Adventné obdobie je milostiplným časom, v ktorom máme príležitosť hlbšie si uvedomiť, akým veľkým darom pre ľudstvo bol príchod Božieho Syna na túto zem. Zároveň máme možnosť ďakovať Pánovi za milosť kresťanskej viery, ktorá rozjasňuje náš život a ukazuje jeho zmysel.
V Advente nám Cirkev predkladá ako vzor Pannu Máriu. Práve na sviatok Nepoškvrnenej v roku 1979 pápež Ján Pavol II. predniesol homíliu, v ktorej ju nazval „Matka nášho Adventu“. Na jej príklade naznačil, ako Boh od večnosti miluje človeka a túži prísť k nemu. Advent totiž súvisí s príchodom, ako na to poukazuje aj samotné slovo, ktoré pochádza z latinčiny a znamená príchod. Ide predovšetkým o Boží príchod k nám, ku ktorému v dejinách došlo prostredníctvom Panny Márie. Ide však aj o náš príchod k Bohu, pri ktorom nás svojím príkladom a príhovorom sprevádza naša nebeská Matka.
Podľa Jána Pavla II. ten najprvotnejší advent, akoby prvý krok Boha smerom k človeku, sa odohral vo večnosti a spočíval v rozhodnutí stvoriť človeka. Veď ako napísal svätý Pavol, Boh si nás v Kristovi „ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 4). „Ešte pred stvorením sveta“ si vyvolil každého jedného z nás. Na každého z nás sa teda vzťahujú Pánove slová: „Láskou odvekou som ťa miloval“ (Jer 31,3). Osobitným spôsobom sa týkajú Panny Márie, vyvolenej stať sa matkou Božieho Syna.
Druhý advent sa uskutočnil v konkrétnom historickom čase a priestore, keď „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Vtelenie Božieho Syna a jeho narodenie z Panny Márie prinieslo radosť celému stvorenstvu. Veď ako vyznávame, „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“. Do Pánovho spásonosného plánu bola zahrnutá aj Panna Mária. Môžeme sa o tom dočítať už na začiatku Starého zákona, keď sa v súvislosti s predpovedaným Mesiášom spomína tiež jeho matka. V kristologickom zmysle totiž cirkevní otcovia interpretujú nasledujúce Pánove slová adresované hadovi, ktorý v biblickom rozprávaní znázorňuje diabla: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3,15). Práve tento biblický text neskôr inšpiroval výtvarných umelcov pri zobrazovaní Nepoškvrnenej.
Tretí advent nás ešte len čaká: Kristus „príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca“. Nevieme, kedy to nastane. Do budúcnosti však hľadíme s nádejou, veriac, že nik, čo dúfa v Pána, nebude zahanbený (porov. Ž25, 3). Ako znamenie nádeje a útechy nám žiari nanebovzatá Panna Mária.
Aký bude náš tohtoročný Advent? Závisí od nás, akým spôsobom ho prežijeme. Pod vplyvom okolností, médií či reklamy nám môže hroziť, že sa necháme rozptýliť množstvom povrchných vecí, budeme sa zháňať za zbytočnosťami a do úzadia sa tak dostane samotná podstata Adventu. „Nenechajme sa ,poháňať vpred‘ konzumizmom: ,musím nakúpiť darčeky, musím urobiť to a hento...' Ten chvat stihnúť toľko vecí... To, čo je dôležité, je Ježiš,“ pripomína nám pápež František (Príhovor pred modlitbou Anjel Pána, 20. 12. 2020).
Aj tohtoročný Advent je časom milosti, ďalšou príležitosťou prehĺbiť vzťah s Bohom, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde“ (Zjv 1,8). Liturgia nás nabáda, aby sme Pánov príchod očakávali s radosťou a nádejou. Povzbudzuje k tomu aj Svätý Otec, keď nás vyzýva: „Živme v sebe očakávanie neba, cvičme sa v túžbe po nebi“ (Homília, 2.11. 2022).
Advent je tiež príležitosťou kráčať v ústrety Pánovi prítomnému v našich blížnych. Ako pripomenul pápež František, „smerom k Bohu sa uberáme tým, že milujeme, pretože on je láska“ (tamže). Od Panny Márie sa môžeme učiť, ako vidieť srdcom, ako byť vnímavými na potreby iných ľudí a milovať ich nezištne, obetavo, bezpodmienečne.
Matka nášho Adventu, pomáhaj nám otvoriť srdcia Bohu, ktorý k nám prichádza!