Autor: Igor Janiga
Zdroj: © Rozmer, č. 2/2020, s. 36-37 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
30.06.2020
Had
Mytologické zobrazenie hada (draka) môžeme nájsť v prvej aj poslednej knihe Biblie a zobrazuje protivníka Boha. Symbolika hada je veľmi bohatá, ale tiež komplikovaná a nachádza sa niekde uprostred medzi ríšou nebeskou a ríšou morskou, čo umocňuje aj fakt, že had prebýva jednak v trhlinách zeme, jednak vo vode, liahne sa z vajca podobne ako vták, na jar sa zvlieka z kože, čím sa stáva tiež symbolom obnovy života. Na mnohých zobrazeniach sa hady alebo draky znázorňovali s rohami ako symbolom ich moci, plodnosti a silnej sexuálnej aktivity. Podobne ako väčšina zvierat, aj symbol hada sa vníma ambivalentne, no najmä v západnej kultúre prevláda negatívny symbol tohto zvieraťa.
Známy výjav z knihy Numeri (Nm 21, 7-8) nás informuje o bronzovom hadovi, ktorý bol na púšti vyzdvihnutý Mojžišom a stal sa tak akýmsi predobrazom Krista. Boh si zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. Na to bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha. Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. V Jeruzalemskom chráme dokonca určitý čas existoval kult tohto hada a na jeho počesť sa pred jeho obrazom pálilo kadidlo. Mal meno Nechuštán a uctievali ho až do Chizkiášovej (Ezechiášovej) vlády, keď bol zničený ako modla.
Zobrazenie hada stočeného do kruhu a požierajúceho vlastný chvost predstavuje z makrokozmického hľadiska čas, ktorý sa ustavične obnovuje, kolobeh roka a striedanie ročných období. Z mikrokozmického hľadiska sa spája s alchýmiou, kde je symbolom mystérií a životnej sily. V symbolike hrá negatívnu úlohu aj hadí rozdvojený jazyk, ktorý sa stal symbolom klamstva. Tento negatívny pohľad zapríčinil text knihy Genezis, v ktorom had oklame Evu, keď jej povie „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5). Jedno z najsilnejších negatívnych vyobrazení hada v Biblii sa nachádza v knihe Genezis, kde Jákob svojmu synovi Danovi prorokuje: „Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte, takže jeho jazdec padá dozadu.“ (Gn 49, 17). Cirkevní otcovia vzťahovali tento citát na Judáša, ktorý pochádzal práve z kmeňa Dan.
Had mal tiež významnú úlohu v kulte thessalského hrdinu a boha lekárstva Asklépia. V jeho chrámoch sa chovali hady, ktoré sa považovali za symbol mladosti a plodnosti. Had ovinutý okolo palice sa stal Asklépiovým atribútom a v prenesenom význame symbolom lekárstva. Had však bol aj symbolom gnostikov, presnejšie naasejcov a ofitov, ktorí ho pokladali za symbol poznania. Aj oni odvodzovali tento symbol z knihy Genezis, no na rozdiel od kresťanov tento text nevnímali negatívne, ale naopak pozitívne. Had tým, že zviedol Adama a Evu, v ich interpretácii otvoril obidvom oči, aby nadobudli pravé poznanie.
Zaujímavé je opäť dielo Physiologus a jeho stredoveké predstavy o hadovi a jeho štyroch zvláštnostiach: Keď je had starý, prestáva vidieť, a keď chce omladnúť, žije asketicky štyridsať dní a nocí, až sa jeho koža zošúverí a on ju trením o skalu zvlečie. Podobne sa musí postiť aj človek, aby pre Krista odložil starý odev a mohol vojsť úzkou bránou do kráľovstva nebeského; Keď ide had piť vodu z prameňa, musí svoju zlobu zanechať v pekle. Tak aj my, ak chceme piť vodu z prameňa života, musíme nutne odložiť svoje hriechy; Keď had vidí nahého človeka, zľakne sa a odplazí sa preč. Naopak, oblečeného človeka napadne, čo sa dá prirovnať k diablovi, ktorý napadne človeka odetého do hriechu; Keď chce človek hada usmrtiť, tak sa k nemu obráti telom dopredu, ale dáva si pozor na hlavu a chráni si ju. Podobne máme i my telo poručiť smrti, ale hlavu chrániť, lebo hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista je Boh. Pretože sa had pohybuje bez nôh a krídel, symbolizuje všetkoprenikajúceho ducha, lebo dokáže prejsť trhlinami a predstavuje vnútornú povahu človeka alebo jeho svedomie. Niekedy sa spája s čarodejnicami, ktoré naberajú jeho podobu. Symbolizuje tak opäť negatívny symbol, zlý a skazený aspekt prírody.
