Autor: Antonio kardinál Bacci
Datum napsání:
02.11.2023
Na dušičky pamätajme, z očistca im pomáhajme!
(Ako môžeme pomôcť verným zosnulým)
“Máme prirodzenú povinnosť pomáhať verným zosnulým, pretože sú to naši blížni. Sme schopní pozerať sa na iného človeka v agónii bez toho, aby sme k nemu pocítili ľútosť? Ak navyše existuje nejaký spôsob, ako mu môžeme pomôcť, nemali by sme to urobiť? Sväté duše sú však v agónii; horia láskou k Bohu, ale nemôžu sa s ním spojiť. Máme prostriedky, ako im pomôcť prostredníctvom našich modlitieb a dobrých skutkov.
Z nášho náboženstva pre nás vyplýva ďalšia povinnosť. Boli vykúpení, tak ako my sami, Kristovou krvou a Boh nám povedal, že jedného dňa nám bude preukázaný rovnaký stupeň milosrdenstva, aký sme preukázali iným. Príde čas, keď sa aj my ocitneme v očistci a budeme potrebovať modlitby. Ak si teraz spomenieme na mŕtvych, jedného dňa budú v pozícii, aby urobili to isté pre nás. Blahoslavení milosrdní, hovorí Ježiš, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Keď predstúpime pred Božiu súdnu stolicu, aby sme sa zodpovedali za to, ako sme strávili svoj život, On bude považovať za vykonané pre seba to, čo sme urobili chudobným, hladným a zle oblečeným. Len ak sme k nim boli milosrdní, prijme nás do nebeského kráľovstva. V opačnom prípade nás pošle preč, prekliatych na celú večnosť. Teraz sú duše v očistci nešťastnejšie ako tie, ktoré sú chudobné, hladné a bez domova na tomto svete. Hladujú po Bohu, sú plné ľútosti nad hriechmi, ktoré spáchali, a hynú ďaleko od večného domova, na ktorý patria.
Napokon, v rámci spravodlivosti máme povinnosť pomôcť týmto dušiam. Niektoré z nich sú našimi rodičmi, bratmi, sestrami, priateľmi a dobrodincami. Možno teraz trpia preto, že nás príliš milovali, že nám chceli zarobiť peniaze, alebo preto, že sa dali zviesť na scestie naším zlým príkladom. Nie je to teda len láska, ale aj spravodlivosť, ktorá nás zaväzuje modliť sa za nich.
Existuje mnoho spôsobov, ako môžeme prísť na pomoc verným zosnulým.
(a) Môžeme im pomôcť modlitbou. To je najjednoduchší spôsob, ktorý je možný pre každého. Keď sa modlíme za našich zosnulých, cítime, že sme im blízki, a utešujeme sa vo svojom zármutku. Navyše si môžeme byť istí, že za to veľa získame, pretože modlitby, ktoré za nás obetujú, sú Bohu veľmi milé.
(b) Dajme za ne obetovať svätú omšu kňazovi. Keď to robíme, nie sme to len my, kto sa modlí, ale Ježiš sa k nám pripája a obetuje seba samého ako obeť zadosťučinenia za trpiace duše. Svätá omša má nekonečnú hodnotu a na vyprázdnenie očistca by stačila jediná svätá omša. Uplatnenie jej nekonečných zásluh je však vždy obmedzené v súlade so skrytými Božími zámermi. Je však isté, že neexistuje účinnejší prostriedok pomoci verným zosnulým.
(c) Môžeme za nich obetovať svoje dobré skutky. Každý dobrý skutok má moc uspokojiť Boha za niektoré dlhy, ktoré sme si my alebo iní voči nemu narobili. Medzi dobré skutky, ktoré môžeme obetovať za duše v očistci, patrí sväté prijímanie, dobrovoľné umŕtvovanie, pokorné prijímanie nevyhnutných bolestí života, skutky trpezlivosti a súcitu, duchovné a telesné skutky milosrdenstva, odpustky a almužna.”
