Hoci je užitočné pochopiť históriu a pozadie svätej omše, ani všetky informácie na svete nezaručia, že budeme mať z nej väčší úžitok . Skutočná zmena nastáva vtedy, keď sa naše srdce spojí s našou mysľou. Vieme totiž, že liturgické texty nebud ú mať veľký vplyv, ak nepozdvihneme svoje srdce k Pánovi pri bohoslužbe s láskou a vďačnosťou. V tomto článku sa chceme pozrieť na pozadie slov svätej omše, aby sme pochopili, že nám dokážu pomôcť prísť k Ježišovi a prijať jeho milosť do svojho života. Skôr, než začneme hovoriť o tom, čo musíme robiť počas svätej omše, mali by sme sa pozrieť na to, čo Ježiš robí vždy, keď sa zhromaždíme na slávenie Eucharistie.
Taký vzácny dar!
Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí, že je chlieb života a každý, kto je tento chlieb, bude mať život - dokonca večný život – v ňom. Hovorí, že chlieb, ktorý dáva, je jeho telo pre život sveta (Jn 6, 51). Od počiatkov Cirkvi veríme, že chlieb, ktorý sa obetuje pri svätej omši, je práve tento chlieb života. Veríme, že keď tento chlieb kňaz konsekruje, stáva sa telom, ktoré Ježiš dáva pre život sveta. Predstavte si, aký neuveriteľne štedrý je Ježiš! Deň čo deň, týždeň čo týždeň, rok čo rok sa nám dáva na oltári. Prináša nám celý svoj život, svoje telo, krv, dušu a božstvo. Dáva nám všetko, čím je: svoju myseľ, srdce, úmysly, silu, lásku, nádej a milosrdenstvo. Dokonca nám dáva podiel na svojej božskej prirodzenosti. Eucharistia nie je nič menej než Ježišovo úplné sebadarovanie sa svojmu ľudu.
Veľkodušní prijímatelia
V prvom rade sa máme usilovať prijímať Ježiša tak veľkodušne, ako sa nám dáva. Vždy, keď prijímate Ježiša do svojich úst, prijmite ho aj do svojho srdca. Otvorte dvere a s nadšením ho privítajte. Urobte mu miesto. Odstráňte zo svojho srdca všetok neporiadok a roztržitosť , aby Ježiš mohol prísť a prebývať vo vás. Premýšľajte o tom, že dobrý hostiteľ sa postará o hosťa, a konajte podľa toho. Pokladajte Ježiša za čestného hosťa. Venujte mu pozornosť tak, že budete uvažovať o jeho slove v Písme. Dajte mu čestné miesto vo svojom srdci pri modlitbe – ako keby ste pozvali čestného hosťa, aby zaujal najpohodlnejšie miesto vo vašom dome. Buďte ako Marta, ktorá vyšla v ústrety privítať Ježiša. A buďte ako jej sestra Mária, ktorá mu venovala celú pozornosť a visela na každom jeho slove (Lk 10, 38-42). Počas svätého prijímania sa venujte predovšetkým tomuto osobitnému hosťovi. Odložte nabok všetky iné starosti, obavy a povinnosti. Tak, ako by ste neprijali do svojho domu hosťa a potom by ste celý deň prali alebo sedeli pri počítači, tak nech je Ježiš vašou hlavnou prioritou.
