Autor: Lawrence Boadt, CSP
Zdroj: © Slovo medzi nami, ročník 7, č. 10/2006 | smn.sk
Datum napsání:
20.10.2006
Žiť v Kristovi Ježišovi
List Rimanom je Pavlov najhlbší list, pretože je najlepšie usporiadaný. Pavol vo všetkých ostatných listoch riešil konkrétne problémy, dôležité pre spoločenstvo, ktoré oslovil. No v Liste Rimanom píše cirkvi, ktorú nepozná, ale chce ju navštíviť cestou do Španielska. Cirkev v Ríme je veľká a je možné, že nechcú Pavla prijať, lebo počuli o ňom niečo negatívne. Možno počuli, že kedysi bol Ježišovým nepriateľom, no teraz ohlasuje evanjelium pohanom. Možno počuli, že ho vyhnali z mnohých synagóg, takže nie sú si istí, či chcú, aby ich navštívil. Pavol teda musel obhájiť to, čo robil. A nemáme šťastie? Vďaka Listu Rimanom Pavol systematicky napísal, čo ho Boh poslal vykonať a čo pokladá za evanjelium.
„Božie evanjelium“
Keď Pavol začína svoj list, hneď hovorí, že je „služobníkom Krista Ježiša, povolaným za apoštola, vybraným hlásať Božie evanjelium“ (Rim 1, 1). Potom v celom liste toto evanjelium vysvetľuje. Je to niečo, čo Boh „vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn“ (1, 2-4). Pavol v tejto úvodnej vete hovorí, čo Boh vykonal. Pomazal Ježiša, aby naplnil hebrejské Písma. A tak Ježiš bol schopný splniť Božie prisľúbenia Dávidovi. Pavol potom odbočuje od židovských výrokov o Ježišovi a hovorí, že Ježiša pri vzkriesení vyhlásili za Božieho Syna, ktorý vládne nad celým stvorenstvom. Vidíte, čo urobil? Hneď na začiatku povedal, že kým pohania sú pod vládou Božieho Syna, Židia sú pod vládou Dávidovho Mesiáša - a to je tá istá osoba, Ježiš Kristus, náš Pán!
Pavol potom nádherne hovorí o tom, že Boh stvoril celý svet ako dobrý, že ľudia prevrátili obraz a podobu Boha a odvtedy sa oddali modloslužobníctvu, klaňali sa zvieratám, sochám a predmetom, ktoré sú menšie než Boh. Všetci ľudia sa teda „odvrátili“ a boli pod vládou tmy (Rim 3, 12). A keď s Mojžišom prišiel zákon, odhalil všetky naše slabosti, hoci nám prikázal byť lepšími. Ale my sme stále porušovali zákony, ktoré nám dal Mojžiš, takže nikto nebol „spravodlivý“ (3, 10). Ostali sme teda vo tme a čakali sme na Božiu záchranu. Potom prichádza Pavlov obľúbený výraz: „Ale teraz“ (Rim 3, 21). Ale teraz je nová spravodlivosť možná, pretože Ježiš nás zmieril s Otcom. Pred Kristom nikto nemohol byť ospravodlivený pred Bohom, ale teraz prišla jeho milosť a my môžeme byť ospravodlivení skrze vieru v Ježiša. Predtým len Židia mali zákon a zvláštny vzťah k Bohu, ale teraz aj pohania dostali túto zmluvu skrze vieru (3, 23-30).
Mŕtvi hriechu, živí pre Krista
5. kapitolu začína nádherná veta, ktorá je zhrnutím všetkého, čo Pavol doteraz povedal: „A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (Rim 5, 1). Spomeňte si, čo napísal v 2. liste Korinťanom -že budeme vedieť, čo Boh vykonal skrze svoje dielo útechy. Naše srdce bude naplnené pokojom, pretože budeme vedieť, že hriech a smrť nás už neohrozujú. Tu v Liste Rimanom hovorí niečo veľmi podobné: Hoci sme boli nepriateľmi Boha, boli sme zmierení s Bohom smrťou jeho Syna. Keď sme teraz zmierení, o koľko viac budeme spasení jeho životom, ktorý v nás pôsobí? Nie je to najpotešujúcejšia správa, akú ste kedy počuli?
