vieme, že muži Ježišovi veľakrát krivdili, ale nič také nepočujeme o ženách.
O ženách vieme to že nasledovali Pána Ježiša, slúžili mu' pomáhali mu, podporovali ho hmotne i finančne, slzami mu umývali nohy, natierali mu telo voňavými olejmi, so slzami ho sprevádzali na krízovej ceste na Kalváriu. Ježiša muži hanebne opustili, ale ženy stal, pod jeho krížom. Ženy sa po jeho pochovaní ako prvé vydávajú k jeho hrobu. Možno aj nás vyrušuje príbeh ženy zo Šimonovho domu, kde si žena dovolí takú dôvernosť, akou je bozkávanie Ježišových nôh, a to v prítomnosti vážených mužov. Niečo podobné si dovoľuje aj Mária z Betame a Mária Magdaléna sa chce Ježiša dotknúť po zmŕtvychvstaní, čo nasvedčuje tomu, že predtým to pravdepodobne robila tiež. Šimon protestuje, Ježišovi učeníci protestujú a pohoršujú sa nad tým. Ak sa aj my nad tým pohoršujeme, zabúdame pritom, že to, čo my už v drvivej väčšine vnímame ako erotický impulz, nie je to isté ako to, o čo ide v Ježišovom prípade iste je jedno. Všetky ženy, ktoré vystupujú v evanjeliu, majú k Ježišovi mimoriadne silnú dôveru. Vidieť to napríklad aj v prípade ženy, o ktorej sme písali minule - v prípade Samaritánky. Všetky ženy k Ježišovi niečo veľmi silne priťahuje a samotné ženy vedia, že to nie je zmyselnosť, ale spásonosná uzdravujúca moc. Prvým človekom, ktorému Pán Ježiš odhalil tajomstvo svojej osoby, je žena s pohnutou minulosťou zo Samárie Za prvú zvestovateľku svojho zmŕtvychvstania si vyberá Máriu Magdalénu. Najväčšiu pochvalu, akú kedy povedal žene pred inými ľuďmi, adresoval pohanskej žene z Kanaánu. Pán Ježiš a ženy... Nežný, milosrdný súcitný, statočný a silný muž, ktorého charizma mocne priťahovala a dodnes Priťahuje mnohé ženy... A nám všetkým, najmä mužom, Pán Ježíš odkazuje: „Dal som vám osobný príklad, aby ste aj vy robili podobne, ako ja. Aby ste ma v mojom prístupe k ženám nasledovali."
Centrálnou postavou celého Nového zákona je Ježiš Kristus. Pán Ježiš sa stretáva s rôznymi ženami. Celé jeho hnutie sprevádzajú a podporujú ženy. Okrem toho mnohé za ním prichádzajú s rôznymi problémami, či už svojimi vlastnými, alebo s problémami svojich detí. Aký postoj k nim zaujíma Pán Ježiš? Čo sa od neho môžeme naučiť? Za čo si ho môžeme vážiť? Môžu mu byť ženy za niečo vďačné? Je Ježišov prístup k ženám niečím špecifický?
Pán Ježiš hoci v dvanástich rokoch prejavuje veľkú vyspelosť, a voči svojim rodičom zachováva poslušnosť, sa ako dospelý muž už nenecháva usmerňovať svojou matkou a chráni si svoju mužskú dôstojnosť v zápasoch s jeho protivníkmi a taktiež aj s často nechápajúcimi a vystrašenými učeníkmi. Vo svojom prístupe prejavuje pevnosť a rozhodnosť, ale nikde a nikdy nenachádzame u neho stopy po bezohľadnosti, agresivite či surovosti. Agresivitu a surovosť pokladajú mnohí muži za prejav mužnosti, ale Ježišova mužnosť je vždy spojená s jemnocitom a s nežnosťou. To sa zvlášť prejavuje v jeho vzťahu k ženám a k deťom. Ako teda reagoval Pán Ježiš na ženy a ako ženy reagovali na neho? Ako pravý Izraelita Pán Ježiš nemohol ani k ženám a k ženskému svetu zostať ľahostajný. Vieme však aj to, že si nehľadal svoju životnú partnerku, ale z vyšších, duchovných dôvodov si zvolil nazirejskú formu života, čiže života bez manželstva. No napriek tomu sa k ženám vždy správa s úctou a s nežnosťou.