Nm 21, 7-8 » Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud. Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“
Mytologické zobrazenie hada (draka) môžeme nájsť v prvej aj poslednej knihe Biblie a zobrazuje protivníka Boha. Symbolika hada je veľmi bohatá, ale tiež komplikovaná a nachádza sa niekde uprostred medzi ríšou nebeskou a ríšou morskou, čo umocňuje aj fakt, že had prebýva jednak v trhlinách zeme, jednak vo vode, liahne sa z vajca podobne ako vták, na jar sa zvlieka z kože, čím sa stáva tiež symbolom obnovy života. Na mnohých zobrazeniach sa hady alebo draky znázorňovali s rohami ako symbolom ich moci, plodnosti a silnej sexuálnej aktivity. Podobne ako väčšina zvierat, aj symbol hada sa vníma ambivalentne, no najmä v západnej kultúre prevláda negatívny symbol tohto zvieraťa.
Známy výjav z knihy Numeri (Nm 21, 7-8) nás informuje o bronzovom hadovi, ktorý bol na púšti vyzdvihnutý Mojžišom a stal sa tak akýmsi predobrazom Krista. Boh si zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. Na to bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha. Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. V Jeruzalemskom chráme dokonca určitý čas existoval kult tohto hada a na jeho počesť sa pred jeho obrazom pálilo kadidlo. Mal meno Nechuštán a uctievali ho až do Chizkiášovej (Ezechiášovej) vlády, keď bol zničený ako modla.
Zobrazenie hada stočeného do kruhu a požierajúceho vlastný chvost predstavuje z makrokozmického hľadiska čas, ktorý sa ustavične obnovuje, kolobeh roka a striedanie ročných období. Z mikrokozmického hľadiska sa spája s alchýmiou, kde je symbolom mystérií a životnej sily. V symbolike hrá negatívnu úlohu aj hadí rozdvojený jazyk, ktorý sa stal symbolom klamstva. Tento negatívny pohľad zapríčinil text knihy Genezis, v ktorom had oklame Evu, keď jej povie „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5). Jedno z najsilnejších negatívnych vyobrazení hada v Biblii sa nachádza v knihe Genezis, kde Jákob svojmu synovi Danovi prorokuje: „Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte, takže jeho jazdec padá dozadu.“ (Gn 49, 17). Cirkevní otcovia vzťahovali tento citát na Judáša, ktorý pochádzal práve z kmeňa Dan.
Had mal tiež významnú úlohu v kulte thessalského hrdinu a boha lekárstva Asklépia. V jeho chrámoch sa chovali hady, ktoré sa považovali za symbol mladosti a plodnosti. Had ovinutý okolo palice sa stal Asklépiovým atribútom a v prenesenom význame symbolom lekárstva. Had však bol aj symbolom gnostikov, presnejšie naasejcov a ofitov, ktorí ho pokladali za symbol poznania. Aj oni odvodzovali tento symbol z knihy Genezis, no na rozdiel od kresťanov tento text nevnímali negatívne, ale naopak pozitívne. Had tým, že zviedol Adama a Evu, v ich interpretácii otvoril obidvom oči, aby nadobudli pravé poznanie.
Zaujímavé je opäť dielo Physiologus a jeho stredoveké predstavy o hadovi a jeho štyroch zvláštnostiach: Keď je had starý, prestáva vidieť, a keď chce omladnúť, žije asketicky štyridsať dní a nocí, až sa jeho koža zošúverí a on ju trením o skalu zvlečie. Podobne sa musí postiť aj človek, aby pre Krista odložil starý odev a mohol vojsť úzkou bránou do kráľovstva nebeského; Keď ide had piť vodu z prameňa, musí svoju zlobu zanechať v pekle. Tak aj my, ak chceme piť vodu z prameňa života, musíme nutne odložiť svoje hriechy; Keď had vidí nahého človeka, zľakne sa a odplazí sa preč. Naopak, oblečeného človeka napadne, čo sa dá prirovnať k diablovi, ktorý napadne človeka odetého do hriechu; Keď chce človek hada usmrtiť, tak sa k nemu obráti telom dopredu, ale dáva si pozor na hlavu a chráni si ju. Podobne máme i my telo poručiť smrti, ale hlavu chrániť, lebo hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista je Boh. Pretože sa had pohybuje bez nôh a krídel, symbolizuje všetkoprenikajúceho ducha, lebo dokáže prejsť trhlinami a predstavuje vnútornú povahu človeka alebo jeho svedomie. Niekedy sa spája s čarodejnicami, ktoré naberajú jeho podobu. Symbolizuje tak opäť negatívny symbol, zlý a skazený aspekt prírody.
Nm 21, 7-8 » Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud. Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“
