Oheň má tri podstatné úlohy: osvetľovať, ohrievať, spáliť, a tak spôsobiť očistenie alebo prerod veci. V Písme je spomínaný vo svojej negatívnej i pozitívnej funkcii. Symbolika ohňa vztiahnutá na Božie slovo poukazuje na jeho úlohu svetla, tepla a očisťovania. Slovo osvetľuje, ako to priamo vyjadruje žalm: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch” (Ž 119, 105). Ako svetlo osvecuje cestu, vďaka čomu človek nadobúda istotu v kráčaní a dokáže sa správne zorientovať, tak aj Slovo poskytuje jasnosť na ceste a dáva srdcu správne vidieť.
Staroveký človek bol závislejší od svetla ako my dnes, keď si dokážeme vyrobiť umelé osvetlenie. Striedanie dňa a noci určovalo rytmus života, práce i odpočinku výraznejšie. Svetlo bolo základným predpokladom tvorivej činnosti, kým noc symbolizovala sily temna, nečinnosti. Pripomína to aj evanjeliový text: „Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať” (Jn 9, 4). Z ohňa pochádza energia, teplo, ktoré rozpaľuje vnútro, čo bola aj skúsenosť emauzských učeníkov: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24, 32).
Slovo aj očisťuje, ako to pripomína Jánovo evanjelium: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal“ (Jn 15, 3). Zdá sa, akoby boli tieto slová ozvenou jedného verša žalmu o Pánovom slove, ktoré udržuje v čistote: „Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová“ (Ž 119, 9).