Ženy v staroveku nemali závideniahodné postavenie. Boli k dispozícii svojim mužom a slúžili im ako prostriedky na zachovanie rodu. V starom Izraeli ženy postupne získali o niečo lepšie postavenie, ale nestali sa rovnoprávne s mužmi. Náboženstvo Izraela zostalo až dodnes náboženstvom mužov. Žena v ňom ako keby zostávala na vedľajšej koľaji. V Ježišových časoch najviac práv a slobôd získali Rimanky z vyšších vrstiev spoločnosti, ale museli byť samozrejme rímskymi občiankami. Pán Ježiš sa začína k ženám správať inak. Nemení nasilu staré tradície a zvyklosti, ale svojím postojom k ženám upozorňuje na pôvodný Boží zámer so ženami. Iní zakladatelia náboženstiev sú vo vzťahu k ženám svojrázni. Napríklad Buddha, ktorý ako mladý princ bol ženatý, pristupoval k ženám tak, ako bol vychovávaný, čiže ako k bytostiam, na ktoré má už iba vychádzajúc zo svojho spoločenského postavenia a mužskej logiky neodňateľný nárok. Neskôr sa odvracia od žien s výrazným odporom. Preto časť duchovných prúdov v buddhizme vníma ženy, ako radikálne prekážky každej duchovnosti.
Zakladateľ islamu prorok Mohamed sa na jednej strane správal k ženám zmyselne, no na druhej strane nimi pohŕdal Preto doteraz majú v morálke islamu napríklad delikty v sexuálnej oblasti odlišnú závažnosť, v závislosti od toho či sú spáchané ženami alebo mužmi. Ak sú spáchané ženami, sú vážnym previnením no ak sú spáchané mužmi, sú iba ľahkým prehreškom. Pán Ježiš sa svojím osobným postojom k ženám snaží preklenúť veľkú spoločenskú priepasť medzi ženami a mužmi v jeho časoch a v jeho kultúre. Upozorňuje na pôvodný stvoriteľský Boží zámer, priznáva ženám ich vlastnú hodnotu a dôstojnosť a povzbudzuje ženy, aby si začali vážiť samy seba, a mužov zasa, aby si všímali a vážili nezastupiteľné miesto žien v rodine a pri výchove nasledujúcich generácií.
Svätý apoštol Pavol to vyjadruje veľmi výstižne, keď v Liste Galaťanom píše, že v Kristovi, teda prihliadajúc k Ježišovmu postoju, nie sme už viac mužmi a ženami, ale my všetci sme jedno v Kristovi Ježišovi. Nemyslí tým samozrejme na rovnakosť, ale na rovnoprávnosť mužov a žien pred Bohom. Dnes sa často ľudia dopúšťajú opačného extrému. V snahe dať všetkým adekvátne príležitosti a šance, upierajú mužom možnosť správať sa ako muži a ženám správať sa ako ženy. Pán Ježiš však priznáva každému miesto, ktoré mu podľa Božieho stvoriteľského zámeru patrí. Svätý apoštol Pavol hovorí, že v cirkvi niet už muža a ženy, ale žene prisudzuje druhé miesto. Pán Ježiš si za prvú zvestovateľku svojho vzkriesenia vyberá ženu, ale za apoštolov si vyberá a povoláva mužov. Chodia za ním a pomáhajú mu aj ženy, ale mužov je vždy viac. Aj kresťanstvo zostalo dlho náboženstvom mužov, hoci dnes vidíme v chrámoch oveľa viac žien ako mužov.
Pán Ježiš pozná poslanie žien a má pre ne veľa osobného porozumenia a súcitu. Potvrdzujú to aj jeho podobenstvá, ktoré veľmi často preberá zo života žien. Pán Ježiš vie, s akou bolesťou ženy rodia deti a chápe túžby tých žien, ktoré k nemu prinášajú svoje deti, aby sa ich dotkol a požehnal ich. Pozná radostné očakávanie družičiek na svadbe, ktoré čakajú na ženícha, a pozná aj úzkosti utláčaných vdov. Pozná ťažkú prácu ovdovených žien i starosti spojené so stratou jednej mince a vie aj to, ako sa tie ženy tešia, keď tú zatúlanú mincu nájdu. Pán Ježiš vzkriesi syna utrápenej vdovy a pochváli ďalšiu chudobnú vdovu, ktorá ochotne daruje pre chrám svoje posledné peniaze. Povzbudí i pohanskú Kanaánčanku, ktorá ho premôže svojou veľkou vierou. Koľko žien by bolo potrebné vymenovať, ku ktorým Pán Ježiš pristúpil s nežnou a súcitnou láskou? Nemôžeme nespomenúť ani ženu, ktorú mu privliekli zavčas ráno do chrámu, aby ju odsúdil, pretože ju pristihli priamo pri cudzoložstve.
