Keby sa príbeh o Jakubovi a Ezauovi odohral dnes, pravdepodobne by sa dostal na titulné strany všetkých bulvárnych novín v krajine. „Dvojča sa preoblieklo za zviera, aby oklamalo svojho brata.“ „Žena sa pohádala s manželom o peniaze.“ „Muž uteká pred vražednou zúrivosťou brata.“ Tieto titulky by dosť dobre vystihli Jakubovo správanie k Ezauovi. Jakuba podnietila matka Rebeka, aby oklamal otca a podviedol brata. Potom utiekol zo scény, aby našiel bezpečie v matkinej rodine. Ale cestou sa Jakubovi čosi stalo - čosi, čo posunu lo jeho život na inú koľaj a zmenilo ho na váženého patriarchu a hrdinu pre židov i kresťanov.
Jakubov sen
Jakub si musel cestou z Bersaby do Haranu myslieť, že všetko je katastrofa. Získal od brata právo prvorodeného, ale za príliš vysokú cenu. A teraz bol utečencom. Noc strávil v starobylej svätyni mesta Luza a keď spal, mal sen. Videl rebrík, ktorý viedol priamo do neba. A na rebríku videl anjelov, ktorí po ňom zostupovali a vystupovali. Boh sa mu vo sne zjavil a sľúbil mu, že bude s ním, že ho ochráni a skrze jeho deti prinesie požehnanie celému svetu (Gn 28, 10-16). Tento sen dal Jakubovi novú silu na cestu. Ukázal mu, že napriek jeho podvodom ho Boh neopustil a splní mu svoje prisľúbenia. A anjeli mali potvrdiť všetko, čo Boh povedal. Jeho život bol súčasťou nebeského plánu, plánu, ktorý súvisel s nebeským dvorom!
Čo si myslíte, že anjeli robili? Písmo nie je veľmi konkrétne. Možno jednoducho vzdávali slávu Bohu. Možno ich prítomnosť mala Jakuba utešiť. Možno prinášali Jakubovi Božiu milosť - myšlienky a silu, ktorú potreboval na naplnenie Božieho plánu. Nech už anjeli robili čokoľvek, boli naozaj prítomní a ich prítomnosť naplnila Jakuba nádejou. „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel...! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“ (Gn 28, 16-17).
Ježiš, nový rebrík do neba
Ak preskočíme 1 700 rokov, vidíme, ako Ježiš hovorí čosi podobné Natanaelovi, jednému zo svojich prvých učeníkov: „Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka“ (Jn 1, 51). Aký pôsobivý obraz! Sám Ježiš sa stal „rebríkom“. On je „brána do neba“, ústredný bod pre novú komunikáciu medzi nebom a zemou. Tak ako anjeli v Jakubovom sne vystupovali a zostupovali z neba na zem, tak vystupujú a zostupujú na samého Ježiša. On je teraz sprostredkovateľom celej božskej múdrosti a Božích požehnaní. On je nová cesta k Bohu, on je ten, čo otvára nebo pre svoj ľud.
Ježiš hovoril Natanaelovi - a hovorí aj nám -, že nebo sa nám môže otvoriť. Tak ako Jakub dostal útechu a usmernenie od Boha a jeho anjelov, môžeme ich dostať aj my. Už ste si niekedy kládli otázku, čo hovorili anjeli Ježišovi? Ak je bránou do neba a ak anjeli vystupujú a zostupujú „na“ neho, určite slúžili aj jemu! Vieme, že anjeli boli prítomní, aby ho utešovali a slúžili mu v čase najväčšieho pokušenia (Mt 4, 11; Lk 22, 43). Určite sa s ním radovali vždy, keď ďalší človek konal pokánie za hriechy a obrátil sa k nemu, aby bol spasený (Lk 15, 7). Možno boli osobitne pri jeho krste a premenení.Anjeli na oltári Boží anjeli zohrávali významnú úlohu v živote Ježiša i Jakuba. Ako nebeskí poslovia a sluhovia prinášali útechu, silu, povzbudenie a usmernenie. Ako zástupcovia Otca otvárali nebo a vylievali milosť na zem. A pôsobia aj dnes. Anjeli sú všade okolo nás. Vylievajú na nás Božiu lásku. Sprostredkúvajú nám Božiu múdrosť. Chránia nás v nebezpečenstve a utešujú nás pri skúškach. Nikde inde nie je táto pravda očividnejšia ako pri svätej omši. Vždy, keď sa slávi svätá omša, nebo sa osobitne otvára. „Cirkev sa vo svojej liturgii pripája k anjelom, aby sa klaňala trojsvätému Bohu“ (KKC 335). Pri každom premenení zostupujú anjeli na oltár, prinášajú nebeskú milosť a požehnanie. Zostupujú a svedčia o zázraku, ktorý sa uskutočňuje medzi nami.
