a milosti a človeka hľadajúceho Boha.
Pre každoročné zhadzovanie a nové dorastanie parožia sa jeleň stal symbolom prírodného kolobehu, neustáleho zrodenia a zániku. Chetiti prisúdili jeleňa bohu lovu a šťastia Rundasovi, ktorý sa stal bohom parožia. V antike naproti tomu bola rozšírená viera, že jeleň je nepriateľ hadov a zabíja ich. Na túto symboliku sa zameralo aj kresťanstvo, ktoré to reinterpretovalo ako symbol Ježiša Krista, poprípade kresťana, ktorý rozšliape hlavu hadovi, teda diablovi. Jeleň upútal pozornosť aj svojím smädom, preto sa často vyobrazuje, ako pije vodu. Tento výjav zodpovedá biblickému úryvku z Knihy Izaiáš (Iz 35, 6) a Žalmu 42. V prvom prípade jeleň vyjadruje obraz katechumena túžiaceho po prameňoch vody krstu a milosti, v druhom zase symbolizuje človeka hľadajúceho Boha.