Pán Ježiš neberie jej hriech na ľahkú váhu, ale obraňuje ju pred mužmi, ktorí sú taktiež hriešni. Pán Ježiš pritom nevytvára teórie o hodnote žien, nekáže o ich oslobodení a neprivoláva trest na tých, ktorí ich utláčajú. No pritom robí pre ženy viac než ktokoľvek iný. Jeho výroky o manželstve sú veľmi vážne a my vieme, že Ježiš ich povedal na obranu žien pred zneužívaním zo strany mužov. Nemôžeme nespomenúť ani ženy, ktoré Pána Ježiša nasledovali na jeho misijných cestách po Palestíne. Boli to ženy, ktoré patrili k strednej vrstve. Vlastnili majetky a z ich majetkov podporovali Pána Ježiša celé jeho hnutie finančne i materiálne. V očiach zákonníkov a farizejov to bola samozrejme nemravnosť. Pán Ježiš napriek tomu prijímal podporu týchto žien a ženy išli za nim hoci vedeli o tom, že mnohí ich preto odsudzujú.
Veľmi výstižnou, ale pre mnohých aj vyrušujúcou poznámkou je konštatovanie evanjelistu Jána: „Ježiš miloval Martu, Jej sestru Máriu i Lazára" (Jn 11 5). Určite tým evanjelista nemyslí zmyselnú, ale duchovnú lásku. Myslí tým na Ježišov obdiv k vnútornej, duchovnej krase týchto žien. Všetky Ježišove prejavy k ženám sú pne nežnosti a hlbokého porozumenia. Stačí, ak si spomenieme na Ježišov postoj k hriešnici, ktorá prišla do Šimonovho domu Tam, kde sa iní muži pohoršujú a odsudzujú, tam Pán Ježiš obraňuje ženy. Vie, že aj táto žena patrí k tým ženám ktoré muži najprv využili a potom ich začali ponižovať. Pán Ježiš vie, že nielen táto žena zhrešila, ale aj mnohí muži s ňou. Práve tento stav a ženina hlboká vnútorná bolesť priviedli túto nešťastnú ženu k Ježišovým nohám. Doteraz sme hovorili o tom, ako Ježiš reagoval na ženy. Ako však samotné ženy reagovali na Pána Ježiša? Vieme, že muži Ježišovi veľakrát krivdili, ale nič také nepočujeme o ženách.
O ženách vieme to že nasledovali Pána Ježiša, slúžili mu' pomáhali mu, podporovali ho hmotne i finančne, slzami mu umývali nohy, natierali mu telo voňavými olejmi, so slzami ho sprevádzali na krízovej ceste na Kalváriu. Ježiša muži hanebne opustili, ale ženy stal, pod jeho krížom. Ženy sa po jeho pochovaní ako prvé vydávajú k jeho hrobu. Možno aj nás vyrušuje príbeh ženy zo Šimonovho domu, kde si žena dovolí takú dôvernosť, akou je bozkávanie Ježišových nôh, a to v prítomnosti vážených mužov. Niečo podobné si dovoľuje aj Mária z Betame a Mária Magdaléna sa chce Ježiša dotknúť po zmŕtvychvstaní, čo nasvedčuje tomu, že predtým to pravdepodobne robila tiež. Šimon protestuje, Ježišovi učeníci protestujú a pohoršujú sa nad tým. Ak sa aj my nad tým pohoršujeme, zabúdame pritom, že to, čo my už v drvivej väčšine vnímame ako erotický impulz, nie je to isté ako to, o čo ide v Ježišovom prípade iste je jedno. Všetky ženy, ktoré vystupujú v evanjeliu, majú k Ježišovi mimoriadne silnú dôveru. Vidieť to napríklad aj v prípade ženy, o ktorej sme písali minule - v prípade Samaritánky. Všetky ženy k Ježišovi niečo veľmi silne priťahuje a samotné ženy vedia, že to nie je zmyselnosť, ale spásonosná uzdravujúca moc. Prvým človekom, ktorému Pán Ježiš odhalil tajomstvo svojej osoby, je žena s pohnutou minulosťou zo Samárie Za prvú zvestovateľku svojho zmŕtvychvstania si vyberá Máriu Magdalénu. Najväčšiu pochvalu, akú kedy povedal žene pred inými ľuďmi, adresoval pohanskej žene z Kanaánu. Pán Ježiš a ženy... Nežný, milosrdný súcitný, statočný a silný muž, ktorého charizma mocne priťahovala a dodnes Priťahuje mnohé ženy... A nám všetkým, najmä mužom, Pán Ježíš odkazuje: „Dal som vám osobný príklad, aby ste aj vy robili podobne, ako ja. Aby ste ma v mojom prístupe k ženám nasledovali."
