Autor: P. Patrik Vnučko, OP
Zdroj: © Ruženec č 12/2013 | Dominikánske mariánske centrum - Košice | dmc.sk
Datum napsání:
15.12.2013
Advent, radostné očakávanie a obdobie stíšenia
Pre mnohých pamätníkov sa Advent spája s rorátmi, kedy zavčas rána - ešte pred východom slnka - ako deti prechádzali cez zasnežené lány a kopce, aby sa zúčastnili rannej svätej omše. Hoci bolo treba skoro vstávať, obetovať tomu isté pohodlie, dnes pamätníci spomínajú na to ako na čosi, čo malo svoje čaro. A práve o to nám pôjde v tomto novom seriáli Ruženca: poodhaliť (liturgické) „čaro“ mesiaca, aby sme ho lepšie mohli prežiť v súlade s Božím slovom a liturgiou Cirkvi. Slovo „advent" znamená príchod a s príchodom sa viaže očakávanie. Konkrétne ide o očakávanie príchodu Ježiša Krista.Liturgia a Sväté písmo poznajú dva príchody Ježiša Krista. Prvý, ktorý sa slávi na Vianoce, a druhý na konci časov, keď príde náš Pán v sláve. Očakávania oboch príchodov sa v adventnom období navzájom prelínajú. Na prvú adventnú nedeľu viac rezonuje očakávanie druhého Kristovho príchodu. Posledná veta evanjelia vyzýva k príprave na príchod Syna človeka (Mt 24, 44). Motív prípravy zohráva v adventnom období veľmi dôležitú úlohu. Ako naznačuje názov tohto obdobia, teda Advent ako očakávanie Pánovho príchodu, nemá cieľ sám v sebe, ale poukazuje poza seba -na príchod Mesiáša.
Advent poukazuje na dvojaký príchod Ježiša Krista, podobne ako kedysi Ján Krstiteľ, aj preto zohráva Ján Krstiteľ v tomto období dôležitú úlohu v liturgii, zvlášť v liturgických textoch druhej a tretej adventnej nedele, ktoré sa zameriavajú na Jána Krstiteľa, Pánovho predchodcu, a jeho výzvu na pokánie a pripravenosť prijať Spasiteľa: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Liturgické texty poslednej adventnej nedele sa zameriavajú na starozáknoné prísľuby ohľadom príchodu mesiáša a ich naplnenie v Ježišovi Kristovi. Privilegované miesto v liturgii adventného obdobia má Kniha proroka Izaiáša, ktorý pre svoje mesiášske proroctvá bol nazvaný evanjelistom Starého zákona. Jeho proroctvá, hoci ohlasujú aj krušné chvíle, sú v konečnom dôsledku plné nádeje a radosti, ako to pekne vyjadruje aj prvé čítanie tretej adventnej nedele: Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne, zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. (Iz 35,1-2)
Radostné očakávanie by vlastne malo byť charkteristikou adventného obdobia. Zároveň to má byť aj obdobie stíšenia. Kedysi sa v advente nepoužíval ani organ. Stíšenie je veľmi dôležité najmä v dnešnom hektickom a hlučnom období. Všetko nás núti naháňať sa, ale pre advent má byť charakteristické práve spomalenie a stíšenie. Nepodľahnime diktátu predvianočného zhonu, ale naopak, snažme sa spomaliť a stíšiť. Prečo? Aby sme zachytili to, čo nám v našom uponáhľanom svete mnohokrát uniká. Ide vlastne o akúsi novú vnímavosť, ako to vyjadruje iný text proroka Izaiáša: „V ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu" (29, 18). Stíšenie je práve preto dôležité, aby sme sa stali vnímavými a zachytili to, čo nám Boh a blížni chcú povedať.
Žiaľ, v predvianočnej hektike nám to mnohokrát uniká, a tak sa nakoniec „sviatky pokoja" stanú obdobím konfrontácií a napätia, možno aj tichej domácnosti... Stíšenie má mať svoj priestor v Advente, nie na Vianoce! Príkladom adventnej vnímavosti je Panna Mária, ona bola skutočne pozorná na Božie slovo. Vďaka jej vnímavosti „sa Slovo telom stalo“. Advent má aj mariánsky ráz. Je to pozvanie k hlbšiemu napodobňovaniu príkladu Panny Márie v jej citlivosti a pozornosti na Božie slovo, ako aj k tomu, aby sme vo svojom živote dávali väčší priestor Bohu. Presne tak, ako to robila aj ona! V advente slávime aj jeden mariánsky sviatok - Slávnosť nepoškvrneného počatia Panny Márie, kedy si pripomíname obdivuhodný Boží zásah, keď Boh Pannu Máriu už pri jej počatí ochránil pred poškvrnou dedičného hriechu.
Adventné obdobie sa delí na dve časti:
» na obdobie od prvej adventnej nedele do 16. decembra,
» na 17. až 23. december (týždeň pred Sviatkom narodenia Pána), kedy liturgické texty zameriavajú svoju pozornosť na starozákonné prísľuby príchodu Mesiáša a evanjeliové texty rozprávajúce o udalostiach, ktoré bezprostredne predchádzali narodeniu Ježiša Krista. Je to vlastne obdobie intenzívnejšej prípravy na Vianoce. V liturgii odrážajú toto intenzívnejšie očakávanie tzv. „Veľké antifóny“ (sú nazývané aj „Ó - antifóny", lebo začínajú vyjadrením údivu, prostredníctvom „Ó"). Svoje miesto majú vo vešperách od 17. do 23. decembra ako antifóna na Magnificat a vo sv. omši ako alelujový spev pred evanjeliom.
Čo sú roráty?
Názov vznikol z latinského „Rorate coeli de super“, čo v preklade znamená „Roste, nebesia, z výsosti“. Je to text z Knihy proroka Izaiáša (45, 8) a dobre vystihuje očakávanie príchodu Spasiteľa, čo prorok prirovnáva očakávaniu nebeskej vlahy. V krajinách, kde poznajú obdobie sucha, je očakávanie spásonosnej vlahy naozaj intenzívne. Tento text sa kedysi používal ako vstupná antifóna v adventných omšiach, a keďže pred II. vatikánskym koncilom sa omše zvykli slúžiť iba zrána, tak sa spev rorátov spájal s adventnou rannou omšou. No spievanie rorátov nebolo viazané iba na rannú omšu, viazalo sa najmä v rehoľných komunitách k modlitbe breviára. Teda spev rorátov bol spätý s modlitbami jednotlivých liturgických hodiniek. Dobre by bolo tento zvyk obnoviť napríklad tam, kde sa modlia spoločné vešpery.