Pavol potom porovnáva Adama s Ježišom. Nehľadí predovšetkým na to, čo urobil Adam. Sústreďuje sa na to, čo urobil Ježiš, a na to, ako by sme mali odpovedať na vykúpenie, ktoré nám Kristus získal. Pavol samozrejme hovorí, že keď Ježiš zomrel za nás, zničil Adamov hriech a zlo, ktoré ovláda ľudské správanie. Ďalej však hovorí, že keď si uvedomíme, že nás Boh spasil a odpustil nám, musíme urobiť jedno. Musíme žiť „v Kristovi Ježišovi“. Ako to môžeme urobiť? Pri krste sme ožili Bohu v Duchu Svätom, „aby sme žili novým životom“ (Rim 6, 4). Ožili sme pre hodnoty a dielo Ducha Svätého, ktorý nás usmerňuje (8, 4-6). A keď prejavujeme Božiu lásku iným, keď náš život odzrkadľuje Božiu dobrotu a štedrosť, Božie odpustenie a milosrdnú lásku - vtedy sme oslávení v Kristovi. A keď takto budeme žiť, napokon sa budeme radovať v Kristovi. Budeme milovať v Kristovi a budeme silní v Kristovi.
Pavol vlastne hovorí, že ak sa trápite pre hriech, mali by ste s tým prestať. „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam“ (Rim 6, 12). Verte v silu milosti, ktorá je oveľa väčšia než sila hriechu (5, 15). Na to by sme mali pamätať, keď sa trápime pre svoje nedostatky alebo previnenia. Mali by sme na to pamätať, keď sa nám zdá ťažké niekomu odpustiť - alebo keď je pre nás ťažké prijať Ježišovo odpustenie. Prestaňte premýšľať o vláde hriechu nad vami a začnite premýšľať o Božej milosti, ktorá z vás urobila nové stvorenie. Ste novým duchovným obrom v Bohu. A vlastne to nie ste vy, ale Kristov život vo vás. Dáva vám to duchovný zmysel? Neznamená to, že by ste nemali vyhľadať pomoc skúseného odborníka, ak je to nevyhnutné. Avšak Pavol nám hovorí, že existuje ďalšia úroveň nášho života a na tejto úrovni nemusíme byť vazalmi svojich minulých hriechov alebo svojho predošlého zmýšľania. Môžeme žiť v Kristovi!
V Kristovi Ježišovi!
Dovoľte mi zhrnúť svoje krátke poznámky o týchto troch listoch. Pamätajte, že sme si ich prezreli len letmo. To znamená, že by ste si mali nájsť čas a prečítať si ich. Ale všimli ste si v týchto niekoľkých úryvkoch z troch Pavlových listov, koľkokrát hovoril, že je „v Ježišovi Kristovi“? Alebo ako často hovoril, že nás Boh spasil „v Kristovi Ježišovi“? Alebo že sme dostali Ducha „v Kristovi Ježišovi“? Všetko, čo Pavol ohlasoval a učil, môžeme zhrnúť do tejto jednej vety. Predtým, keď ste boli odcudzení Bohu, žili ste vo svete pochybností a obáv a kládli ste si otázku, akú máte hodnotu. Ale teraz - opäť je tu tá veta - počuli ste dobrú zvesť o živote v Kristovi, takže nemusíte žiť v strachu. Môžeme žiť Božím životom, ktorý sme dostali v Ježišovi. Pavol sa stále znova vracia k myšlienke, že máme vidieť svoj život - vlastne všetko - v Kristovi. Pavol toto posolstvo prinášal všade, kam šiel. Stalo sa posolstvom celej ranej Cirkvi - všetci apoštoli a svätí ho ohlasovali v Rímskej ríši. A to isté posolstvo Boh zveril nám - dal nám silu žiť a ohlasovať ho všade, kam pôjdeme. Nech vás Boh žehná.
