Symbolika dreva sa nevyhnutne spája so symbolikou stromu. Strom je organizmus, ktorého telo pripomína telo človeka vo vertikálnej polohe. Strom, podobne ako človek, tvorí spojnicu medzi sférami zeme a neba. Medzi človekom a stromom je zvláštny vzťah. Stromy bývajú vysádzané pri narodení dieťaťa a tak ako človek, aj strom rastie. Ich naklonenie sa vníma ako predzvesť zlých udalostí a ich pád sprevádza emočné prežívanie ako strata blízkeho. Ak Starý zákon prirovnáva človeka k stromu, je to vždy výrazom chvály, obzvlášť ak ide o človeka bohabojného, múdreho a spravodlivého (porov. Ž 1, 3; Ž 92, 13-16; Iz 61, 3 a i.). [1]
Z pozície Cirkvi išlo o veľmi náročnú úlohu. Stromy zohrávali dôležitú úlohu vo všetkých kultúrach, a preto museli cirkevní otcovia brať do úvahy rôzne vplyvy. Išlo o biblické dedičstvo, grécko-rímsky vplyv a vplyv „barbarských" kultúr, najmä severských národov, v ktorých stromy zohrávajú dôležitú úlohu a často sa spájajú s posvätnom. Exegéti a teológovia v symbolike stromov taktiež museli brať do úvahy i geografické a botanické rozdiely. Ako napríklad komentovať biblickú symboliku olivovníka alebo palmy, keď ich ľudia na severe nepoznajú? V každom prostredí existujú pozitívne, blahodarné stromy, ale aj negatívne, škodlivé stromy. Ako však pristupovať k drevu z týchto stromov? Je nevyhnutné vyhýbať sa drevu, ktoré pochádza zo „zlého" stromu? Je možné z takéhoto stromu zhotoviť napríklad kríž? Aj takéto otázky si v minulosti kládli ľudia zaoberajúci sa symbolikou stromov. [2]
Avšak téma symboliky stromov rezonovala aj v neskoršom období. Martin Luther hovorí o dvoch stromoch. Strom smrti (suchý strom) predstavuje Zákon a strom života (zelený strom) evanjelium. Tieto myšlienky sa ďalej prenášali v alegóriách Zákona a milosti, ktoré sú veľmi dobre známe po roku 1529 v luteránskom prostredí. Veľmi obľúbeným námetom boli stromy hriechu (arbor mala) a stromy cnosti (arbor bona) opierajúce sa o Matúšovo evanjelium (Mt 7, 15-20) a pravdepodobne tiež o spisy Filóna Alexandrijského. Za strom hriechu sa zvykne považovať synagóga, za strom cnosti Cirkev. [3]
[1] Tydlitátová, Věra: c. d., s. 32
[2] Pastoureau, Michel: c. d., s. 86-87
[3] Royt, Jan, Šedinová, Hana: c. d., s. 95