So symbolom ľalie sa stretávame v mnohých kultúrach (Mezopotámia, Egypt, Gália, Japonsko) a všade znamená niečo iné. Buď ide o symbol čistoty, panenstva, alebo o symboly plodnosti či o znamenie moci a zvrchovanosti. Znak ľalie si v ranom stredoveku uchovával hodnotu kráľovského atribútu a zároveň získaval silný náboženský náboj, najmä kristologický. Pôvod má v biblickej knihe Veľpieseň: „Som ruža šáronská, ľalia údolí." (Vľp 2, 1) Aj z tohto dôvodu bolo bežné, že sa Kristus v 13. storočí znázorňoval často medzi ľaliami. Postupne sa však symbolický rozmer ľalie menil a čoraz väčšmi naberal mariánsky charakter. Práve nasledujúci verš Veľpiesne sa spájal s postavou Márie: „Ako ľalia medzi bodliakmi je moja priateľka medzi devami." (Vľp 2, 2) Plynulo tak prechádza symbol ľalie k postave Panny Márie a stáva sa jej hlavným znakom. Najstaršie doklady pochádzajú z 11. až 12. storočia, keď nachádzame prvé vyobrazenia Márie s ľaliami na katedrálach a kostoloch. [1]
Niektorí autori si podrobnejšie začali všímať fyzickú stránku ľalie a aj jej jednotlivé časti zapojili do mariánskeho charakteru rastliny. Rovná stonka tak reprezentovala Máriinu zbožnú myseľ, listy symbolizovali jej pokoril, vôňa sa spájala s jej bohabojnosťou a biela farba kvetu zase predstavovala jej nepoškvrnenosť". Ľalia sa stala symbolom zvestovania a na nejednom umeleckom stvárnení môžeme nájsť archanjela Gabriela prichádzajúceho k Márii s ľaliou v ruke. Zároveň ako symbol cudnosti sa stala ľalia aj kvetom Veľkej noci. [2]
Ku koncu stredoveku v umení však ľalia postupne ustupuje a nahrádza ju ruža. Ľalia však bola i kráľovským znakom francúzskych panovníkov. Tri ľalie v heraldickom znaku kráľov takisto postupne menili svoj význam. Približne do 16. storočia boli symbolom viery, múdrosti a rytierstva, avšak postupne sa stávajú symbolom Najsvätejšej Trojice, ktorá je ochrancom francúzskeho kráľovstva. Niekoľko storočí bola celá kráľovská „propaganda" budovaná okolo symboliky ľaliových kvetov a vychádzala z idey, že kráľ Francúzska je zodpovedný za spásu svojich poddaných a túto úlohu dostal ako poslanie od Boha. Preto hrá ľalia takú významnú úlohu v erboch francúzskych kráľov. [3]
[1] Pastoureau, Michel: Dějiny symbolů v kultuře středověkého Západu, Argo, Praha 2018, s. 91-94
[2] Cooperová, J. C.: Ilustrovaná encyklopedie tradičních symbolů, Mladá fronta, Praha 1999, s. 103-104
[3] Pastoureau, Michel: c. d„ s. 94-100