List Rimanom je Pavlov najhlbší list, pretože je najlepšie usporiadaný. Pavol vo všetkých ostatných listoch riešil konkrétne problémy, dôležité pre spoločenstvo, ktoré oslovil. No v Liste Rimanom píše cirkvi, ktorú nepozná, ale chce ju navštíviť cestou do Španielska. Cirkev v Ríme je veľká a je možné, že nechcú Pavla prijať, lebo počuli o ňom niečo negatívne. Možno počuli, že kedysi bol Ježišovým nepriateľom, no teraz ohlasuje evanjelium pohanom. Možno počuli, že ho vyhnali z mnohých synagóg, takže nie sú si istí, či chcú, aby ich navštívil. Pavol teda musel obhájiť to, čo robil. A nemáme šťastie? Vďaka Listu Rimanom Pavol systematicky napísal, čo ho Boh poslal vykonať a čo pokladá za evanjelium.
„Božie evanjelium“
Keď Pavol začína svoj list, hneď hovorí, že je „služobníkom Krista Ježiša, povolaným za apoštola, vybraným hlásať Božie evanjelium“ (Rim 1, 1). Potom v celom liste toto evanjelium vysvetľuje. Je to niečo, čo Boh „vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn“ (1, 2-4). Pavol v tejto úvodnej vete hovorí, čo Boh vykonal. Pomazal Ježiša, aby naplnil hebrejské Písma. A tak Ježiš bol schopný splniť Božie prisľúbenia Dávidovi. Pavol potom odbočuje od židovských výrokov o Ježišovi a hovorí, že Ježiša pri vzkriesení vyhlásili za Božieho Syna, ktorý vládne nad celým stvorenstvom. Vidíte, čo urobil? Hneď na začiatku povedal, že kým pohania sú pod vládou Božieho Syna, Židia sú pod vládou Dávidovho Mesiáša - a to je tá istá osoba, Ježiš Kristus, náš Pán!
Pavol potom nádherne hovorí o tom, že Boh stvoril celý svet ako dobrý, že ľudia prevrátili obraz a podobu Boha a odvtedy sa oddali modloslužobníctvu, klaňali sa zvieratám, sochám a predmetom, ktoré sú menšie než Boh. Všetci ľudia sa teda „odvrátili“ a boli pod vládou tmy (Rim 3, 12). A keď s Mojžišom prišiel zákon, odhalil všetky naše slabosti, hoci nám prikázal byť lepšími. Ale my sme stále porušovali zákony, ktoré nám dal Mojžiš, takže nikto nebol „spravodlivý“ (3, 10). Ostali sme teda vo tme a čakali sme na Božiu záchranu. Potom prichádza Pavlov obľúbený výraz: „Ale teraz“ (Rim 3, 21). Ale teraz je nová spravodlivosť možná, pretože Ježiš nás zmieril s Otcom. Pred Kristom nikto nemohol byť ospravodlivený pred Bohom, ale teraz prišla jeho milosť a my môžeme byť ospravodlivení skrze vieru v Ježiša. Predtým len Židia mali zákon a zvláštny vzťah k Bohu, ale teraz aj pohania dostali túto zmluvu skrze vieru (3, 23-30).
Mŕtvi hriechu, živí pre Krista
5. kapitolu začína nádherná veta, ktorá je zhrnutím všetkého, čo Pavol doteraz povedal: „A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (Rim 5, 1). Spomeňte si, čo napísal v 2. liste Korinťanom -že budeme vedieť, čo Boh vykonal skrze svoje dielo útechy. Naše srdce bude naplnené pokojom, pretože budeme vedieť, že hriech a smrť nás už neohrozujú. Tu v Liste Rimanom hovorí niečo veľmi podobné: Hoci sme boli nepriateľmi Boha, boli sme zmierení s Bohom smrťou jeho Syna. Keď sme teraz zmierení, o koľko viac budeme spasení jeho životom, ktorý v nás pôsobí? Nie je to najpotešujúcejšia správa, akú ste kedy počuli?
