Autor: P. Martin Koleják | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Duchovný Pastier č. 8/2018, s. 351-355 | vydáva Spolek sv. Vojtecha | ssv.sk
Datum napsání:
09.11.2018
Anjeli strážcovia
V roku 2000 vyhlásil Ján Pavol II. za svätú černošku, Afričanku Bakhitu. Jej úcta sa v posledných rokoch neuveriteľne rozšírila nielen v Afrike, ale aj v Indii, Brazílii, v Amerike a inde.
Narodila sa v roku 1869 v Súdáne a zomrela v roku 1947 v Taliansku. Ako malé dieťa ju uniesli, aby ju predali za otrokyňu. Ako otrokyňa podstúpila veľké utrpenie. Vtedy ešte nepoznala Ježiša Krista, jediného Vykupiteľa človeka. Spoznala ho až v Taliansku, kde sa dostala po úteku z otroctva. Už ako rehoľníčka vyrozprávala spolusestre jednu epizódu zo svojho úniku. Tá neskôr svedčila: „Raz mi Bakhita povedala, že keď so svojou spoločníčkou rozmýšľali utiecť svojmu pánovi, práve v noci, keď sa zdržiavali v lese, zatiaľ čo okolo bola všade tma a oni sa ukrývali medzi rastlinami, spozorovala v jednom okamihu, ako sa na nebi zjavila krásna postava obklopená veľkým svetlom, ktorá jej, usmievajúc sa, ukazovala cestu, ktorou má kráčať. So spoločníčkou mlčky išli cestou, ktorú im tajomná postava ukazovala, čo im dávalo silu a odvahu vytrvať, a tak boli zachránené pred šelmami. Na úsvite postava zmizla a potom ju už nevideli.
Po mnohých rokoch, keď už Bakhita bola rehoľnou sestrou a kostolníčkou, bez toho, aby na túto udalosť myslela, v jedno ráno, v okamihu ako otvárala dvere, ktoré vedú do presbytéria kostola, zbadala po svojom boku nádherného mládenca celého žiariaceho svetlom. Prekvapená zastala, spoznala ho a spomenula si na opísanú udalosť. Chcela prehovoriť, ale cítila, že jazyk má ako prilepený k podnebiu, ruky a nohy stuhnuté. Mládenec sa usmieval a zmizol. Povedala som jej, že to bol dobrý anjel. «Tomu verím aj ja - odpovedala - avšak to nehovor nikomu.» Sľúbila som jej to.
Počas rekreácie sa jeden deň hovorilo o anjeloch strážcoch a ja, bola som blízko nej, som jej povedala: «Aj vy, matka, ste videli svojho anjela strážcu.* Ostala vážna a nič nepovedala. Pochopila som a už som to nezopakovala. Po rekreácii, v jednom okamihu, keď sme ostali samé, mi dala najavo, že som nedodržala dané slovo a jej je ľúto, ak sa iné sestry dozvedeli túto vec. Poprosila som ju o odpustenie za moju ľahkomyseľnosť a uistila som ju, že nikto si nevšimol moju otázku, ktorú by si aj tak mohli vysvetliť rôznym spôsobom.“ [1]
Svätá Bakhita veľmi rada hovorila o anjeloch strážcoch a častejšie spomenula, že svojho anjela strážcu vždy cíti vedľa seba. Hovorila o tom hlavne deťom, pričom vysvetľovala, že anjel strážca je náš vodca, ktorého máme nasledovať a nie zarmucovať. On nás aj vychováva. Po druhom zjavení anjela Bakhita pochopila, že Boh ju vždy miloval a viedol aj vtedy, keď ona ešte ani nevedela, že Boh existuje. Boh jej poslal anjela strážcu na pomoc. Mala taký bezprostredný vzťah s anjelom strážcom, že keď bola neskôr pripútaná na lôžko a nemohla ísť na svätú omšu, ustarostenej spolusestre pokojne odpovedala: „Trpezlivosť, pošlem tam svojho anjela strážcu, aby mi potom všetko zreferoval.“ [2]
Podľa Biblie má svojho anjela ochrancu každý národ, každá farnosť, krajina, každý kraj, každé mesto i každý človek. Potvrdzujú to aj zjavenia anjelov niektorým vyvoleným dušiam v dejinách Cirkvi. Boží sluha biskup Ján Vojtaššák mal ako svoje biskupské heslo: „Lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách“ (Z 91,11). Ich pomoc aj veľmi pociťoval. O svätom Makariovi alebo o svätom Blažejovi, carihradskom mníchovi, čítame, ako ich anjel bezpečne vodil cez neschodné hory a pustiny. Svätého Filipa Neriho zadržal anjel nad zrázom. Mnohí svätí pocítili zázračnú ochranu svojho anjela strážcu.
