Ak sa pozrieme na Pavlov List Galaťanom, dozvieme sa, že „jeruzalemský koncil“, ktorým sme sa zaoberali vo svojom prvom článku, problém úplne nevyriešil. Keď však tento list podrobnejšie preskúmame, zistíme, že spory o obriezke kresťanov z pohanstva umožnili Pavlovi ešte dôkladnejšie vysvetliť, čo znamená, že nás Ježiš oslobodil - oslobodil od zákona, od hriechu, a dokonca od samotnej smrti.
Iné evanjelium?
Všimnite si, ako Pavol začína svoj list: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista“ (Gal 1, 3). Zatiaľ je všetko v poriadku, však? Ale hneď ďalej, keď by sme čakali, že Pavol bude chváliť Boha za to, čo vykonal u týchto veriacich, mení tón: „Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu“ (1, 6). Kde je vďakyvzdávanie, ktorým začína všetky svoje ostatné listy? Kde je pochvala ich dobrého života? Ani slovo.
Pavol sa zrejme dozvedel, že Galaťania sa rozhodli dať obrezať všetkých kresťanov z pohanstva medzi nimi, aby sa stali Židmi. Táto správa ho tak veľmi rozhnevala, že hneď problém riešil a vyčítal to Galaťanom. Píše, že Boh nechce, aby pohania prijali zákon. Ak ste Žid, mali by ste sa dať obrezať a zachovávať celý zákon. Ale ak ste pohan, Boh vás nikdy neučil Tóru a nepotrebujete ju, aby ste poznali Ježiša. Pavol ide až tak ďaleko, že hovorí Židom medzi Galaťanmi, že ani oni nespoznali Spasiteľa Ježiša skrze zákon. Nie, prijali evanjelium, pretože im ho ohlasoval v Duchu a pretože sa v ich živote prejavil Duch.
Ukrižovaný s Kristom
Vtedy Pavol pripomína svoju skúsenosť z jeruzalemského koncilu. Hovorí, ako tento koncil prebiehal a ako apoštoli schválili Pavlovu misiu k pohanom a podporovali ho. Zatiaľ je opäť všetko v poriadku. Ale Pavol potom hovorí, že Peter - ktorý spočiatku schvaľoval jeho dielo - prišiel do Antiochie a pretvaroval sa. Do Antiochie prišla delegácia z Jeruzalema a Peter z obavy pred výčitkami týchto kresťanov zo židovstva prestal jesť s pohanmi. A nielen to. Aj „ostatní Židia“ sa oddeľovali (Gal 2, 13). Tu Peter, ktorý kedysi povedal, že pohania sú rovnocenní Židom, zrazu je v inej časti miestnosti, aby sa nepoškvrnil. Pavol mu teda verejne pripomína: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?“ (Gal 2, 14).
To sa stalo v Antiochii. A Pavol teraz počuje, že niečo podobné sa deje v Galácii. Táto celá príhoda ho pobádala, aby pripomenul evanjelium, ktoré ohlasuje. A ako ho vyjadruje? „Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo umrel“ (Gal 2, 19-22). Ak by sme dokázali pochopiť tento úryvok, poznali by sme celé evanjelium podľa Pavla. Pozrime sa naň teda bližšie odzadu. Po prvé: „Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo umrel.“ Niektorí kresťania zo židovstva učili, že stačí zachovávať zákon, a budú na tom dobre. No Pavol pochopil, že tým drasticky oklieštili Ježišovo dielo na kríži, takže uvádza rozhorčené námietky. Spýtal sa ich: Keby ste boli čistí pred Bohom, keby ste zvíťazili nad hriechom tak, že budete zachovávať Tóru, prečo potom musel Ježiš zomrieť?
Pavol naopak povedal: „Zomrel som zákonu.“ Prečo používa také extrémne slovo „zomrel som“? A prečo to Pavol povedal o sebe? Bol to verný Žid a podľa zákona bol dokonale dobrý. Spomeňte si, že v 3. kapitole Listu Filipanom sa opísal ako farizej z farizejov. Ale keď zakúsil spásonosnú silu kríža, uvedomil si, že Ježiš zomrel zaňho a že jeho Duch mu dal silu vykonať to, čo zákon nedokázal vykonať. Pavol teda žije v Ježišovi. Ako môže naďalej žiť podľa zákona? Nemôže. Naopak, hovorí: „Žijem vo viere,“ čiže žijem svoj život a teším sa na naplnenie všetkého, čo Ježiš vykonal pre mňa. V mojom telesnom živote sa to ešte nenaplnilo, ale vo viere sledujem, pozerám, dôverujem, že sa to stane. V Kristovi nemám pochybnosti.
„Pre slobodu...“
Pavol potom venuje ďalšie dve kapitoly vysvetľovaniu, prečo zákon nemôže spasiť človeka. A v 5. kapitole to zhŕňa: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva“ (Gal 5, 1). No čo je sloboda a čo je otroctvo? „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu“ (Gal 5, 13). Nepoužívajte svoju slobodu pre ciele, ktoré nie sú hodné Boha. A zvlášť ju nepoužívajte na to, aby ste sa oddávali hriechu. Na čo by sme teda mali používať svoju slobodu? „Navzájom si slúžte v láske“ (5, 13). Zrazu už sloboda nie je taká lákavá, však? Ak totiž budete slúžiť iným, stretnete sa s mnohými požiadavkami. Avšak Pavlovi sa to páči a pokračuje: „Žite duchovne, a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16).
Ak chcete dosiahnuť dobré výsledky - ak chcete pokoj, láskavosť, miernosť a lásku -, toto je jediný spôsob života. Nedosiahnete ich však tak, že budete zachovávať zákon alebo sa oddávať svojim hriešnym vášňam. Život v Duchu je jedným z najväčších paradoxov Pavlovho evanjelia: „Sloboda“, ktorá je k dispozícii Židom i pohanom, dosahuje sa spoluprácou s Duchom. Povedzme si otvorene: Je to náročná práca. Nevykoná sa „sama“. Slobodu zakúsime, ak si ponesieme navzájom bremená (Gal 6, 2), ak si spytujeme svedomie (6, 4), ak vytrváme v konaní dobra iným ľuďom (6, 9-10) a ak sa tešíme, že sme ukrižovaní hriešnemu a falošnému zmýšľaniu tohto sveta (6, 14).
Sloboda skrze Ducha
Podľa Pavla všetko závisí od Ducha Svätého. Práve Duch prináša moc nad hriechom. Duch nám hovorí, že sme milované Božie deti. A najdôležitejšie: Tento Duch nás presviedča, že sme skutočne ukrižovaní s Kristom - sme mŕtvi hriechu - a sám Kristus žije v nás.