Pavol potom porovnáva Adama s Ježišom. Nehľadí predovšetkým na to, čo urobil Adam. Sústreďuje sa na to, čo urobil Ježiš, a na to, ako by sme mali odpovedať na vykúpenie, ktoré nám Kristus získal. Pavol samozrejme hovorí, že keď Ježiš zomrel za nás, zničil Adamov hriech a zlo, ktoré ovláda ľudské správanie. Ďalej však hovorí, že keď si uvedomíme, že nás Boh spasil a odpustil nám, musíme urobiť jedno. Musíme žiť „v Kristovi Ježišovi“. Ako to môžeme urobiť? Pri krste sme ožili Bohu v Duchu Svätom, „aby sme žili novým životom“ (Rim 6, 4). Ožili sme pre hodnoty a dielo Ducha Svätého, ktorý nás usmerňuje (8, 4-6). A keď prejavujeme Božiu lásku iným, keď náš život odzrkadľuje Božiu dobrotu a štedrosť, Božie odpustenie a milosrdnú lásku - vtedy sme oslávení v Kristovi. A keď takto budeme žiť, napokon sa budeme radovať v Kristovi. Budeme milovať v Kristovi a budeme silní v Kristovi.
Pavol vlastne hovorí, že ak sa trápite pre hriech, mali by ste s tým prestať. „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam“ (Rim 6, 12). Verte v silu milosti, ktorá je oveľa väčšia než sila hriechu (5, 15). Na to by sme mali pamätať, keď sa trápime pre svoje nedostatky alebo previnenia. Mali by sme na to pamätať, keď sa nám zdá ťažké niekomu odpustiť - alebo keď je pre nás ťažké prijať Ježišovo odpustenie. Prestaňte premýšľať o vláde hriechu nad vami a začnite premýšľať o Božej milosti, ktorá z vás urobila nové stvorenie. Ste novým duchovným obrom v Bohu. A vlastne to nie ste vy, ale Kristov život vo vás. Dáva vám to duchovný zmysel? Neznamená to, že by ste nemali vyhľadať pomoc skúseného odborníka, ak je to nevyhnutné. Avšak Pavol nám hovorí, že existuje ďalšia úroveň nášho života a na tejto úrovni nemusíme byť vazalmi svojich minulých hriechov alebo svojho predošlého zmýšľania. Môžeme žiť v Kristovi!
V Kristovi Ježišovi!
Dovoľte mi zhrnúť svoje krátke poznámky o týchto troch listoch. Pamätajte, že sme si ich prezreli len letmo. To znamená, že by ste si mali nájsť čas a prečítať si ich. Ale všimli ste si v týchto niekoľkých úryvkoch z troch Pavlových listov, koľkokrát hovoril, že je „v Ježišovi Kristovi“? Alebo ako často hovoril, že nás Boh spasil „v Kristovi Ježišovi“? Alebo že sme dostali Ducha „v Kristovi Ježišovi“? Všetko, čo Pavol ohlasoval a učil, môžeme zhrnúť do tejto jednej vety. Predtým, keď ste boli odcudzení Bohu, žili ste vo svete pochybností a obáv a kládli ste si otázku, akú máte hodnotu. Ale teraz - opäť je tu tá veta - počuli ste dobrú zvesť o živote v Kristovi, takže nemusíte žiť v strachu. Môžeme žiť Božím životom, ktorý sme dostali v Ježišovi. Pavol sa stále znova vracia k myšlienke, že máme vidieť svoj život - vlastne všetko - v Kristovi. Pavol toto posolstvo prinášal všade, kam šiel. Stalo sa posolstvom celej ranej Cirkvi - všetci apoštoli a svätí ho ohlasovali v Rímskej ríši. A to isté posolstvo Boh zveril nám - dal nám silu žiť a ohlasovať ho všade, kam pôjdeme. Nech vás Boh žehná.
