Nezriedka má v parohoch i kríž. Jeleň je tiež symbolom plodnosti a vzkriesenia. Cirkev často poukazuje na Žalm 42 o tom, ako duša spravodlivého túži po Bohu ako jeleň po pramenitej vode.15 Tento žalm recitovali v raných kresťanských časoch katechumeni pristupujúci na Veľkú noc ku krstu. Z tohto dôvodu sa motív jeleňa často objavuje v baptistériách. Cirkevní otcovia aj teológovia zámerne obchádzajú negatívny, sexuálny aspekt jelenej symboliky a vydávajú ho za zviera čisté, cnostné, ako predlohu pre pravého kresťana. V textoch o love sa autori často pohrávajú so slovíčkami servus a cervus (spasiteľ a jeleň).
Za zmenou vo vnímaní lovu diviaka a jeleňa treba brať do úvahy ešte jeden fakt. Cirkev vo všeobecnosti bojovala proti akémukoľvek lovu. Nedokázala mu však zabrániť, preto lov na jeleňa predstavoval menšie zlo ako lov na medveďa či diviaka. Lov na jeleňa sa totiž nekončil krvavým súbojom medzi človekom a zvieraťom a umiera pri ňom menej ľudí a psov. Rovnako nevyvoláva také emócie a celkovo je tento lov pod väčšou kontrolou. Navyše podľa textov kresťanských autorov a cirkevných otcov naberal lov na jeleňa kresťanský rozmer. Nad medveďom a diviakom však Cirkev túto moc nemala. Preto jedinou možnosťou bolo vyzdvihnúť ich démonickú stránku, a tým zbaviť ich lov prestíže.
Jeleň sa niekedy zobrazuje v nepriateľskej pozícii voči hadovi, podobne ako orol a had. Jeleň a had predstavuje konflikt protikladov, boj pozitívneho a negatívneho, boj svetla s temnotou. Zobrazenie jeleňa, ktorý rozšliapava hada, predstavuje víťazstvo ducha nad hmotou, ale tiež Krista alebo kresťana bojujúceho so zlom. Presnejšie túto myšlienku vyjadruje anonymný autor v diele Physiologus, keď vysvetľuje, ako jeleň vyženie svojím dychom alebo pľutím vody hada, ktorý sa pred ním odplazí do zemskej pukliny, podobne ako aj náš Pán usmrtil veľkého hada (draka), diabla, nebeskými vodami, teda božským učením spásy.