príbeh Starého zákona, ktorý znie aj dnes pravdivo
Písal sa rok 521 pred Kristom. Chrám, kedysi pôsobivý architektonický skvost a príbytok Jahveho, vyhorel do tla a ostalo z neho len torzo. Izraeliti, ktorým predtým závideli Samaritáni a Edomčania, boli skľúčení. Prestali dôverovať Bohu. Ich národný symbol bol v troskách. A práve vtedy k nim Boh vystrel pomocnú ruku ústami proroka Aggea, z ktorých plynuli slová útechy a povzbudenia. Boh v úsilí prebudiť ľudí z letargie a dať im novú nádej použil Aggea, aby prorokoval o znovupostavení chrámu, ktorého sláva zažiari ako nikdy predtým. Povzbudzoval ich, aby zmenili svoj postoj, a upozorňoval ich, že námestník Zorobábel má zvláštnu úlohu v Božom pláne so svojím ľudom ako aj s chrámom.
Aggeus vyzýval Izraelitov, aby oľutovali to, ako zanedbali stavbu chrámu a namiesto toho sa starali len o svoje príbytky. "Vám už prišiel čas bývať vo vykladaných domoch, a tento dom bude pustý?" pýtal sa (Ag 1, 4). Aggeove slová im prenikli do srdca a oni sa kajali. Pod vedením Zorobábela a veľkňaza Jozua začali stavať chrám. Keď Izraeliti začali stavať, Boh k nim opäť prehovoril skrze Aggea. Tentoraz slovami povzbudenia. Povedal im, že aj keď sa im nedokončený chrám zdá, "akoby bol ničím", nemajú prestať stavať. Prečo? Lebo Pánov Duch je s nimi. On sám naplní tento nový chrám svojou slávou a bohatstvom (Ag 2, 3-7).
Čo má teda príbeh Aggea, Zorobábela a chrámu spoločného s prípravou na Vianoce? Je vhodný na to, aby nám pomohol zamyslieť sa, či každodenné potreby nášho života nenahradili slávu našej viery a oddanosť Cirkvi. Je možné, že základom nášho života nie je prísľub pretvorenia Duchom Svätým a výzva byť svetlom sveta, ale nádej života zameraného na naše vlastné ciele a úspechy? Každý rok, keď sa začína Advent, Boh sa nás pýta: "Priťahujú vás potreby a starosti tohto sveta? Budujete vlastný svet, a zanedbávate môj dom?"
Stavajte môj dom
Tak ako my aj Izraeliti mali rodinné povinnosti. Museli pracovať, aby uživili rodinu. Museli riešiť mnoho zložitých problémov. A tu ich Boh vyzval, aby postavili chrám - niečo, čo nepociťovali ako momentálnu potrebu. No Boh chcel, aby vedeli - a my s nimi -, že nech je život akýkoľvek ťažký a namáhavý, napriek tomu majú venovať čas a silu budovaniu jeho domu.Pre Izraelitov bolo rozhodnutie znovu postaviť chrám viac než návratom k prerušenej spoločnej práci. Vyjadrovalo skôr ľútosť, že sa natoľko zahĺbili do svojich problémov, až prestali vnímať volanie Boha byť jeho vyvoleným, zbožným národom. Opätovné vystavanie chrámu symbolizovalo ich návrat k Pánovi (Ag 2, 17). Počuli Božie posolstvo, ktoré ich zmenilo, a kvôli chrámu zanechali svoje plány a starosti.
To isté platí aj pre nás. Keď sa necháme pohltiť starosťami sveta, musíme si pripomenúť toto posolstvo. Mali by sme na chvíľu zabudnúť na starosti a povinnosti a spoločne sa pokúsiť priblížiť sa k Bohu. Môžeme sa modliť: "Pane, ľutujem. Viem, že som zanedbal svoj duchovný život. Chcem sa k tebe vrátiť, Pane. Chcem tento čas venovať tebe, lebo ťa potrebujem. Si jedinou cestou z tejto duchovnej púšte." Keď Izraeliti oľutovali a znovu začali stavať chrám, Pán ich nečakane požehnal. Práca na chráme ich nielen zjednotila. Nielenže si väčšmi uvedomili, že sú Božím vyvoleným ľudom, ale zažili aj duchovnú obnovu. Dôverný vzťah, ktorý mali s Bohom - vzťah, ktorý sa predtým zdal taký nejasný a nenaplnený -, sa obnovil. Ich prvotná láska k Pánovi sa vrátila, keď pocítili úplne nanovo jeho lásku. Slovom, znovu zakúsili Pánovu slávu. A presne to očakávame vždy, keď sa vraciame k Pánovi: naša prvotná láska sa obnoví, pocítime väčšiu dôvernosť a aj nás naplní jeho sláva.
