Autor: Mons. Viliam Judák | biskup nitranské diecéze
Zdroj: © Pane, mám čas ▪ zamyslenia na každý deň | 2. časť, s. 310-311 | Trnava 2015
Datum napsání:
29.11.2015
Ako prežiť adventný čas?
Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo › Iz 64, 4.Každý rok prichádza čas, ktorý nás v supermarketoch, obchodných domoch či na vianočných trhoch sprevádza zvukom adventných a vianočných piesní, a to v riadnom predstihu. Zovšadiaľ padá sneh, zvonia zvončeky, prichádza Mikuláš. Pasívni poslucháči, aktívni kupci. A trh funguje. Čo nám zostalo z nádhery Vianoc, od ktorých nás delí necelý mesiac?
Sviatky Narodenia Pána naozaj chceme chápať ako sviatky radosti. Akej? Tej pozlátkovej, reklamnej, prchavej a povrchnej, ktorú nám ponúka mediálna kultúra zábavy? Alebo radosti rodinného a priateľského spoločenstva? Pre mnohých je to iba pekná tradícia či pozostatok minulosti, legenda, mýtus.
Pre niektorých ľudí Vianoce sú príležitosťou zastaviť sa, zamýšľať sa, porovnávať minulé s prítomným, slová so skutkami. Pre mnohých je to tak. Ale kto sa na Vianoce pozerá objektívne, musí priznať, že pre mnohých sú dňami bolesti a tichého smútku. U mnohých ľudí vyvolávajú trpký úsmev.
Svet i naša spoločnosť sa nachádzajú v neľahkom položení. Rúcajú sa viaceré istoty, o ktoré sme sa opierali a ktorým sme dôverovali. Spomínate si, ako sme pred rokmi čelili diktatúre materialistickej ideológie, ktorú označovali za vedecký svetonázor? Akákoľvek iná myšlienka bola prežitkom alebo ideologickou diverziou. Ľudská duša oficiálne neexistovala. Boh bol zrušený. Tento ideologický materializmus je dnes prekonaný. Násilný prúd štátnej ideológie však nahradil nenásilný prúd životného štýlu zameraného na vlastnenie všetkého, čo sa dá získať. Preto siahame po každej ponuke, ktorú ponúka farebná reklama. Nesieme to v sebe: raj v obraze prvotnej harmónie i chuť zakázaného ovocia. Stali sme sa stredobodom, každý vo svojom svete. Stredová os vesmíru prechádza našou chrbticou. Všetko sa točí okolo nášho ja. Sme meradlom všetkých vecí.
Sme svojím počiatkom, cestou i cieľom.
Rozhodujeme, čo je správne a čo je nesprávne, čo je dobré a čo zlé. Kde sa to v nás vzalo, kde sa začal koniec rajskej idyly? Hadí šepot vniesol medzi Boha a človeka závoj nedôvery. Zo záhrady sa stalo väzenie. Všetko, čo sa vymyká spod našej kontroly, nás ohrozuje. Veríme len sebe. Také je naše srdce. Zbožná bázeň sa zmenila na strach. Dôveru nahradila nedôvera. Uchvátenie Bohom vytlačila úzkosť z nepriateľského vesmíru. Moc posvätného úžasu nahradila sila egocentrizmu. Hľadáme v sebe niečo, no nachádzame iba priepasť a prázdnotu. Tú prázdnotu potrebujeme neustále niečím napĺňať, a preto sa upíname raz k hodnote mať, inokedy k hodnote byť. Mať viac, viac, viac a byť viac, viac, viac. Uctievanejší, dôležitejší!
Hľadajme Boha v týchto požehnaných adventných dňoch. Ako starozákonní proroci a ľudia dobrej vôle všetkých čias, tak aj my ho nájdeme. Veď prišiel, aby nás zachránil.