Vzájomný dar
Na Ježišov veľkodušný dar seba samého môžeme odpovedať aj tak, že sa odovzdáme Ježišovi tak, ako sa on odovzdal nám. Všetci vieme, že keď zažijeme, že sme milovaní, vedie nás to k tomu, že viac milujeme. Podobne veľkodušnosť prináša veľkodušnosť. Premýšľajte o tom, ako sa manželia vždy starajú jeden o druhého. Premýšľajte o tom, ako hľadajú spôsoby, ako si môžu navzájom prejaviť lásku skutkami láskavosti alebo znakmi náklonnosti. Láska manžela pobáda manželku, aby bola štedrejšia, čo sa týka jej času a pozornosti. Kým l áska manželky vyvoláva v manželovi to najlepšie a pobáda ho k väčšej láske a veľkorysosti. Je to akási „virtuálna špirála“, ktorá vytvára čoraz hlbší zmysel pre lásku a spolupatričnosť medzi nimi dvomi. Boh chce, aby bol náš vzťah k Ježišovi práve takýto. Keď zakúsime, aký je Ježiš veľkodušný a láskavý, naše srdce sa naplní láskou k nemu. Pobáda nás to odovzdať mu svoje srdce z vďačnosti za všetko, čo nám dal. Počas svätej omše mu môžeme dať svoju lásku, keď sa spájame s bratmi a sestrami, spoločne ho chválime a počúvame jeho slovo. Počas úkonu kajúcnosti mu môžeme dať dar pokánia, keď sa chceme oslobodiť od tých oblastí nášho života, ktoré ho urážajú alebo ho zraňujú. Keď sa modlíme Krédo, môžeme mu dať svoju pokoru a vyznať, ako veľmi ho potrebujeme a akí sme vďační za to, že nás spasil a nazval svojimi. A keď sa modlíme: „Buď vôľa tvoja,“ môžeme mu dať svoju poslušnosť a vôľu nechcieť nič, čo by nás od neho odlúčilo. Počas svätého prijímania sa vám Ježiš dáva - dáva celého seba. To je najvhodnejšia chvíľa, aby ste sa mu odovzdali. Povedzte mu, že si ho chcete uctiť za jeho veľkodušnosť. Urobte všetko, čo môžete, aby ste plnili jeho príkazy. Usilujte sa, aby bol váš život odrazom jeho života - života pokory, lásky a služby.
Odovzdávajte to
Ale nekončí sa to svätou omšou. Na Ježišovu veľkodušnosť môžeme odpovedať tak, že ju budeme v našom každodennom živote odovzdávať ďalším ľuďom. Opäť premýšľajte o manželoch. Ak je ich vzťah zdravý a silný, sú otvorení jeden voči druhému, ale sú aj otvorení voči svetu okolo nich. Nežijú v sebeckej bubline, ale pomáhajú a zdieľajú lásku s druhými ľuďmi. To sa predovšetkým deje vtedy, keď sa otvárajú daru detí, veľkodušne ich prijímajú a slúžia rozrastajúcej sa rodine. Časom ich láska presiahne rodinu a zahrnie aj priateľov a susedov, farníkov, chudobných a núdznych. Tak je to aj s Ježišom. Prijímame ho - telo a krv, dušu a božstvo - pri svätej omši a odovzdávame mu svoj život. Cítime však, že máme tento život zdieľať s druhými ľuďmi. Našli sme veľký poklad a nemôžeme ináč, len o ňom hovoriť iným ľuďom. Namiesto toho, aby sme ho žiarlivo strážili, veľkodušne ho odovzdávame ďalej, pretože vieme, že Ježiš má stále čo rozdávať . Nemusíme sa obávať, že dôjdu zásoby tak, ako by sme sa mohli obávať, že nám dôjdu peniaze, ak ich budeme príliš rozdávať. Stane sa pravý opak. Čím viac si ponecháme jeho lásku pre seba, tým menej budeme mať! Buďte teda takí veľkodušní ako Ježiš. Spomeňte si na Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi a semene (Mt 13, 1-23). Roľník nesial semeno len do dobrej pôdy. Rozsieval ho všade, kam šiel: na kamenistú pôdu, do tŕnia a na poľnú cestu. Nezáležalo na tom, kam semeno padlo, pretože vedel, že čím viac rozsial, tým väčšia bude úroda. Boh podobne chce, aby sme rozsievali semená evanjelia všade, kam pôjdeme: v našich rodinách, v práci, v našom okolí, dokonca medzi cudzími ľuďmi, s ktorými sa náhodou stretneme. Chce, aby sme rozsievali semená odpustenia, semená láskavosti, semená spravodlivosti a semená milosrdenstva. Chce, aby sme každému hovorili o Ježišovi a pozvali všetkých, aby zakúsili jeho lásku a veľkodušnosť práve tak, ako sme ju zakúsili my.
Choďte v pokoji
Pamätáte si, ako sa pred pár rokmi menili postoje pri svätej omši? Niektoré zmeny sa nám páčili a iné ne páčili . Rovnako sme možno mali problém slovom „katolícka“ namiesto „všeobecná“ v Kréde. Niektorým sa nepáči, že sa staršie piesne nahrádzajú novšími. Aká je to však útecha, keď vieme, že hoci sa tieto veci menia, samotná svätá omša vo svojej podstate ostáva rovnaká. Ježiš tam vždy je, úplne sa obetuje na oltári, vyzýva nás, aby sme mu odovzdali svoje srdce. Všetci teda pozdvihnime svoje srdcia k Pánovi, lebo vieme, že on bude vždy s nami.