Býk je symbolom často používaným v kresťanskej aj starozákonnej symbolike. Patrí k najstarším domestikovaným zvieratám a vyzdvihovaný bol najmä ako symbol plodnosti. Rohy symbolizovali božskú silu, preto nebolo zriedkavé vidieť bojovníkov, ktorí mali na prilbách rohy. Vo všeobecnosti mala veľký význam aj býčia krv. Považovala sa však za jedovatú a jej vypitie bez následkov pri ordáliách [1] a rituáloch bolo znamením čistoty. V Biblii nachádzame zmienky o tom, že mnohé božstvá boli znázorňované v podobe býka. Výnimkou neboli ani Židia putujúci púšťou, ktosi odliali zlaté teľa, kým čakali na Mojžišov návrat z hory Sinaj (Ex 32, 1-6 [2].
Podobne aj v knihe Levitikus (Lv 18, 21) sa zakazuje zasvätiť dieťa Molochovi. Išlo o pohanské božstvo symbolizované sochou s býčou hlavou, do ktorej sa vhadzovali malé dieťa ako obeta tomuto božstvu. Symbol býka nachádzame aj v Novom kone v knihe Zjavenie Jána (Zj 4, 7), kde sa opisujú štyri bytosti nachádzajúce sa pred Božím trónom, pričom druhá z nich mala podobu býka. Teológovia ju spájajú s evanjelistom Lukášom, a to preto, lebo jeho evanjelium sa začína rozprávaním o Zachariášovej obete v chráme. V Starom zákone bol býk váženým a mimoriadnym obetným zvieraťom a aj z tohto dôvodu sa spájal s Kristom a symbolizoval jeho obetu na kríži.
Obetovanie býka v Jeruzalemskom chráme nebolo jednoduchým úkonom. Spočiatku obetné zviera zabíjal sám kajúcnik, až neskôr túto funkciu preberal kňaz. Kajúcnik sám musel priniesť obetu spravidla toho najlepšieho, čo mal, do Jeruzalema, hoci mohol pochádzať zďaleka. Obyčajne šlo o kozu či ovcu, ale v osobitných prípadoch aj o obetovanie hovädzieho dobytka, teda býčka. Po príchode na predné nádvorie chrámu, kde sa konali obety, zabil kajúcnik toto zviera, stiahol ho z kože, rozštvrtil a za spevu kajúcich žalmov podával kňazovi, ktorý kládol mäso na oltár ako zápalnú obetu. Zachytenou krvou sa kropil oltár. Židia verili, že v krvi je život a jej rozlievaním okolo oltára sa naznačovalo, že Bohu patrí všetok život. Toto malo na človeka veľký vplyv a kajúcnik si takto lepšie uvedomoval svoje previnenie [3].
Zaujímavá je aj symbolika býka v Mezopotámii. Kým lev pre svoju hrivu predstavoval Slnko, býk zase pre svoje rohy zobrazoval Mesiac. V tejto oblasti sa býk spájal s písmom, jeho hlava je obrazom písmena A. V tomto prípade však nešlo o fyzickú hlavu zvieraťa, ale o charakteristické usporiadanie hviezd v súhvezdí Taurus. Zaujímavosťou je, že Izraeliti hlavu býka nazývali alef, čo je aj prvé písmeno hebrejskej abecedy [4].
[1] Ordálie sú staroveké a stredoveké praktiky dokazovania viny na súdnom konaní, ktoré vyzývali božstvo, o ktorom sa predpokladalo, že nestrpí víťazstvo zla, aby pomohlo dopátrať sa pravdy - https://sk.wikipedia.org/wiki/ Ordálie.
[2] Keď ľud videl, že Mojžiš nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Árona a povedal mu: „Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mužom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.“ Áron im povedal: „Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!“ A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi. On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“ Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. Potom dal Áron vyhlásiť: „Zajtra je Pánov sviatok!“ Druhé ráno zavčasu vstali a priniesli celostnú zápalnú a pokojnú obetu. Potom sa ľud posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa.
[3] Hahn, Scott: Bože, buď milostivý, Redemptoristi - Slovo medzi nami, Bratislava 2006, s. 19.
[4] Balabán, Milan, Tydlitátová, Veronika: Gilgameš: Mytické drama o hledání věčného života, Vyšehrad, Praha 2002, s. 157-159.