V stredoveku existovali dva základné latinské zdroje zaoberajúce sa kameňmi. Boli to lapidáriá [1] a traktáty o dvanástich drahokamoch Apokalypsy. Významnou mierou k tejto téme prispeli aj takí velikáni ako Izidor zo Sevilly (560 - 636) alebo Albert Veľký (1193 - 1280), ktorý navyše prispel aj poznatkami z vlastného bádania. Úplne odlišný pohľad na kamene majú traktáty zaoberajúce sa výkladmi biblických textov, v ktorých sa kamene spomínajú. Jedným z ich autorov bol Filón Alexandrijský (asi 20 pred Kr. - asi 50 po Kr.) a jeho výklady majú predovšetkým symbolický pohľad na drahokamy.
Na kamene a drahokamy sa, samozrejme, nazeralo z rôznych uhlov pohľadu a pre každého mal kameň iný význam. Niektorých autorov zaujímali farby, iných fyzikálne vlastnosti, avšak silné využitie kameňov nachádzame i v liečiteľstve a farmácii. Veľmi populárne boli kamene v mágii a slúžili predovšetkým ako amulety. Tieto mali človeku priniesť majetok, dodávať výrečnosť, ochraňovať ho pred rôznymi chorobami (napr. epilepsia) či zabraňovať útokom démonov. Veľmi často sa kamene v stredoveku využívali ako ochrana proti prírodným nešťastiam, búrkam, krupobitiu a víchriciam. Veľmi účinný bol napríklad smaragd, koral či kameň ceraunius, ktorého názov vznikol na základe gréckeho slova keraunos - blesk. V lapidáriu Damigeron-Evax (Lap 12) sa o tomto kameni píše, že ten, kto ho bude nosiť, nikdy nebude zasiahnutý bleskom, ani jeho dom či dvor, ak v nich bude kameň prítomný. Podobne mal tento kameň ochrániť tiež človeka plaviaceho sa na lodi. Stredovekí exegéti vykladali prírodné katastrofy a najmä blesk ako obraz Božieho hnevu alebo ako hriechy a pokušenia, ktoré na človeka útočia, aby ho odviedli od pravej cesty k spáse. [2]
Zaujímavá je aj symbolika perly. Latinský alebo grécky názov perly (margarita, margarités) pochádza zo staroindického slova a do gréčtiny sa pravdepodobne toto slovo dostalo za vlády Alexandra Veľkého. Ako na všetky kamene a drahokamy, tak i na perlu sa nazeralo predovšetkým cez jej liečivé vlastnosti. Píšu o nich viacerí autori a medzi inými i Albert Veľký, ktorý vyzdvihuje najmä jej pôsobenie proti srdcovým ochoreniam, náhlej strate vedomia či účinky proti krvácaniu. Autori tiež zdôrazňujú, že perla má dispozíciu posilniť človeka. Niektoré tvrdenia sú bez pochýb prevzaté z lapidárií islamských prírodovedcov. Avšak aj spomenutá Hildegarda z Bingenu vyzdvihuje pôsobenie perly pri bolestiach hlavy. Podľa jej návodu by sa mali perly nechať zahriať slnečnými lúčmi a následne priložiť ku spánkom a bolesť by mala ustať.
S perlou sa stretávame tiež v Biblii a najznámejšia je pasáž z Matúšovho evanjelia (Mt 13, 45-46) o mužovi, ktorý predal celý svoj majetok, len aby získal drahocennú perlu. Exegéti sa pohrali so symbolikou perly, v ktorej je možné sledovať istú hierarchiu dôležitosti tohto symbolu. Na prvom mieste je s perlou stotožňovaný Kristus. On je tou perlou, pre ktorú sa muž v Matúšovom evanjeliu vzdáva svojho majetku. Vychádzajúc z tohto textu sa ďalej perla stotožňovala s evanjeliom alebo so životom v nebeskom kráľovstve. [3] Perla má však aj mariánsky rozmer a symbolizuje nepoškvrnené počatie Panny Márie. Táto symbolika vychádza z viery, že mušľa, hoci sa nachádza vo vode, je vo vnútri vodou nedotknutá a prijíma do seba perlu „pôsobením ducha či pôsobením nebeskej rosy". [4]
Ako sme spomenuli, kameň sa často spája s posvätnom, bol symbolom trvácnosti a nemennosti. Práve z tohto dôvodu sa z neho robili oltáre. Oltár bol symbolom Božej prítomnosti a v Starom zákone nachádzame aj predpis, podľa ktorého mal byť takýto kamenný oltár vystavaný (porov. Ex 20, 25). Ako symbol trvácnosti je Zákon Boží vytesaný na kamenné tabule (porov. Ex 24, 12). Na druhej strane sa kameň i negatívne vníma ako symbol zatvrdnutia a tvrdosti srdca (porov. Ez 11, 19-20). V Novom zákone má kameň kristologický význam. Ako opisuje 118. žalm, „kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom" (Ž 118, 22). Krista jeho vlastní zavrhujú, ako to on sám predpovedá v podobenstve o vinohradníkoch (Mt 21, 33-46), ale on sa stáva nárožným kameňom, to znamená základným kameňom stavby, alebo čo je pravdepodobnejšie, kameňom - svorníkom, ktorý predstavuje zavŕšenie stavby. [5]
[1] Z latinského lapis - kameň. Ide o zbierku kamenných predmetov, fragmentov a starožitností.
[2] Royt Jan, Šedinová, Hana: c. d„ s. 26-36
[3] Tamže, s. 56
[4] Heinz-Mohr, Gerd: c. d., s. 202
[5] Léon-Dufour, Xavier a kol.: Slovník biblickej teologie, Dobrá kniha, Trnava 2003, s. 742-744.