Vidieť živého leva v stredovekej Európe nebolo až také vzácne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Kvôli hrám v rímskych cirkusoch sa dovážali z ďalekej Afriky. Rovnako vladári a králi si zriaďovali zvernice, v ktorých tieto exotické zvieratá nesmeli chýbať. Od 13. storočia si takéto zvieratá zaobstarávali aj niektoré mestá a bohatí cirkevní hodnostári. Levy zobrazené ako umelecký výtvor (sochy, plastiky aj maľby) bolo preto možné vidieť na každom kroku. Najmä interiéry a exteriéry kostolov oplývali výjavmi znázorňujúcimi tieto zvieratá. Lev je tiež najčastejším motívom či symbolom na stredovekých erboch [1]. Už Biblia ho spomína vo svojich textoch.
Zo symbolického hľadiska však ide o ambivalentné zviera, čo znamená, že sa spomína (podľa kontextu) rovnako dobrý, ako aj zlý lev. Biblia často zdôrazňuje silu leva a jeho porážka predstavovala mimoriadny výkon. Králi a hrdinovia sa radi prirovnávali k tomuto zvieraťu. Často sa však v Žalmoch a prorockých knihách lev vyskytuje v negatívnom význame, pretože predstavuje nepriateľov Izraela. Aj v Novom zákone sa uvádza ako obávané zviera a prirovnáva sa k diablovi: „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol.“ (1 Pt 5, 8) Avšak existujú aj zmienky o pozitívne vnímanom symbole leva. Je emblémom Júdovho kmeňa. Rev dobrého leva sa prirovnáva k Božiemu slovu. Pod vplyvom cirkevných pisateľov postupne lev nadobúda christologické rozmery. Napríklad lev, ktorý chvostom zametá svoje stopy, aby zmiatol lovcov, predstavuje Ježiša, ktorý skrýva svoje božstvo tým, že sa vrátil do Máriinho lona a stal sa človekom.
Lev, ktorý ušetrí protivníka, znázorňuje zase milosrdného Boha, ktorý sa zmiluje nad kajúcnikom. Spiaci lev s otvorenými očami (ako sa verilo) je Kristus v hrobe. Jeho ľudská podoba spí, no božská podstata bdie [2]. Lev taktiež symbolizoval ostražitosť, duchovnú bdelosť a statočnosť. Z tohto dôvodu je možné na niektorých chrámoch vidieť sochy leva, ktorý podopiera stĺpy chrámu reprezentujúce stĺpy Cirkvi. Tiež sa verilo, že levíčatá sa rodia mŕtve a život im vdychuje otec. Takto sa lev stal aj symbolom vzkriesenia. Lev je aj atribútom evanjelistu Marka a ako samotársky žijúce zviera symbolizoval pustovníkov a rehoľníkov [3]. Revúci lev je taktiež znakom nového života, preto nachádzame jeho vyobrazenie aj na mnohých kresťanských náhrobkoch [4].
Od chvíle, keď lev naberá kristologický rozmer, vyvstáva otázka: Ako sa vyrovnať s negatívnym vnímaním leva? Pisatelia nachádzajú nové riešenie a zo zlého leva vytvárajú samostatné zviera - leoparda, ktorý sa už s levom nemôže ďalej zamieňať. Existuje veľa artušovských románov, v ktorých proti sebe stoja rytieri, jeden so štítom, na ktorom je vyobrazený lev, druhý so štítom s leopardom. Takto chceli pisatelia znázorniť dobrého a zlého rytiera [5].
V Mezopotámii bol lov na leva iniciačnou skúškou panovníka a rituálne zabíjanie levov patrilo výhradne šľachte a kráľovi. Podľa reliéfov sa lev lovil lukom a šípom prostredníctvom ľahkých vozov, ale výnimkou neboli ani boje tvárou v tvár s mečom v ruke. Ambivalentnosť tohto zvieraťa bola evidentná najmä v tejto oblasti. Leva tu vnímali ako symbol slnka, na čo ho predurčoval jeho zjav. Slnko samo osebe nie je len darcom života, ale aj nemilosrdne páli a premieňa úrodnú krajinu na púšť. Z tejto pozície sa mohol lev vnímať aj ako symbol smrti. Lev, ako kráľ zvierat, preto býval predstavovaný ako múdry a veľkorysý, no popritom neprestal byť nebezpečnou šelmou [6].
[1] Zo súčasnej symboliky leva môžeme ako zaujímavosť spomenúť, že lev sa nachádza tiež v osobnom biskupskom erbe Mons. Mareka Forgáča a predstavuje evanjelistu sv. Marka, krstného patróna nositeľa erbu. Lev zároveň naznačuje začiatok evanjelia sv. Marka, kde je Ján Krstiteľ označený ako „hlas volajúceho na púšti", ktorý volá: „Pripravte cestu Pánovi!" Je to ako mocný hlas leva na púšti, ktorý pripomína, že Pán je blízko (Dominus prope) - čo je biskupským heslom nositeľa erbu, ktorý chce byť ohlasovateľom tejto blízkosti. - https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/mons-marek-forgac-pomocny-biskup
[2] Pastoureau, Michel: Dějiny symbolů v kultuře středověkého Západu, Argo, Praha 2018, s. 49-57
[3] Cooperová, C.J.: Ilustrovaná encyklopedie tradičních symbolů, Mladá fronta, Praha 1999, s. 99
[4] Heinz-Mohr, Gerd: Lexikon symbolů: Obrazy a znaky křesťanského umění, Volvox Globator, Praha 1999, s. 135
[5] Dějiny symbolů v kultuře středověkého Západu, Argo, Praha 2018, s. 57
[6] Balabán, Milan, Tydlitátová, Veronika: Gilgameš: Mytické drama o hledání věčného života, Vyšehrad, Praha 2002, s. 152-155