Zdroj: © Praelatura Sanctae Crucis et Operis Dei | opusdei.org
Datum napsání:
08.11.2024
Prečo sa modliť za zosnulých?
Mnoho ľudí navštevuje začiatkom novembra cintoríny. Aký je rozdiel medzi Sviatkom všetkých svätých a Dušičkami? Niekoľko bodov z Katechizmu Katolíckej cirkvi a zo spisov svätého Josemaríu o zvyku modliť sa za zosnulých príbuzných a priateľov. Sviatok všetkých svätých sa slávi 1. novembra. V tento deň si kresťania uctievajú svätých orodovníkov bez vlastného sviatku. Je to zároveň príležitosť poďakovať Bohu za vzor života, ktorý nám ponúka ich svätosť.
V deň spomienky na Všetkých zosnulých (Dušičky), ktorý sa slávi 2. novembra, sa modlíme, aby všetci zosnulí dosiahli nebeskú slávu. Okolo týchto dní sa tradične navštevujú cintoríny. Cirkev si už od najstarších čias uctievala pamiatku zosnulých a obetovala za nich modlitby, najmä eucharistickú obetu, aby po očistení dosiahli videnie Boha. Cirkev tiež odporúča almužny, odpustky a skutky pokánia za zosnulých. Nasleduje niekoľko bodov z Katechizmu Katolíckej cirkvi a textov svätého Josemaríu, ktoré zdôrazňujú, že je vhodné modliť sa za zosnulých.
Z Katechizmu Katolíckej cirkvi
„Trojaký stav Cirkvi. Kým teda nepríde Pán vo svojej velebnosti a s ním všetci anjeli a kým nebude zničená smrť a nebude mu všetko podrobené, niektorí z jeho učeníkov putujú na zemi, iní skončili tento život a sa očisťujú, iní zasa sú už oslávení a vidia jasne samého trojjediného Boha takého, aký je“ (LG 49): „Všetci však máme, i keď v rozličnom stupni a rôznym spôsobom, účasť na tej istej láske k Bohu a blížnemu a spievame nášmu Bohu ten istý chválospev slávy. Všetci totiž, ktorí sú Kristovi a majú jeho Ducha, zlučujú sa do jednej Cirkvi a sú v ňom [v Kristovi] navzájom spojení“ (LG 49)[1].
„Spoločenstvo so zosnulými. Putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto spoločenstvo celého tajomného tela Ježiša Krista, a preto si už od prvotných čias kresťanstva veľmi nábožne uctievala pamiatku zosnulých; a keďže je svätá a spasiteľná myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechov, obetovala za nich aj prosby“ (LG 50). Naša modlitba za nich im môže nielen pomáhať, ale môže urobiť účinným aj ich orodovanie za nás“[2].
„Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti“[3]. „Toto konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev očistcom“[4].
Od svätého Josemaríu
„Pravý kresťan je vždy pripravený stanúť pred Bohom. Pretože ak bojuje, aby žil ako Kristov človek, je v každom okamihu pripravený splniť svoju povinnosť“[5].
„Očistec je Božím milosrdenstvom, aby očistil od nedostatkov tých, ktorí sa s ním túžia stotožniť“[6].
„Ako pokojne sa musí umierať, keď sa hrdinsky prežívala každá minúta života! — Môžem ťa o tom uistiť, pretože som bol svedkom radosti tých, ktorí sa s pokojnou netrpezlivosťou pripravovali počas mnohých rokov na toto stretnutie“[7].
„Ľudia klamú, ak vo vzťahu k pozemským veciam hovoria navždy. Pravdivé, dokonale pravdivé je len to navždy vo večnosti. - A tak máš žiť ty: s vierou, ktorá ti dá pocítiť chuť medu a nebeskú slasť vždy, keď pomyslíš na večnosť, ktorá je naozaj navždy!“[8]
„Odhliadnuc od tvojich hriechov, keď myslíš na smrť, nemaj strach… Pretože On už vie, že ho miluješ… a z akého si cesta. - Ak ho hľadáš, prijme ťa ako otec strateného syna: musíš ho však hľadať!“[9]
Náš Pán nechce, aby sme boli počas nášho pozemského putovania nešťastní, v očakávaní útechy na druhom svete. Boh chce, aby sme boli šťastní už tu, túžiac po dosiahnutí konečného šťastia, ktoré môže len on bezo zvyšku naplniť.
„Rozjímanie o nadprirodzených skutočnostiach, pôsobenie milosti v našich dušiach a láska k blížnemu ako sladké ovocie Božej lásky - to všetko už na tejto zemi predstavuje predchuť neba, jeho závdavok, ktorý má každým dňom narastať. My kresťania neznesieme dvojaký život, a preto si udržiavame jednotu života, prostú a silnú, na ktorej sa zakladajú a v ktorej sa navzájom stretávajú všetky naše činnosti“[10].
[1] Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 954.
[2] Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 958.
[3] Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1030.
[4] Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1031.
[5] Svätý Josemaría, Brázda, bod 875.
[6] Svätý Josemaría, Brázda, bod 889.
[7] Svätý Josemaría, Brázda, bod 893.
[8] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 999.
[9] Svätý Josemaría, Brázda, bod 880.
[10] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 126.
