Advent. Čo to vlastne je? ⋅ Viliam Judák

Advent. Čo to vlastne je? Na to možno dať mnoho odpovedí. Žiaľ, často je to akási predohra hektiky a obchodov, olemovaná sentimentálnymi šablónami. Našťastie to nie je celá pravda, lebo možno povedať, že je to aj čas, keď v neveriacom svete ešte vidno niečo zo slávy stratenej viery. Ako hviezdy vidno dlho po vyhasnutí, lebo ich niekdajšie svetlo nám ešte osvecuje cestu, tak aj tajomstvo viery má kúsok tepla a nádeje aj pre tých, ktorí už nechcú veriť. 

Kardinál Joseph Ratzinger v jednej adventnej úvahe hovorí, že v adventnom čase sa mobilizuje temer zabudnutá dobro ta: ochota myslieť na druhého a poskytnúť mu konkrétne znamenie dobroty. Napokon možno povedať, že Adventné obdobie je čas, v ktorom ožije stará tradícia, a to v mnohých adventných piesňach, ktoré sa viac alebo menej v tej-ktorej krajine uchovávajú. V ich melódiách a textoch aj do našich čias preniká niečo jednoduché, niečo z fantázie a radostnej sily viery našich predkov, čo nás utešuje a povzbudzuje, aby sme predsa len so svojou vierou niečo podnikli, veď ona nás môže uprostred veľmi ťažkých časov potešiť. 

S touto formou adventnej skúsenosti sa celkom približujeme k to mu, čo kresťanská tradícia chcela dosiahnuť. Sv. Pavol o tom napísal: „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13, 13-14). 

Ako to Pavol myslel? Nočné hodovanie so všetkými prejavmi je pre neho obraz pohanského sveta, materiálneho, zotrvávajúceho v tme nepravdy, napriek hlasným prejavom a hektike spiaceho. Žije mimo vlastnej skutočnosti a mimo vlastného ľudského povolania. Prebudiť sa zo spánku znamená povstať z konformizmu tohto sveta a s odvahou striasť zo seba sen, ktorý nás oberá o najlepšie možnosti, o túžbu po pravom povolaní, poctivosti a čestnosti, po odvahe znova veriť. Byť bdelý pre Boha a pre blížnych - to je pravá adventná bdelosť. Bdelosť, ktorá nachádza svetlo a svet robí jasnejším.