Ľudové obrázky anjela strážcu majú na mysli predovšetkým ochranu v nebezpečenstve tela. Preto sa deti učia ako prvú modlitbu k tomuto ochrancovi proti úrazom a nehodám. Cirkevní otcovia však zdôrazňujú predovšetkým anjelskú pomoc proti duchovným nepriateľom. Podľa Origena anjel zachytáva strely zlých myšlienok, ktoré by sa nám inak zaryli do srdca. Svätý Izidor pustovník potešil opáta Mojžiša pokúšaného nečistou myšlienkou tým, že mu ukázal zo strechy celé vojsko zlých duchov, ktorí na mníchov útočia, no proti nim stojí šík anjelov, ktorí ich šípy zneškodňujú. V živote mučeníkov sa tu a tam vyskytuje správa, ako ich anjel teší v utrpení.
Môžeme teda povedať, že najvýstižnejší titul, ktorý anjelovi strážcovi dávame, je „vodca na ceste“. Myslí sa to v doslovnom aj prenesenom zmysle, t. j. na ceste života. Origenes myslí skôr na duchovné vedenie. Anjel strážca nás učí Božej múdrosti a vedie nás bližšie k Bohu. Táto funkcia vyniká najmä v hodine smrti. Na niektorých starých náhrobkoch sa uvádza dátum smrti označením: „Povolaný anjelmi...“ Dodnes poznáme slová pohrebnej liturgie: „Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli!“
Svätý kartáginský biskup Nifonta mal anjelské videnia, ktoré sám zaznamenal už v 4. storočí. V jednom zjavení videl, ako sa duše oddeľujú od tela i ako anjeli vzduchom prenášajú duše spravodlivých a ako ich počas cesty opúšťajú temné mocnosti a odhaľujú sa skutočné hriechy. Videl aj to, ako sa iní anjeli vypytujú anjela strážcu na skutky jemu zverenej duše. Anjel strážca sa vtedy pokúšal rozpoznať skutočné hriechy: „Áno, táto duša zhrešila, ale sa z hriechu úprimne kajala, zmyla ich slzami pokánia.“ Vtedy anjeli odpovedajú: „Všetci hriešnici, ktorí so slzami ľutujú svoje hriechy, môžu z Božej milosti získať odpustenie, no tie duše, ktoré sa nekajali, Boh odsúdi.“ Ni- font tiež tvrdí, že keď nečisté sily vo vytržení ťahajú dušu do tartaru (do pekla), anjel ochranca prelieva horké slzy nad stratou duše. [3]
Stredoveké videnia, napríklad svätej Lidviny, hovoria o anjeloch, ktorí hľadajú a prinášajú modlitby dušiam v očistci. Pri modlitbe vystupujú anjeli ako prostredníci medzi Bohom a ľuďmi. Podľa Origena sa anjel strážca pripája ku každej našej modlitbe. [4] Páter Pio si sťažoval na dnešnú nevšímavosť voči anjelom a tvrdil, že treba čoraz viac rozširovať úctu k anjelským chórom. Poznať náuku o anjeloch, tak ako aj náuku o démonoch (padlých anjeloch), je veľmi dôležité. Nie je možné hovoriť o démonoch, ak nepoznáme anjelov.
