Jeleň sa považoval za plaché a bojazlivé zviera, nebol preto vhodným súperom pre bojovných lovcov. Dokonca ani mäso z jeleňa nebolo často vídať na stoloch a považovalo sa za mdlé a nechutné. Naproti tomu sa diviak opisuje ako zúrivé a prudké zviera s ohnivým pohľadom. Boj s diviakom a medveďom je v tomto období nevyhnutným rituálom, pri ktorom sa z mládenca stáva bojovník. Nemecký slovník symbolizuje aj príbuznosť slov bär (medveď) a eber (diviak). Obe slová majú spoločnú etymológiu so slovesom bero, teda bojovať, udrieť.
Od 12. do 14. storočia sa však postupne pohľad na diviaka mení. Autori začínajú viac vyzdvihovať lov na jeleňa, ktorý je vhodnejší pre kráľov a pánov. Najprv sa lov na diviaka začína len pomaly vytrácať, ale diviak sa ešte vždy považuje za dobrého protivníka pri love. Postupne sa však začína znevažovať a s ním aj celá jeho symbolika. Lord Henri de Ferriéres vidí v tomto zvierati stelesnenie všetkých Kristových nepriateľov. Diviak je v jeho očiach protipól jeleňa. Desiatim christologickým „vlastnostiam" jeleňa zodpovedá desať diabolských „vlastností" diviaka. Diviak sa preto začína vnímať ako Kristov nepriateľ a reprezentant diabla. Samozrejme, prvé negatívne zmienky o diviakovi siahajú do oveľa skoršieho obdobia.
Už sv. Augustín v komentári k Žalmu 80 opisuje diviaka ako diabolské stvorenie. Postupne od 12. storočia Cirkev v symbolike zvierat vždy spája diviaka s démonickou bytosťou. Podľa opisov diviak páchne, navyše sa zobrazoval ako škaredé zviera s tmavou srsťou a zubami vždy nasmerovanými k zemi. V každom ohľade symbolizuje satana. V 14. storočí sa toto negatívne vnímanie diviaka ešte väčšmi prehlbuje. Kým do roku 1000 sa smrť spôsobená diviakom vnímala ako hrdinská, ba dokonca kráľovská, od 14. storočia sa naopak považovala za hanebnú a strašnú. Toto zviera sa začalo spájať so siedmimi smrteľnými hriechmi a sám diviak predstavoval šesť zo siedmich hriechov (okrem lakomstva). Pri porovnaní textov rímskych autorov a textov zo 14. storočia zistíme, že opisy diviaka sa príliš nelíšia, avšak to, čo v pohanskom prostredí vzbudzovalo obdiv, sa postupne zmenilo na pekelného tvora.