V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený ▪ Jn 7, 37-39
V Písme je množstvo obrazov, ktoré majú za úlohu znázorniť to, čo sa dá len ťažko opísať slovami. Je plné obrazov zo sveta prírody, ktoré nám majú pomôcť pochopiť Božie duchovné pravdy. Z týchto veršov evanjelistu Jána je zjavné, že Ježiš chcel pomôcť svojim poslucháčom pochopiť, kto je Duch Svätý a čo chce urobiť v ich živote, a preto použil obraz rieky živej vody. Ježiš túto prekvapujúcu zvesť ohlásil vo výročný sviatok Stánkov. Bol to najväčší zo všetkých židovských sviatkov; slávenie spojené so spevom a tancom trvalo celý týždeň. Vtedy sa všetok ľud zhromaždil v Jeruzaleme, aby poďakoval Pánovi za úrodu uplynulého roku a prosil o spásu, ktorú mal priniesť prisľúbený Mesiáš. Celý týždeň panovala veselá nálada, ktorá vrcholila v posledný deň. Pri hlavnom zhromaždení v tento deň veľkňazi chrámu sedemkrát obišli oltár, nesúc vodu z rybníka Siloe. Chrámový zbor pritom spieval a ľud vzdával Pánovi vďaky a chvály. Po skončení procesie vlial jeden z kňazov do jednej misy vodu a do druhej víno. Potom obsah týchto dvoch mís spoločne vyliali na oltár.
A tak Ježiš svojím prísľubom živej vody v posledný deň sviatkov ľudu hovoril, že on je tá živá voda, ktorú hľadajú. On bol prisľúbený Mesiáš. Práve uprostred nich sa naplnilo všetko, čo oslavovali a o čo po celý týždeň prosili. Prišiel Mesiáš. Prišla ich spása. A Ježiš to vyhlásil práve vo chvíli, keď na Pánov oltár tiekla voda. Istým spôsobom sa môže aj Adventné obdobie podobať židovskému sviatku Stánkov. Advent je podobne ako Stánky čas oslavy. Čas, keď sa zhromažďujeme, aby sme Bohu ďakovali za milosť Ježišovho narodenia. Čas modlitby za plnosť spásy, ktorá sa zjaví, keď Ježiš opäť príde. A práve tak ako sviatok Stánkov vrcholil v posledný deň, keď sa voda vyliala na oltár, tak Advent nachádza svoje vyvrcholenie na samom konci, keď slávime narodenie Ježiša, ktorý sa za nás obetoval na oltári kríža.
Životodarná voda
Obraz živej vody prechádza celou Bibliou. Na prvých stránkach knihy Genezis sa píše o čistom prameni, čo zavlažoval a oživoval rajskú záhradu (Gn 2, 6). 46. žalm ospevuje rieku, ktorej ramená „obveseľujú Božie mesto“ (Ž 46, 5). Prorok Jeremiáš napísal, že je požehnaný človek, čo dúfa v Pána, bude ako strom zasadený pri vode (Jer 17, 7-8). Prorok Ezechiel mal videnie, v ktorom z chrámu vyvieral prameň. Prameň sa čím viac prehlboval a rozširoval a na jeho brehoch rástli stromy - prekrásne stromy, ktorých lístie boli liekom a ovocie pokrmom (Ez 47, 1-12).
V Novom zákone mal apoštol Ján na ostrove Patmos videnie rieky života - tentoraz v nebi. Táto rieka prúdila od Božieho trónu doprostred nového Jeruzalema a z oboch strán rieky bol strom života. A znova tento strom prináša každý mesiac ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov (Zjv 22, 1-5). Podobné úryvky hovoria o Božom prísľube dať vyvierať na púšti rieku, ktorá má moc obrátiť aj suchú zem na bujnú a plodnú záhradu (Iz 35, 6; 43, 19-20; Žalm 105, 41). Všetky tieto úryvky i mnoho ďalších hovoria o Božej moci prinášať svojmu ľudu život, občerstvenie, oživenie a uzdravenie.
Vody premenenia
Všetky tieto obrazy vody sú veľmi pekné a vzrušujúce, no Písmo zachytáva aj inú jej podobu. Voda nielenže prináša život, ale môže byť aj nástrojom smrti. V Knihe Exodus rozdelil Mojžiš Červené more, aby Izraeliti mohli bezpečne prejsť. Keď sa však egyptské vojsko pokúsilo prenasledovať ich, voda ho zaplavila a pohltila. Od prvotných čias Cirkvi sa kresťania pozerajú na egyptských vojakov ako na symbol toho v nás, čo sa protiví Bohu i jeho plánu lásky. V tomto príbehu vidia predobraz spôsobu, akým chce Duch Svätý usmrtiť a odplaviť z nás všetko, čo sa protiví Bohu i jeho prikázaniam.
