Baran bol symbolom sily a plodnosti. V staroveku to bolo jedno z najobľúbenejších obetných zvierat. Egyptský boh Chnum mal baraniu hlavu a bol pokladaný za stvoriteľa !udí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Rovnako Gréci a Rimania uctievali boha Amona s baraňou hlavou. V istej gréckej povesti sa hovorí, že keď mal byť kráľovský syn Frixos obetovaný, zachránili a uniesli ho na baranovi, ktorého zoslalo božstvo. Baran sa tak stal zástupnou obeťou za človeka.
Toto tiché, jednoduché a trpezlivé zviera sa stalo symbolom nevinnosti a čistoty aj v kresťanstve, kde je baránok jedným z najstarších symbolov, ktoré znázorňuje veriaceho človeka v spojení s Pastierom. Aj Ján Krstiteľ prirovnáva baránka k Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi - „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29) Najstaršie doklady symbolu baránka nás ale presviedčajú, že starokresťanskí umelci používali obraz baránka nielen pre Krista, ale aj pre veriacich kresťanov. Keď je v katakombách zobrazený baránok s krížom alebo kotvou, vyjadruje vykúpenie zomrelého kresťana skrze Ježiša Krista.
Spojenie Krista s baránkom tiež vyplýva z časovej zhody Kristovho života a konca veku Barana (Kristus bol vtedy obetovaný ako posledný Baran) a začiatku veku Rýb32, ktoré sa tiež stali Kristovým symbolom. Porovnávanie baránka s obetovaným Kristom sa nazýva Agnus Dei (lat. Baránok Boží). Ide o zobrazenie baránka so svätožiarou, krížom, kalichom alebo kristogramom. Rovnako ho umelci znázorňujú na neveľkom pahorku, z ktorého vytekajú štyri rajské rieky. V staro kresťan s kej ikonografii možno nájsť aj ovečku s Pastierom. Tá v tomto prípade predstavuje veriaceho, zatiaľ čo Pastier symbolizuje Krista. V katakombách tiež nachádzame baránka ovešaného palmami, čo symbolizuje mučeníctvo a víťazstvo. V Petrových a Marcelínových katakombách sa zachovala freska, na ktorej je znázornená ovca s mliekom, čo je podľa odborníkov symbolom Eucharistie.