Kvôli dôležitému poslaniu anjelov v našom živote svätý Ján XXIII. vyzýval veriacich: „Naša túžba je, aby sa zväčšila úcta k anjelovi strážcovi. Každý má svojho a každý sa môže zhovárať s anjelmi podobnými svojmu.“ [5] V liste, ktorý napísal svojej neteri, rehoľnej sestre, keď bol ešte apoštolským nunciom v Paríži, vyjadril svojou charakteristickou jednoduchosťou vlastnú úctu a nábožnosť k anjelovi strážcovi. Ponúkol tak príklad tejto rehoľnej sestre a pomohol jej k objaveniu vzácneho tajomstva kresťanského života, ktoré sa zakladá na vzájomnej komunikácii anjelov strážcov. V liste píše: „Aj ja si prajem, aby si pozdravila svätých anjelov. Tvoje krstné meno podobne ako meno tvojho strýka biskupa, ako aj meno tvojho pradeda a tvojho brata, ktorí sa už radujú - tí dvaja - z viditeľnej prítomnosti anjelov, to všetko by ťa malo povzbudiť, aby si si vybudovala priateľský vzťah s tvojím anjelom strážcom a so všetkými anjelmi strážcami tých osôb, ktoré poznáš a ktoré miluješ, tiež s anjelmi svätej Cirkvi a tvojej kongregácie. Je to veľká útecha, cítiť tak blízko tohto nebeského strážcu, tohto sprievodcu našich krokov, tohto svedka našich najintímnejších skutkov. Ja sa modlím modlitbu „Angele Dei“ (Anjel Boží) najmenej päťkrát za deň a neraz sa s ním počas dňa duchovne zhováram, no vždy v pokoji. Keď musím navštíviť nejakú dôležitú osobnosť, pri rokovaniach o otázkach Svätej Stolice poverím svojho anjela strážcu, aby sa dohodol s anjelom strážcom tej vysokopostavenej osoby, aby pôsobil na jej rozhodnutie. K tejto skromnej úcte k anjelovi ma niekoľkokrát povzbudil v blahej pamäti Pius XI. a vidím, že to prináša veľa plodov.“ [6]
Jediným cieľom anjelov je pobádať nás k plnšiemu a bezprostrednému zjednoteniu s Najsvätejšou Trojicou. Vidíme, že duchovná zrelosť svätých bola často ovplyvnená anjelmi. No nejde len o kanonizovaných svätých, môžeme povedať, že neexistuje kresťan snažiaci sa autenticky žiť svoju vieru, ktorý by nepocítil v sebe a okolo seba požehnané pôsobenie anjelov ako náhly záblesk, ktorý v jednom okamihu rozptýli temnotu duše a prináša vnútornú radosť, ktorá zaháňa smútok a rozjasňuje srdce tým, že prozreteľne vzďaľuje neočakávané nebezpečenstvo a nečakane vyrieši ťažkú záležitosť.
V tých okamihoch má človek pocit, že je náhle obklopený intenzívnym svetlom, že je nesený a chránený neviditeľnými rukami. Sú to Boží anjeli, ktorí uskutočňujú ich požehnané poslanie pre dobro slabých a obmedzených tvorov, akými sme my. Oni s nami nadväzujú vzťah jedine s Božím dovolením. Dobrotivo nám pomáhajú ako bytosti, ktoré majú omnoho vznešenejšiu prirodzenosť, ako je naša.
Anjeli si ctia Boha každou svojou myšlienkou a každým svojím skutkom. Sú skutočne vernými, zbožnými a usilovnými služobníkmi Boha. Títo naši diskrétni priatelia sa niekedy výnimočne prejavia jasnejšie v našich predstavách prostredníctvom snov a videní. V živote vyvolených duší, ako to bolo aj v spomenutom živote Bakhity, sa niekedy dokonca zjavili viditeľne v tele, pričom ich videli jedine tieto vyvolené duše. Bezpochyby je súvis medzi svätosťou a existenciou anjelov. Avšak nikto sa nestal svätým, pretože videl anjelov, ale videl anjelov, aby sa stal svätým.
