Podľa starobabylonskej povesti prišiel v prvý deň roka po stvorení na zem boh múdrosti Oannes v rybej podobe, aby naučil ľudí zveľaďovať polia. Do ryby bol tiež vtelený staroindický boh Višňu, ktorý zachránil z potopy praotca dnešného ľudského pokolenia. V kulte sýrskej bohyne Atargatis zase existovali posvätné rybacie hostiny. V staroveku existovalo presvedčenie, že ryby nie sú rozdielneho pohlavia, čo viedlo k symbolike panenského materstva. Nezriedka je ryba tiež symbolom smrti a nebezpečenstva spojeného s jej lovením. Okrem toho symbolizovala zlo a nešťastie (ak sa danú rybu nepodarilo chytiť).
V starokresťanskej ikonografii sa tento symbol objavuje už veľmi skoro a v hojnom počte. Prvé použitie malo pravdepodobne vzťah ku krstu s vodou, pretože ryba je prirodzene symbolom vody. Origenes napríklad píše o Kristovi, ktorý sa obrazne nazýva rybou. Podobne píše aj Tertulián, ktorý vo svojom diele O krste prirovnal kresťanov k rybám, ktoré sa rodia na spôsob Ryby (Krista) a nemôžu žiť bez vody, ktorá je analógiou ku krstnej vode. Svätý Ambróz zase hovorí, že človek je ryba a nemá sa báť Petrovej udice, lebo ona posväcuje, nezabíja. Ryby a chlieb vyobrazené na náhrobku zase symbolizujú Eucharistiu, ktorá je pokrmom pre večný život. Pre pochopenie tejto súvislosti však musíme brať do úvahy okolnosť, že kresťania žili v pohanskom prostredí, ktoré malo vžité kultové obrady. Napríklad v kulte spomínanej bohyne Atargatis sa ryba podávala ako obetný dar a tvorila centrum liturgickej obetnej slávnosti. Kresťanskí kazatelia mohli prekonať pohanskú antiku najlepšie tým, že hovorili ich rečou a svoje vlastné tajomstvá označili rovnako ich rečou, teda aj mystickou rybou.
V kresťanstve je ryba symbolom Krista, kvôli akrostichu gréckeho slova Ichthys - Iesous Christos Theou Uios Soter (Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ). V preklade toto grécke slovo znamená ryba. V Novom zákone sa zase ryba stala obrazom človeka. Ježiš sám vyzval svojich učeníkov, aby šli za ním a on z nich spraví rybárov ľudí (Mt 4, 19; Lk 5, 10). Po zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavil na brehu Tiberiadskeho jazera a kázal apoštolom hodiť siete do mora z pravej strany lode (Lk 24, 42). Podarilo sa im tak chytiť až 153 rýb. Rybu upečenú na ohni, ktorú Pán podal svojim učeníkom na jedenie (Jn 21, 9-13) [1], interpretoval sv. Augustín ako „trpiaceho Krista“ (Piscis assus, Christus pasus - pečená ryba, trpiaci Kristus).
Ak sa obraz ryby skombinoval s inými symbolmi, zmenil sa aj jeho význam. Poznáme symbol ryby s košom, kotvou, palmou, trojzubcom, s chlebami označenými krížom, s holubicou a pod. Ryba a košík s chlebami pripomínajú v doslovnom zmysle zázrak rozmnoženia chlebov (Mk 6, 34-44) [2], ale v prenesenom význame symbolizujú Eucharistiu. Ryba s kotvou zase navádza na predstavu duše, v ktorej ryby stvárňujú duše kresťanov plávajúce smerom ku kotve - nádeji, teda Ježišovi. Symbol ryby taktiež používali cirkevní otcovia, ktorí svoje listy začínali kresbou ryby. Najstaršou freskou zobrazujúcou ryby je freska z Domitilliných katakomb. Sú na nej vyobrazení dvaja muži sediaci pri stolčeku s troma nohami (tripos), na ktorom sú položené tri chleby a jedna ryba. Toto spojenie chleba a vína symbolizuje Eucharistiu. Tento výjav však môže symbolizovať aj zázrak, o ktorom sa hovorí v Jánovom evanjeliu (Jn 6, 8-13) [3].
[1] Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu (Jn 21, 9-13).
[2] Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov (Mk 6, 34-44).
[3] Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov (Jn 6, 8-13)