Kristus vo vás, nádej slávy
Keď svätý Pavol písal veriacim v Kolosách, povzbudzoval ich, aby ostali verní Ježišovi. Pripomenul im, čo všetko Pán vykonal v ich živote, a potom ich zameral na budúcnosť. Hovoril o "Kristovi vo vás, nádeji slávy" (Kol 1, 27). Bratia a sestry, Kristus je v nás. Neopustil nás. Jeho prítomnosť môžeme pociťovať tak isto, ako Izraeliti, keď počúvli Aggeove slová a vrátili sa k Pánovi. "Kristus vo vás" nám hovorí, že Ježiš nás chce skutočne viesť, inšpirovať a pretvárať na svoj obraz. Pridaním výrazu nádej slávy Pavol naznačuje naplnenie Božieho plánu s ľudstvom: Ježišov druhý príchod. Vedel, že ak Kolosania vložia nádej do Ježišovho návratu, ovplyvní to ich každodenný život, až kým Ježiš naozaj nepríde. Ak aj my vložíme svoju nádej do Ježišovho druhého príchodu, pomôže nám to dnes vytrvať s Ježišom.
Každý deň nás Ježiš vyzýva, aby sme išli a nasledovali ho. Niektoré dni sú ľahké, iné náročné a plné stresu. No či už sú naše dni nenáročné alebo ťažké, lepšie ich prežijeme, ak uveríme, že Kristus je v nás a ponúka nám milosť priblížiť sa k nemu a poradiť si so všetkými životnými ťažkosťami. Jeho milosť nás môže naplniť odvahou a odhodlaním zostať verní svojmu povolaniu, kým znovu nepríde. Izraeliti znovu vystavali chrám na základe spojenia Božieho pôsobenia a ľudského úsilia. Izraeliti postavili chrám, no Pán ho premenil na svoj príbytok.
Podobne ak žijeme podľa slov: "Kristus je vo mne; on je moja nádej slávy," hovoríme: "Budem sa modliť, slúžiť, stavať a milovať. Zároveň však viem, že keď dodržiavam Ježišove prikázania, on je som mnou, pomáha mi a pretvára môj život svojou mocou a slávou." Izraeliti pravdepodobne nevedeli, ako dlho bude trvať, kým obnovia chrám. Vedeli však, že Boh je s nimi. Ani my nevieme, kedy Ježiš znova príde na svet. No vieme, že až do dňa svojho druhého príchodu žije v nás. Preto počas Adventu dôverujme Pavlovým slovám: "Kristus vo mne, nádej slávy." A keď vieme, že Ježiš pôsobí v našom živote, nasledujme príklad Izraelitov a slúžme Cirkvi, aby čistá a nepoškvrnená žiarila, pripravená privítať ho, keď znovu príde.
Pečať
Na konci Knihy proroka Aggea Boh sľubuje, že urobí Zorobábela "pečaťou" (Ag 2, 23). Vďaka tomuto prisľúbeniu sa Zorobábel stáva jednou z veľkých postáv Starého zákona. Ako Abrahám, Mojžiš, Jozue, či Dávid aj Zorobábel sa stáva Kristovým predchodcom. Zorobábel sa stal oporou pre ľud, ktorý stratil nádej a cieľ. Vďaka jeho príkladu a výzvy ľud znovu získal svoje dedičstvo a naplnila ho Pánova sláva. Podobne aj Ježiš prichádzal k ľuďom, z ktorých mnohí stratili nádej, a oživil v nich spomienku na Božie prisľúbenia a pocit dôstojnosti a cti. Pastierom a mýtnikom, rybárom i tesárom prinášal Božie slovo milosrdenstva a odpustenia. Hovoril o Božej túžbe obnoviť ich v ňom a naplniť ich slávou jeho života. Ježiš, skutočná "pečať" Boha Otca, prišiel, aby obnovil Boží dom. A keď vystúpil do neba, zoslal Duch Svätého, aby bol tento nový príbytok - jeho Cirkev - navždy naplnený jeho slávou.
Spojenie minulosti s prítomnosťou
Nie je úžasné, ako Boh pôsobí? Spája minulosť s prítomnosťou, povzbudzuje nás, aby sme verili v Ježiša a v milosť, ktorú nám dá. Izraeliti objavili Božiu slávu, keď sa už zdalo, že ju nadobro stratili. Znovu pocítili, že ich vedie jeho ruka a napĺňa jeho láska. Advent je obdobie nových začiatkov. Je to čas, keď celkom osobitne prežívame radosť z Pánovej prítomnosti. Pokúsme sa nasledovať Izraelitov - kajať sa a oddane stavať jeho príbytok. Dôverujme Pavlovmu prisľúbeniu, že Kristus je v nás a je našou nádejou slávy. A napokon si všetci uctime Ježiša, ktorý k nám prišiel ako pokorné a skromné dieťa. On je Syn Boha, jeho vyvolená "pečať", a prišiel nám navrátiť Otcovu lásku.