V roku 1917 sa vo Fatime Panna Mária zjavila trom malým pastierikom - Lucii, Hyacinte a Františkovi. Zjaveniam Panny Márie predchádzalo zjavenie anjela, o ktorom Lucia neskôr napísala. „Nakoľko môžem viac-menej vypočítať, zdá sa mi, že to bolo v roku 1915, keď prišlo k prvému zjaveniu toho, o ktorom si myslím, že to bol anjel, ktorý sa vtedy neodvážil zjaviť úplne.“ [7] Vtedy to bolo v prítomnosti troch iných dievčat, keď na oblohe zbadali ožiarenú nejasnú postavu. Potom sa jej anjel zjavil, keď bola pásť ovce s Františkom a Hyacintou. Píše: „Zdá sa mi, že to bolo na jar v roku 1916, keď sa nám anjel prvýkrát zjavil v jaskyni Cabego [ide o prvé zjavenie týmto trom deťom]. Už som povedala v spise o Hyacinte, ako sme vystupovali svahom hľadajúc úkryt a potom ako sme sa najedli a pomodlili, zbadali sme v istej vzdialenosti, nad stromami, ktoré sa rozprestierali k východu, svetlo belšie ako sneh vo forme číreho mladíka, skvejúceho sa viac ako krištáľ, ktorým prenikajú slnečné lúče. Čím viac sa približoval, tým lepšie sme dokázali rozlíšiť jeho črty. Boli sme prekvapení a zamyslení. Nepovedali sme ani slovo. Keď prišiel blízko k nám, povedal: «Nebojte sa! Som anjel pokoja. Modlite sa so mnou.» Kľakol si na zem a sklonil sa až sa čelom dotýkal zeme. Podnietení nadprirodzenou silou sme ho napodobnili a opakovali sme slová, ktoré sme ho počuli vyslovovať: «Môj Bože! Verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím o odpustenie za tých, ktorí neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.» Keď to zopakoval trikrát, vstal a povedal: «Takto sa modlievajte. Najsvätejšie srdcia Ježiša a Márie budú pozorne počúvať vaše prosby. A zmizol.
Nadprirodzená atmosféra, ktorá nás prenikla, bola tak intenzívna, že sme si takmer neuvedomovali, že sa nachádzame dlhý čas v pozícii, v akej nás nechal, a neustále sme opakovali tú istú modlitbu. Božiu prítomnosť sme cítili tak intenzívne a intímne, že sme nemali odvahu o tom hovoriť ani medzi sebou. Na druhý deň sme ešte stále v duši cítili tú atmosféru, ktorá sa len veľmi pomaly vytrácala. O tomto zjavení nikomu z nás neprišlo na um hovoriť a vyjaviť tajomstvo. Bolo to dané samotnou udalosťou. Išlo o tak intímnu vec, že nebolo ľahké povedať o nej ani jediné slovo. Azda na nás urobilo väčší dojem, pretože bolo prvým zjavením, ktoré sa tak jasne odohralo.
Druhé zjavenie sa odohralo uprostred leta v najhorúcejších dňoch, keď sme sa vrátili domov s našimi stádami, aby sme neskôr znova s nimi išli na pastvu. Išli sme sa teda skryť do tône stromov, ktoré obkolesovali studňu, aby sme tam strávili hodiny siesty. Náhle sme uvideli toho istého anjela blízko nás.
«Čo robíte? Modlite sa! Modlite sa veľa! Srdcia Ježiša a Mária majú s vami plány milosrdenstva. Neustále obetujte Najvyššiemu modlitby a obety.» Aké obety máme prinášať? - spýtala som sa. «Všetko, čo môžete, obetujte ako obetu zadosťučinenia za hriechy, ktorými je urážaný a prosbu za obrátenie hriešnikov. Pritiahnete tak na vašu krajinu mier [toto zjavenie bolo v čase prvej svetovej vojny]. Som anjel strážca, anjel Portugalska. Predovšetkým prijímajte a znášajte oddane utrpenie, ktoré vám Pán zošle.»
Tieto anjelove slová sa vryli do nášho srdca ako svetlo, ktoré nám dalo pochopiť, kto je Boh, ako nás miluje a ako túži po našej láske; hodnotu utrpenia a aké mu je milé a ako vzhľadom naň obracal hriešnikov. Preto sme od tohto okamihu začali obetovať Pánovi všetky utrpenia, ale bez toho, aby sme vyhľadávali umŕtvovanie a pokánie, okrem toho, že sme ostávali dlhé hodiny v prostrácii na zemi opakujúc modlitbu, ktorú nás anjel naučil.
Tretie zjavenie - zdá sa mi - sa uskutočnilo v októbri alebo na konci septembra, keďže sme sa už nevracali domov na siestu. [...] Prechádzali sme od Pregueira (malého olivového hája patriaceho mojim rodičom) k jaskyni [...] Tam sme sa modlili ruženec a modlitbu, ktorú nás pri prvom zjavení anjel naučil. Ako sme tam boli, zjavil sa nám tretíkrát držiac v ruke kalich a nad ním hostiu, z ktorej padali do kalicha kvapky krvi. Nechajúc kalich a hostiu zavesené vo vzduchu, kľakol si na zem a trikrát opakoval modlitbu: «Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti najcennejšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo Ježiša Krista prítomné vo všetkých svätostánkoch sveta na odčinenie urážok, svätokrádež! a ľahostajnosti, ktorými je urážaný. A pre nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie prosím za obrátenie úbohých hriešnikov.»
