Pojem svastiko pochádza zo sanskritského slova svasktika a v preklade znamená „to je", „bude dobre“, „dobré bytie“ alebo aj „veľa šťastia“. Indický filozof Prabhat Ranjan Sarkar v roku 1979 definoval jej hlbší význam slovami „trvalé víťazstvo“. Vzhľadom na to, že ide o veľmi jednoduchý symbol, je pravdepodobné, že jeho výskyt bol zaznamenaný nezávisle od seba na mnohých miestach sveta. Je možné, že sa vyvinul z tzv. slnečného kríža (kríž v kruhu) - symbolu, ktorý je ešte rozšírenejší. Ako náboženský symbol sa svastika používa v mnohých kultúrach po celom svete. Tento kríž sa nazýva crux gamma, pretože vyzerá ako štyri spojené grécke písmená gama. Jeho výklad nie je ale jednoznačný: buď predstavuje slnečné oko, križujúce sa blesky, alebo aj Thorovo kladivo. V symbolickom výklade znamená šťastie alebo spásu.
V hinduizme sa svastika považuje za veľmi posvätný a pozitívny symbol. Možno ju vidieť na stenách hinduistických chrámov, na oltároch, oblečení, ale i šperkoch. Jej symbolický význam je mnohoznačný. Obe formy svastiky (t. j. ľavotočivá a pravotočivá) tu označujú jednotlivé formy boha Brahmu (pravotočivá vyvíjanie vesmíru, ľavotočivá jeho zanikanie). Svastika sa v hinduizme používa aj ako slnečný symbol boha Súrju alebo ako symbol stability (štyri svetové strany). Navyše je jeden zo 108 symbolov boha Višňu a označuje aj životodarné slnečné lúče.
Budhisti vo svastike vidia kľúč od raja. V tomto náboženstve reprezentuje dharmu, univerzálnu harmóniu a rovnováhu protikladov. Ľavotočivá svastika tu predstavuje lásku a milosrdenstvo, pravotočivá zase silu a inteligenciu. V budhizme je svastika symbolom šťastia, prosperity, hojnosti a večnosti. Je priamo spojená s Budhom, na sochách ktorého sa často zobrazuje na jeho hrudi a chodidlách. Hovorí sa tiež, že svastika obsahuje Budhovu myseľ.
V severských mýtoch je Odin zastúpený ako vírivý disk, teda svastika, ktorá prechádza priestorom a nazerá do všetkých svetov. V Severnej Amerike bola svastika známa u indiánskeho kmeňa Navahov, takisto ako u Mayov. V starovekom Grécku ju pod názvom tetraktys používal Pytagoras. Šlo o symbol, ktorý spájal nebo a zem pravou rukou ukazujúc na nebo a ľavou smerujúcou na zem.
V kresťanstve sa svastika vyskytovala len v minulosti, a aj to iba zriedkavo. V období prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši sa niekedy používala ako zástupný symbol namiesto latinského či gréckeho kríža, podobne ako aj iné symboly, napríklad znak kotvy. Neskôr sa (tiež len okrajovo) používala ako symbol víťazstva Krista nad smrťou. Takto sa znázorňovala v niektorých románskych a gotických kostoloch. Zaujímavosťou je, že sa nachádza taktiež v Kalixtových katakombách. Podľa niektorých odborníkov i tu predstavuje oslávený kríž, čiže nástroj, ktorým Kristus zvíťazil nad svetom. Žiaru jeho slávy by mali znázorňovať čiary kolmé na ramená kríža. Na stenách rímskych katakomb sa svastika objavuje vedľa slov zotiko zotiko, čo v preklade znamená „život zo života".