V stredoveku bola lipa obzvlášť obdivovaným stromom. Autori sa o nej vyjadrujú vždy s uznaním a nikdy v negatívnom význame. V prvom rade je vyzdvihovaná jej majestátnosť, hojnosť a dlhovekosť. Ešte väčšmi sa však autori zameriavajú na jej vôňu, „spev" (bzukot včiel a prítomnosť vtákov), ako aj na hojnosť produktov, ktoré je z nej možné získať. Lipa je tiež vyzdvihovaná pre liečivé účinky získavané najmä z jej kvetov a listov. Z jej miazgy sa vyrábajú rôzne druhy cukrov. Drevo z lipy je mäkké a ľahké a veľmi dobre sa dá opracovať. Lipa je pre všetky tieto dôvody vyzdvihovaná, a preto existovalo presvedčenie, že je to strom poskytujúci ochranu. Vysádzala sa predovšetkým v blízkosti kostolov a pod jej konármi sa často vynášali rozsudky. Od konca stredoveku má aj ozdobnú funkciu a hojne sa vysádza v parkoch a alejach. [1]
[1] Pastoureau, Michel: c. d., s. 88.