Potom sa postavil, znova vzal do ruky kalich a hostiu, mne dal hostiu a Hyacinte s Františkom dal piť z kalicha, pričom hovoril: «Vezmite a pite Telo a Krv Ježiša Krista hrozne urážaného nevďačnými ľuďmi. Odčiňte ich zločiny a potešte vášho Boha.» Znova si kľakol na zem a opakoval s nami opätovne trikrát tú istú modlitbu: «Najsvätejšia Trojica... atď.» A zmizol.
Podnietení nadprirodzenou silou, ktorá nás zahaľovala, napodobňovali sme anjela vo všetkom, čiže sme si kľakli ako on a opakovali sme modlitby, ktoré hovoril. Sila Božej prítomnosti bola tak intenzívna, že nás pohltila a takmer úplne ochromila. Zdalo sa, že nás dokonca zbavila používania telesných zmyslov po dlhý čas. V tých dňoch sme konali materiálne činy akoby nesené tým istým nadprirodzeným zmyslom, ktorý nás k tomu pobádal. Pokoj a šťastie, ktoré sme cítili, bolo veľké, ale len vnútorné, s dušou úplne zameranou na Boha. Telesná únava, ktorá nás vyčerpávala, bola však veľmi veľká.“ [8]
Týmto trom deťom sa zjavil anjel strážca Portugalska, ktorý ich pripravil na zjavenie Panny Márie, ktoré mimoriadne zasiahlo nielen do dejín 20. storočia, ale vo svetle tohto zjavenia môžeme vysvetľovať dejiny až do konca sveta. Prostredníctvom anjelov a Panny Márie Boh napomína ľudí a celé národy, aby zanechali hriech, pýchu, aby uznali svojho Boha a kráčali po jeho cestách. Dvadsiate storočie bolo storočím veľkej vzbury proti Bohu. Propagátori bohorúhavého ateizmu chceli zničiť v ľudských srdciach i samotnú myšlienku na Boha. Mnohí politici, novinári a iní vplyvní ľudia sa snažili zatiahnuť do tejto vzbury celé národy. Dokonca na to vytvorili mnohé nespravodlivé zákony, na základe ktorých odsudzovali nevinných ľudí, ktorí sa snažili slúžiť Bohu. „Mocní“ tohto sveta sa chceli postaviť na miesto Boha. „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5). Strhol sa veľký duchovný boj. Anjeli stáli v tomto boji na strane Boha a pomáhali veriacim vytrvať v skúškach. Každodenne máme prosiť svojho anjela strážcu, aby nás v tejto dobe útokov na pravú vieru a morálku bezpečne viedol na ceste k Bohu.
Bibliografia
Sväté písmo Starého i Nového zákona, Trnava 2007; BENTCHEV L, Ikony anjelov. Obrazy nebeských poslov, s. Bratislava 2012; Memorie di Suor Lucia, Fatima 1988; STEFANIA M. DELLA CORTE CELESTE, V spoločenstve s anjelmi, Bratislava 2008; ŠPIDLÍKT., Prameny svetla, Velehrad 1995; ZANINI R. L, Bakhita. La schiava diventata šanta, Miláno 2013.
[1] Porov. R. I. ZANINI, Bakhita. La schiava diventata šanta, Miláno 2013, s. 56-57.
[2] Porov. R. I. ZANINI, Bakhita. La schiava diventata šanta, Miláno 2013, s. 58.
[3] Porov. NIFONT, in I. BENTCHEV, Ikony anjelov. Obrazy nebeských poslov, s. Bratislava 2012, s. 126-127.
[4] Porov. T. ŠPIDLÍK, Prameny svetla, Velehrad 1995, s. 110-111.
[5] JÁN XXIII., Discorso del 9 agosto 1961, citované z M. STEFANIA DELLA CORTE CELESTE, V spoločenstve s anjelmi, Bratislava 2008, s. 260.
[6] JÁN XXIII., Lettere aifamiliari, Rím 1968, zv. II., s. 155-156, citované z M. STEFANIA DELLA CORTE CELESTE, V spoločenstve s anjelmi, s. 260-261.
[7] Memorie di Suor Lucia, Fatima 1988, s. 152 - 153.
[8] Memorie di Suor Lucia, Fatima 1988, s. 153-156.
