Ruža, ktorá sa pre svoju krásu a vôňu a vďaka tajomne utvorenému kvetu oddávna teší veľkej obľube a vážnosti a ktorá je pre prevažne červené sfarbenie prastarým symbolom lásky, predstavuje v ikonografii kresťanskej mystiky čašu, do ktorej je zachytená Kristova krv. V mystike sa tiež spája s Pannou Máriou, kde je ona sama nazývaná Ružou nebeskou. V stredoveku bola zas ruža výlučným atribútom panien. [1]
Hoci sa symbol ruže vníma prevažne pozitívne, správnejšie by bolo hovoriť o jeho ambivalentnej symbolike. Hoci je na jednej strane ruža symbolom nebeskej dokonalosti, na druhej strane je symbolom pozemskej náruživosti. Tento kvet symbolizuje čas aj večnosť, život aj smrť, plodnosť aj spomenutú panenskosť. Kvet ruže sa často spája s pôvabom a krásou, ale aj so zmyselnosťou, vínom a zvádzaním.
Jej tŕne, naopak, symbolizujú bolesť, krv, mučeníctvo, ale tiež vinu ako následok dedičného hriechu. Ruža bez tŕňov potom predstavuje Máriu, ktorá bola v okamihu počatia uchránená od dedičného hriechu. Mariánska symbolika ruže je najlepšie rozvinutá v spisoch sv. Brigity Švédskej (1303 - 1373). Spája sa aj s pohrebnou symbolikou, a vtedy predstavuje večný život a zmŕtvychvstanie. Ruže sú často súčasťou záhrady a v mystike symbolizujú blažený raj. [2]
Nesmieme zabudnúť ani na ružu ako symbol mlčanlivosti. Pôvod tohto významu by sme našli pravdepodobne v antickej mytológii, kde sa píše, že Venuša dala Harpokratovi ružu, aby v nej skryté tajomstvá zostali navždy utajené. Hostitelia preto často vešali nad stolom ružu, aby záležitosti, ktoré prerokúvali, zostali v tajnosti a nedostali sa na verejnosť. Tento symbol prevzalo aj kresťanstvo a ružu v podobe rozety môžeme nájsť aj nad spovednicami, kde vyjadrujú spovedné tajomstvo.
Z ruže uchovávajúcej tajomstvo vzniklo aj slovné spojenie sub rosa, čím sa vyjadrovali skryté veci. Zaujímavosťou je, že hoci sa ruža spomína aj v Starom zákone, v hebrejčine neexistoval výraz pre toto slovo. Keď Veľpieseň v niektorých prekladoch hovorí o ruži, ide viac- -menej o nepresný preklad. V hebrejčine ide v skutočnosti o kvet jesienky obyčajnej či narcisu, poprípade ľalie. Je to preto, lebo ruža pôvodne v Izraeli nerástla. Bola sem importovaná z Perzie. [3]
[1] Heinz-Mohr, Gerd: Lexikon symbolů: Obrazy a znaky křesťanského umění, Volvox Globator, Praha 1999, s. 225
[2] Cooperová, J. C.: c. d., s. 160
[3] Royt, Jan, Šedinová, Hana: c. d., s. 90-92