Podobný obraz vody nájdeme v príbehu o Ježišovom krste v rieke Jordán. Ježiš sa nemusel dať pokrstiť. Avšak prijal to ako znak, že prišiel zmyť naše hriechy a dať nám nový život. A veriaci z prvotných čias kresťanstva videli v Ježišovom krste predzvesť iného „krstu“, ku ktorému bol Ježiš predurčený - kríža (Lk 12, 49-50). Vody Jordánu sa považovali za vody smrti vedúce k novému životu, práve tak ako sa Ježišovou smrťou na kríži rozlial na všetkých ľudí nový život. Aj dnes slávime sviatosť krstu ako prechod zo smrti do života, z hriešnosti k slobode.
Žena, ktorá sa napila živej vody
Keď si teda tieto dva obrazy života a smrti zhrnieme, môžeme povedať, že živé vody, ktoré Ježiš prisľúbil na sviatok Stánkov, predstavujú aj občerstvenie, aj premenu, ktorú chce na každého z nás cez tohtoročné Vianoce vyliať. Predstavujú Božiu výzvu odvrátiť sa od hriechu a sú symbolom moci jeho Ducha očistiť nás. Predstavujú jeho túžbu vidieť nás prekvitajúcich v jeho láske a prinášajúcich ovocie tým, čo sú okolo nás. Preto adventné nedeľné čítania tak veľmi sústreďujú pozornosť na Pánov príchod a na skutky kajúcnosti, ktoré nám pomôžu pripraviť si srdcia na jeho príchod.
Príbeh Samaritánky pri studni (Jn 4, 1-42) je názorným dôkazom moci živej vody. Tá voda nás občerstvuje i očisťuje. Žena prišla ku studni, aby si pozemskou vodou uhasila smäd, no skončilo sa to tým, že sa napila nebeskej vody, ktorá ju premenila. Jej najhlbší smäd bol uhasený, keď sa obmyli jej hriechy a pocítila, ako jej do srdca vstupuje Božia milosť a napĺňa ju. Neskôr podobne ako stromy v Ezechielovom videní, čo prinášali ovocie na brehoch rieky, aj táto žena priviedla k Ježišovi mnohých zo svojich priateľov, možno aj celé svoje mesto, takže aj oni mohli od neho prijať živú vodu.
Ježiš túži dať v tomto Adventnom období každému z nás ten istý nový život, uzdravenie a očistenie, ktoré dal Samaritánke. Jeho živá voda nám môže skutočne uhasiť smäd. Ježiš nasýti naše potreby viac ako jedlo či peniaze či čokoľvek iné. On nám postačuje. Je s nami aj uprostred problémov. Uháša nám smäd, keď sme vyprahnutí. Obmýva naše hriechy a usmrcuje starého človeka v nás. Vypĺňa prázdnotu a každú túžbu.
Nech počas tohto Adventu preteká rieka
Všetci vieme, že Ježiš nás prišiel spasiť. No práve tak by sme mali byť presvedčení, že na Vianoce prišiel Ježiš otvoriť brány neba a nanovo hojne vyliať rieku svojej milosti. Celé Adventné obdobie máme Ježišovi vzdávať vďaky, že prišiel medzi nás ako pokorné dieťa, a prosiť ho, aby opäť prišiel v sláve. S príchodom Adventu prosme Ježiša o živú vodu ako Samaritánka. Skúmajme svoj život a zmierme sa s Bohom, aby nič nehatilo rieku Božej milosti v nás. Na sviatok Stánkov Ježiš prisľúbil, že táto rieka bude prúdiť pre každého, kto príde k nemu. Vezmime ho za slovo a otvorme sa mu. „Pane Ježišu, ďakujeme ti, že si prišiel medzi nás. Ďakujeme ti, že si za nás zomrel na kríži. Ďakujeme ti, že si zoslal svojho Ducha Svätého a dal si nám živú vodu. Prosíme ťa, príď zase, práve teraz, dnes. Ježišu, klaniame sa ti a prosíme ťa: vylej svoju živú vodu na celú Cirkev, na naše rodiny i na celý náš život. Nech tvoja živá voda prúdi v nás a z nás na celý svet.“