06. prikázanie ▪ Michal Vivoda

Povolaní byť si navzájom darom

Aby človek dokázal správne konať, musí zosúlaďovať vôľu s rozumom a vôľou si podrobovať telo s jeho túžbami a pudmi. Ak Božím slovom sýtený a osvietený rozum usmerňuje naše chcenie, môžeme povedať, že konáme správne pod vplyvom milosti. Je to univerzálny návod, ktorý máme ako kresťania uplatňovať v každej oblasti nášho života. Jednou z nich, ktorá sa týka každého z nás, je i oblasť ľudskej sexuality a jej správneho začlenenia do života. Sexualitu nám pomáha správne prežívať čnosť čistoty. Čistota ako súčasť čnosti miernosti a do veľkej miery aj mravnej sily usmerňuje ľudskú vášeň a dáva jej pravý zmysel. Prostredníctvom čnosti čistoty spolupracujeme na Božom stvoriteľskom pláne, ktorý bol daný i zjavený pre človeka, pretože táto čnosť zahŕňa mravnú neporušenosť osoby a úplnosť daru.

Boží plán pre človeka

Nebeský Otec stvoril človeka čistého, neporušeného a vzťahového - na svoj vlastný obraz. Stvoril človeka ako muža a ženu, aby si navzájom boli dokonalým, výlučným a trvalým darom. Na počiatku sveta bol vzťah Adama a Evy kontempláciou týchto darov. Adam bol očarený Evou a túžil sa jej navždy celý darovať. Takisto Eva sa tešila vzájomnému duchovnému i telesnému dopĺňaniu, ktoré rozpoznávala pri pohľade na Adama. Ich vzťah nebol zaťažený hriechom, sebectvom, hanbou. Naopak - celý sa odohrával pred Božími očami. V tomto ľudskom trvalom a výlučnom spojení jedného muža a jednej ženy Boh poodhalil tajomstvo svojho vnútorného života, kde všetko má svoj zmysel iba vo vzťahu. Toto je Boží plán pre človeka, ktorý nestratil na zmysle ani potom, ako do ľudskej existencie vstúpil diabol, ktorý všetko posvätné a čisté zakalil, narušil a z človeka urobil sebca.

Dar pre druhého

Skutočnosť, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, nás bytostne určuje. Sexualita má podiel na našej schopnosti vytvárať vzťahy. Žena hľadá muža a muž hľadá ženu, nielen aby sa poznali vzájomne, ale aj aby spoznali seba samých v tom druhom v rámci mravne čistého vzťahu. Zdravé sexuálne spojenie v manželskom zväzku nám pomáha nachádzať vlastné prijatie a bezvýhradnosť. Prebúdzanie sexuality a pohlavnosti v puberte je teda vlastne začiatok schopnosti nadväzovať a žiť vzťahy. Vo vzťahu nehľadáme len sami seba, svoje dobro a potešenie, hoci aj toto nachádzame. Sexuálny pud je Bohom určený na vzájomné dávanie vo vzťahu - v manželstve. Je to však dar, ktorého používanie nie je primárne určené pre jeho nositeľa, ale pre dobro (obdarovanie) druhého. Práve toto ho robí základným predpokladom pre vzťah. Tu však tkvie aj hlavný problém, ktorý akékoľvek zneužívanie tohto daru na svoje sebecké účely definuje ako hriech.

Podieľať sa na zázraku života

Pudovosť v sexuálnej oblasti i samotné pohlavné orgány sú určené svojou podstatou na plodenie potomstva. Špeciálne sa podieľajú na stvoriteľskom pláne v tom najposvätnejšom - odovzdávaní života, preto máme s nimi zaobchádzať s patričnou úctou. Tu je dôvod, prečo svoje telo zahaľujeme a pestujeme tak navonok i vnútorne cudnosť. Cudnosť zároveň chráni našu najcitlivejšiu stránku, ktorá určuje našu schopnosť tvoriť vzťah v najhlbšom zmysle. Možnosť ľudí podieľať sa na zázraku života je jeden z hlavných dôvodov, prečo si diabol vybral pokúšať človeka najpálčivejšie práve cez jeho sexualitu. Ničí tak najvnútornejšiu identitu muža a ženy a robí z nich karikatúru Božieho obrazu.

Byť pánom a nie otrokom pudov

Sexuálnym správaním vytvárame puto - v dobrom aj zlom zmysle. Puto odovzdanosti, bezvýhradnosti a stálosti, ale aj puto hriešne a nezriadené, ktoré nám spôsobuje problémy. Nezriadené sexuálne vzťahy v nás zanechávajú stopu po celý život, pretože sme si vzali od niekoho niečo, čo nám nepatrilo. Najväčším naším pokušením je, že sexualitu oddeľujeme od trvalého prežívania čistej lásky vo vzťahu. Sexuálne potešenie sa stáva konzumom a sebeckým ukájaním túžob. Je to zneužitie daru sexuality, ktorá je určená pre dobro a potešenie druhého. Jestvovanie pudov neznamená, že ich za každú cenu musíme uspokojovať. Kresťan má telo s jeho pudmi vôľou podriaďovať rozumu. Ak tak nekoná, stáva sa otrokom svojich pudov a nie je pánom nad svojím správaním.

