Autor: Igor Janiga
Zdroj: © Rozmer, č. 3/2020 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
30.10.2020
Tis a orech
Na opačnej strane ako lipa stojí tis a orech. Všetci stredovekí autori sa o tise vyjadrujú negatívne. Zdôrazňujú najmä jeho znepokojivý charakter, keďže tis rastie smutno a osamelo na miestach, kde väčšinou iné stromy nerastú. Navyše vyzerá zvláštne nemenný, stále zelený, rovnaký, ako keby po dohode s diablom dosiahol nesmrteľnosť. Legendy a rôzne tradície spájajú tento strom s podsvetím, čo dokladá aj jeho nemecký a taliansky názov (Todesbaum, albero delia morte). Je to strom smútočný, s ktorým sa stretávame na pohreboch a často býva spájaný so samovraždami. V niektorých legendách dokonca existujú správy, že sa Judáš neobesil na figovníku, ale použil prudký jed z tisu. Tis naháňa strach, pretože všetky jeho časti sú jedovaté. Jeho šťava je súčasťou mnohých jedov, podobne ako toho, ktorým bol podľa Shakespeara otrávený a usmrtený Hamletov otec.
V minulosti sa autori zamýšľali taktiež nad tým, prečo sa luk a šípy vyrábajú z tohto stromu. Je to azda preto, lebo má tisové drevo len dobrú pružnosť a odolnosť, alebo sa do úvahy brala jeho symbolika a tento materiál bol vhodný ako zbraň na rozsievanie bolesti a smrti? Podobne negatívne ľudia vnímali aj orech. Dokonca ho považovali za satanov strom. Verilo sa, že jeho korene sú toxické a zahubia akúkoľvek vegetáciu. Tiež sa o jeho koreňoch vravelo, že ak sa dostanú do blízkosti stajní a chlievov, spôsobia smrť domácim zvieratám. Nezriedkavé boli i tvrdenia, že ten, kto zaspí pod orechom, privodí si bolesti hlavy, horúčku a vystaví sa pôsobeniu zlých a pekelných stvorení. Izidor zo Sevilly, otec stredovekej etymológie, dokonca hovorí o bezprostrednom vzťahu medzi pojmami orech (nux) a škodiť (nocere).
V praktickej rovine sa však drevo z tohto stromu tak nedémonizovalo. V prípade orecha je vidieť rozdiel v symbolickej a praktickej rovine. Orechy sa predsa tiež v stredoveku používali na konzumáciu. Plody sa hojne využívali v lekárstve na výrobu liečiv a tinktúr. Podobne sa z nich vyrábal olej a nápoje a v žiadnom prípade sa nepovažovali za škodlivé. Rezbári pokladali drevo z orecha za veľmi kvalitné a vzácne. [1]
Sv. Augustín zas prirovnáva plod orecha k človeku. Šupka predstavuje mäso, škrupina kosti a jadro dušu. V prenesení na Krista zas rozdrvená škrupina predstavuje jeho umučené telo a jadro Kristovu božskú prirodzenosť, ktorá je duchovnou potravou ľudstva. Plody orecha aj liesky poukazujú na obrazoch na Kristovo utrpenie a ukrižovanie. V stredoveku existovala obľúbená bájka, v ktorej opica a líška odmietajú orech, pretože sa nedokážu dostať k jadru cez tvrdú škrupinu. Autor chcel týmto príbehom zdôrazniť, že cesta k spáse je sprevádzaná námahou. [2] Takéto rozporuplné vnímanie stromu nemá jasné vysvetlenie ani v súčasnosti.
[1] Pastoureau, Michel: c. d., s. 89-90
[2] Royt, Jan, Šedinová, Hana: c. d., s. 103