Anjeli verní svojmu menu slúžia pri svätej omši ako poslovia. Hovoria nám, že Ježiš je rebrík do neba. Pobádajú nás, aby sme žili v očakávaní, lebo Boh prišiel medzi nás a je pripravený konať divy. Pobádajú nás, aby sme prosili o „živú vodu“, ktorú nám Ježiš prišiel dať (Jn 4, 10). Hovoria nám, aby sme boli ako malé deti, ktoré čakajú, že dostanú od Ježiša niečo osobitné (Lk 10, 21). Poučujú nás, aby sme prosili, hľadali a klopali, lebo náš nebeský Otec nám túži dať dobré dary (Mt 7, 11). Pri každej svätej omši sú anjeli prítomní. Chcú vzdávať chválu Pánovi a chcú vložiť radosť do našich sŕdc.
Nositelia slávy
Službou anjelov však nie je len zostúpiť na oltár a slúžiť nám. Vystupujú tiež do neba a vzdávajú slávu Otcovi. Počas Ježišovho života na zemi anjeli vystupovali a prinášali k Otcovi slávu, ktorú mu Ježiš vzdával. Každý zázrak, ktorý vykonal, každé milosrdné slovo, ktoré vyslovil, každá choroba, ktorú uzdravil, oslavovala Boha. Podobne, ale v menšej miere, vzdal tiež Jakub slávu Bohu, keď premenoval miesto svojho sna na Bétel, čo znamená Boží dom. Jakubov život, hoci bol zamotaný a pokrivený, vzdával slávu Bohu pre jeho čoraz väčšiu pokoru a pretože chcel žiť podľa Božích prisľúbení. Cirkev je náš Bétel. Je to Boží dom, miesto stretnutia neba so zemou. Čo teda anjeli so sebou prinášajú, keď vystupujú k Bohu počas liturgie?
Prinášajú piesne, hymny a modlitby, ktoré prednášame na chválu nášho nebeského Otca. Spolu s nami volajú: „Svätý, svätý, svätý“ Pánovi zástupov (Iz 6, 3; Zjv 4, 8). Spolu s nami spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach“ (Lk 2, 14). Klaňajú sa, keď vidia Ježiša, Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1, 29). To sú piesne, ktoré spievame - piesne, ktoré nás naučili anjeli a svätí! Nielen naše modlitby vzdávajú slávu Bohu. Oslavujeme ho, keď mu prinášame prvotiny svojej práce. Oslavujeme ho, keď mu obetujeme seba samých a všetko, čo robíme - keď mu hovoríme, že chceme, aby naše rodiny, práca, služba, ba aj čas na oddych boli jemu na slávu a budovali jeho kráľovstvo. Oslavujeme ho, keď mu prednášame svoje radosti a bolesti, svoje nádeje, prosby a potreby.
Všetko, čo mu prinášame - namiesto toho, aby sme si to nechali pre seba alebo hľadali odpovede niekde inde -, mu vzdáva slávu, lebo je to dôkaz, že ho milujeme, dôverujeme mu a veríme jeho prisľúbeniam. Áno, anjeli sú na oltári a vystupujú i zostupujú. Sú tam, prijímajú všetky naše obety pre Otca a prinášajú nám jeho požehnania a milosť. Nikde sa o tejto pravde nehovorí krajšie než v Prvej eucharistickej modlitbe: „Pokorne ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár, pred tvár tvojej božskej velebnosti, aby nás všetkých, ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete a prijmeme presväté telo a krv tvojho Syna, naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť.“
Nenechajte si to ujsť!
Jakub po sne vyhlásil: „Ozaj, Pán je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel!“ (Gn 28, 16). Jakuba prekvapila Božia návšteva. Nebol pripravený. Nečakal, že Boh ho takto osobitne osloví. Nebuďme ako Jakub. Dajme si záväzok, že budeme počas svätej omše vnímaví. Vezmime Jakubove slová a zmeňme ich: „Ozaj, Pán je tu pri svätej omši a nenechal som si ho ujsť.“ Počujme všetkých anjelov zhromaždených pri oltári, ako nás pobádajú: „Nenechajte si ujsť, čo Boh koná priamo pred vašimi očami!“