Božie slovo sa prirovnáva k viacerým nápojom: k mlieku, vode a vínu. O hostine s vínom, ktorú pripravila Múdrosť, sa dočítame v Knihe prísloví: „Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti“ (Prís 9, 5-6). Svätý Ambróz vzťahuje opojenie z tohto „vína“ na účinky čítania Svätého písma: „Tí, ktorí usilovne čerpajú z Písma svätého, prijímajú toto opojenie, ktoré upevňuje kroky triezvej mysle a zvlažuje pôdu života večného, nám darovaného.“ Božie slovo prináša úplne odlišné opojenie, ako je opojenie vínom. Od pochabosti vedie k rozvážnosti a k životu. Písmo obsahuje veľa bohatstva a vysvetlení svojej podstaty. Najviac ho spoznáme, ak sa ponoríme do trpezlivého, hoci aj pomalého, ale pozorného čítania.
Nedajme sa odradiť, ak na prvý raz veľa nepochopíme. Nech nás povzbudí svätý Efrém Sýrsky, ktorý hovorí, že Božie slovo je nevyčerpateľný prameň života: „Smädný má radosť, keď pije, a nesmúti, že nemôže prameň vyčerpať. Prameň má premôcť tvoj smäd, a nie smäd prameň, lebo ak sa tvoj smäd uhasí bez toho, že by sa prameň vyčerpal, budeš sa z neho môcť zasa napiť, keď budeš smädný. No keby po uhasení tvojho smädu vyschol aj prameň, tvoje víťazstvo by sa premenilo na tvoje nešťastie.“ Nevyčerpateľnosť tohto prameňa a náš smäd po Božom slove sa dennodenne stretávajú a vzájomne sa potrebujú. Písmo sa tak stáva tou živou vodou, ku ktorej môžeme vždy prísť a čerpať z jej prameňov.