I keď nás svet presviedča o opaku

Každá sexuálna túžba je v najhlbšej podstate tichým hlasom túžby po druhom človeku a po nájdení seba samého v bezpodmienečnom prijatí. Skutky proti čistote (masturbácia, sledovanie pornografie a iné) sú nedovolené a vždy vážne, lebo nevedú k vzťahovosti, ale priam odvádzajú od Božieho plánu a vedú k sebectvu. Zároveň však takéto hriechy vypovedajú o hlbokej nenaplnenej túžbe po vzťahu, v ktorom by človek našiel bezpodmienečné prijatie. Paradoxne však tieto nezriadené skutky túto túžbu nenapĺňajú, ale ešte viac ju vyprázdňujú, lebo človek sa zameriava na seba a namiesto inej osoby stavia do stredu seba.

To narúša Boží plán pre človeka, ktorým bolo od počiatku sveta tvoriť vzťah lásky. Boh chce pre človeka viac - naplnenie sexuality v plnosti vzťahu, nielen lacné vyprázdnené náhrady. Naša sexualita neslúži na zábavu, hoci svet sa nás snaží presviedčať o opaku. Sexuálny akt nie je len telesné, ale aj psychologické a duchovné spojenie s druhým a je výsadou manželského života. Manželia majú byť čistí jeden pre druhého a pred tvárou Pána žiť vzájomnú definitívnu odovzdanosť jeden druhému. Jednou z úloh manželstva je aj plodenie a výchova detí, ktoré majú právo byť chránené trvalým posvätným zväzkom svojich rodičov.

Božie povolanie pre každého

Čistota je Božím povolaním pre každého človeka; každý podľa svojho stavu sa má snažiť byť čistý. Slobodný človek má chrániť svoju čistotu pre svojho budúceho manžela/manželku ako jedinečný a neopakovateľný dar. Bohu zasvätené osoby opatrujú svoju sexualitu neporušenú ako dar pre Pána. Ľudia (nielen kresťania) cítiaci náklonnosť k rovnakému pohlaviu sú tiež povolaní k mravnej čistote. Ani na nich Boh nezabúda a ponúka im jedinečný vzťah v ňom samom, aby pestovali čisté priateľstvá.

Uzdravujúci vzťah s Ježišom

Odkedy sa v človeku v puberte prebudí sexualita a je schopný sexuálneho života, stáva sa schopným rozvíjať aj osobný vzťah s Pánom. Preto je obdobie dospievania najdôležitejšie v zmysle formácie, výchovy a učenia načúvať Bohu a jeho plánu s nami. Sexualita sa realizuje v komplementárnej polarite, kde jedno dopĺňa druhé - duchovne, psychologicky i biologicky.

Ak na niektorej z týchto úrovní dôjde k zraneniu, či už je príčinou iná osoba, alebo si ho spôsobíme sami, môžeme si následky niesť po celý život ako neschopnosť trvalých vzťahov a rodičovstva, odpor či neúctu voči opačnému pohlaviu, neprijatie seba samého, odmietanie vlastného tela, nezodpovedné a časté striedanie partnerov, závislosti a iné. Náprava si z našej strany vyžaduje vytrvalú snahu a pevné odhodlanie, no nie sme v tom sami. Pán Ježiš bezpodmienečne každého volá do uzdravujúceho vzťahu: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním... Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28. 30).

Osvojiť si správny pohľad

Sexualita má svoj zmysel v schopnosti a túžbe človeka vytvárať vzťahy. Nesmie sa obmedzovať len na samotný akt, ale má určovať ľudský život po všetkých stránkach. Týka sa čistoty úmyslov, čistoty pohľadu na iného, čistoty túžob, čistoty vnímania seba samého. V skutočne čistých vzťahoch objavuje človek v tvári blížneho seba samého. Žena objavuje svoju ženskosť pri čistom pohľade na muža. Muž objavuje svoju mužskosť pri čistom pohľade na ženu. Nič, čo nie je z úcty a lásky, nemôže prinášať dobré ovocie. Ako kresťania poznáme spôsob, ako chrániť čistotu svojej sexuality. Je to neustála pozornosť a ostražitosť voči všetkému, čo odporuje Božiemu plánu.

Sme dlžní skutočnú čistú lásku Pánovi, sebe samým, ale aj každému človeku, s ktorým prichádzame do kontaktu. Ako ľudia sme povinní jeden k druhému pristupovať s úctou a osvojovať si Boží pohľad, ktorý nehľadí na nás so sebeckou žiadostivosťou, ale s túžbou naplniť vzťah v hlbokej láske. Preto máme budovať čnosti, aby sme žili duchovne. Potom nebudeme napĺňať hriešne žiadosti tela, ktoré bránia, aby sme konali podľa Ducha. Sme povolaní ukrižovať svoje telo s vášňami a žiadosťami a vzájomne si niesť bremená, aby sme naplnili Kristov zákon (porov. Gal 5, 16-17. 24; 6, 2).