Adventný čas nás pozýva, aby sme vystúpili z funkcionálneho sveta a vstúpili do sveta kreatívneho tvorenia a konania. Obzvlášť adventné piesne nás v tom podporujú. Ernst Jünger upozorňuje: „V náboženských piesňach je akoby skrytá jaskyňa s pokladom. V piesňach sa stretávame s myšlienkami a v myšlienkach sa stretávame s múdrosťou, ktorá oslovuje to podstatné. Každá pieseň sa stáva mostom ku základným skúsenostiam ľudstva a kdekoľvek sa stávame spievajúcimi ľuďmi, môžeme mať účasť na týchto skúsenostiach.“ Okrem toho stretnutie s náboženskými piesňami je vždy aj stretnutím s umením. Málo sa dnes myslí na to, akú službu urobili v predchádzajúcich storočiach. Dotýka sa v nich dobro s krásou.
Čo tak obnoviť v našich farnostiach rorátne sväté omše, na ktorých môžu zaznieť aj tieto piesne? Veď oslovujú mnohých, najmä deti. A čo večerné rodinné stretnutia v neopakovateľnej atmosfére pri adventom venci?
Adventný čas je bohatý na svätých, legendy, zvyky a vône, je bohatý aj na piesne. Tie nás obohacujú, stávajú sa spomienkami, ktoré nás sprevádzajú v ťažkých hodinách života a utešujú nás. Starajme sa spoločne, aby nás chaotický čas neokrádal o takéto spomienky. Nepodľahnime konzumizmu a komercializácii povrchnou pasivitou a schvaľovaním gýča. Začnime tým, že znovu objavíme seba, že odstránime to, čo tomu bráni, a staneme sa novými ľuďmi. To je hodnota, ktorú Mesiáš priniesol na tento svet.
Z tohto požehnaného času však nemôžeme urobiť iba zbožnú idylu. Adventný čas je zvláštnym časom zodpovednosti a konkrétnej pomoci (porov. Mt 3, 3; Mt 25, 40). Je časom, v ktorom je potrebné naplniť srdcia zodpovednosťou za seba i iných, teda aj vzájomnou solidaritou, dobrotou a láskou. Nejde teda len o liturgické slávenie Vianoc, má to byť predovšetkým zodpovedná príprava na stretnutie s Ježišom Sudcom.