Dušičkové zamyslenie (1) ▪ Pavel Kompér

Prvý novembrový večer v našich krajoch už od nepamäti nazývame „Večerom všetkých svätých“. Málokto sa vážne zamyslí nad hlbokým významom týchto troch slov a predsa tento deň je dňom pamiatky veľkých duchovných velikánov, ktorí žili podľa Božích slov a príkazov, v duchu zachovávania odkazu sv. evanjelia a tak sa dostali medzi miláčikov Božích.

Mnohí z nás v ten večer, ako aj v nasledujúce dni, spomíname na svojich zosnulých príbuzných, priateľov a známych. Na tých, ktorí tu žili pred nami, ktorým vďačím e za ich lásku, obetavosť, výchovu a všetko to, čo nám v živote pomáhalo a prospievalo. Zádumčivo, so zloženými rukám i a sústredeným zrakom hľadíme na blikotajúce svetlá sviečok, na ich ozdobené alebo zarastlé hroby a spomíname... 

Pri tejto spomienke sa mi nevdojak vynárajú slová známej básne „Petófiho o Víťazovi Jánovi. „Z neznámeho sveta sme prišli do údolia zemského života a prebíjali sme sa rôznymi ťažkosťami... prežívali sme svoju lásku, ktorá buď predčasne zvädla v sklamaní...  buď rozkvitla... a z nášho náručia vyrvala ju neúprosná smrť, alebo sa rozdrvila na úskaliach neporozumenia a nevernosti . . Al e vzápätí prichádzajú mi na myseľ slová iných veršov, ktoré rozbíjajú chmúrnosť týchto myšlienok a povzbudzujú sladkou nádejou. Aj pohľad na kríž, ktorý ozdobuje toľké hroby, prihovára sa povzbudením, lebo Ten, ktorý sa dal naň pribiť, dal život, „aby každý kto v neho verí, mal život večný ..."

Nech odpočívajú vo svätom pokoji - modlíme sa za zosnulých. Pamätajme na nich vždy úprimnou modlitbou a zároveň sa snažme o to, aby náš život tiež plynul v šľapajach svätých. Aby sme ich verne nasledovali a raz tiež dosiahli „viečnuju pamjať i blažennyj pokoj!"