Autor: P. Michal Krovina, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec, č. 6/2016, s. 12-15 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
02.06.2016
Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov » Mt 27, 55-56.
Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema » Mk 15, 40-41.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna » Jn 19, 25.
Všetky štyri evanjeliá nám oznamujú, že pod Ježišovým krížom stáli aj ženy. Evanjelista Matúš dokonca pripomína, že tam boli „mnohé ženy" (por. Mt 27, 55). Avšak prečo sa spomínajú ženy a prečo nie aj muži? Veď aj muži chodili s Pánom Ježišom. Ale keď prišlo na lámanie chleba, utiekli a nechali ho samotného.
Pod krížom zostali iba muži, ktorí stáli na nepriateľskej strane a ktorí vykonávali rozkazy mocných - súdili, bičovali, pribíjali na drevo kríža a posmievali sa... Keď sa dráma na Kalvárii skončila, drvivá väčšina týchto nepriateľských mužov odišla. Zostal tam iba jeden, ktorý tam musel zostať z úradnej povinnosti a ktorý keď videl, čo všetko sa deje, začal prechádzať veľkou vnútornou premenou a nakoniec verejne vyznal, že ten odsúdenec nemohol byť zločincom, ba dokonca v ňom začal vidieť Božieho Syna. Prítomné ženy stáli obďaleč. Nie preto, že by nechceli ísť bližšie, ale preto, že im to vojaci nedovolili. Po verejnom vyznaní rímskeho stotníka sa osmelili a prišli až pod kríž.
Bola tam väčšia skupina žien, ale značná časť z nich sa onedlho vrátila domov. Ženy sa vrátili preto, lebo bol predvečer sviatku izraelskej Veľkej noci. Niektoré z nich však vydržali až do konca. Ale úplne do konca podľa evanjelií vydržali iba dve z nich. Aké to boli ženy? Prečo ich spomínajú všetci evanjelisti? Čím si to zaslúžili? Štyri ženy sú uvedené menovite. To znamená, že v Jeruzaleme museli byť dobre známe a tiež to, že jeruzalemské ženy ich pokladali za významné osobnosti. Každá zo štyroch žien má čo povedať aj nám. Tri ženy boli zviazané s Pánom Ježišom príbuzenským vzťahom a štvrtá obdivom a vďačnosťou. Skoro vždy sa ako prvá spomína Mária z Magdaly. Potom je to Mária z Nazaretu - Ježišova matka, potom Kleofášova manželka a nakoniec matka Zebedejových synov.
To zároveň znamená, že príbuzenské vzťahy nám nemôžu byť ľahostajné, hoci v tomto prípade zreteľne vystupuje do popredia duchovné príbuzenstvo. Tieto ženy stáli pod krížom a ich najväčšou „zásluhou“ bolo jednoducho to, že tam boli. Svojou prítomnosťou prejavili svoj vlastný súcit, solidaritu a milosrdenstvo. Štvorlístok žien by bol samozrejme vykonal aj oveľa viac, ak by im to boli okolnosti dovolili. Ale už aj ich prítomnosť znamenala veľmi veľa. Veď kde boli muži - Ježišovi učeníci a obdivovatelia? Štvorlístok žien sa tak svojím postojom zaradil k ženám, ktoré v praxi ukázali, že súcit, milosrdenstvo a solidarita s trpiacimi ľuďmi nie sú im cudzie. Avšak o týchto ženách môžeme povedať aj viac ako iba to, že tam boli. Ich prítomnosť pod krížom prirodzene nadväzovala na celý ich život. Veď patrili k tým ženám, ktoré chodievali s Pánom Ježišom a finančne i materiálne podporovali jeho hnutie.
V tomto prípade nešlo iba pokrvné, ale predovšetkým o duchovné príbuzenstvo. A nielen o duchovné príbuzenstvo, ale aj o duchovné spoločenstvo a duchovné na-sledovanie jeho cesty. Zároveň tieto ženy vykonali jediné možné dobro. Svojím počinom ukázali nám všetkým, že aj v tých najnemožnejších okolnostiach sa dá vykonať niečo dobré. Hoci tieto ženy nemohli Pánovi Ježišovi v ničom poslúžiť, predsa ukázali svoju spolupatričnosť a svoj súcit tým, že tam boli. Štyri ženy zostali pod krížom až do konca a nám poslúžili aj tým, že ich zásluhou sa dozvedáme detaily z Kalvárie, ako napríklad sedem posledných slov Pána Ježiša. Už samotný fakt, že štyri ženy zostali pod krížom, hoci aj tí najsilnejší muži utiekli od strachu, sa nám javí ako osobitný zázrak. Česť mužov zachránil iba najmladší z učeníkov, apoštol a evanjelista Ján.
Jeden z vojakov chcel zistiť, či bol rozsudok nad Ježišom z Nazaretu dobre vy-konaný, a preto Ježišovi kopijou prebodol bok, odkiaľ vyšla krv a voda. Keď to prítomné ženy s hrôzou sledovali, zaujala ich 3 snaha o sňatie Ježišovho tela z kríža a o je-ho dôstojný pohreb. Na Ježišov pohreb zostalo veľmi málo času a povolenie na pohreb bolo potrebné získať od rímskeho správcu provincie í Palestína. Domnievame sa preto, že apoštol Ján sa spolu s Ježišovou matkou Máriou ponáhľali do mesta. Mária z Magdaly a tá f druhá Mária zostali pod krížom a dívali sa striedavo na mŕtve telo Pána Ježiša, na zapadajúce slnko a na mesto. Záležitosť pohrebu sa nakoniec podarilo vyriešiť nad očakávanie. Ako? Zámožný muž Jozef z Arimatey sa odvážil vojsť k Pilátovi a od neho si vyžiadal mŕtve telo Pána Ježiša. Pilát prekvapený takou rýchlou smrťou si dal správu overiť a vydal povolenie na pohreb. K Jozefovi z Arimatey sa pridal Nikodém a sňali Ježišovo telo z kríža.
K tomu sa pridala aj činná láska dvoch žien, ktoré zostali pod krížom. Veď ako by tieto ženy mohli chýbať pri Ježišovom pohrebe? Evanjelista Lukáš nám pripomína, že ženy sa dívali do hrobu, kde položili Ježišovi telo a evanjelista Matúš píše, že Mária z Magdaly a iná Mária sedeli oproti Ježišovmu hrobu (Mt 27,61). Potom prišla Veľká noc. Prišla sviatočná sobota, no pre ženy bola veľmi ťažká a zdĺhavá. Ženám nechutilo jesť a nemohli dobre spať. Netrpezlivo očakávali západ t, slnka, aby mohli ešte v sobotu večer nakúpiť voňavé oleje a pomazať Ježišovo telo hneď v prvý deň týždňa. Vidíme ich, ako sa v rannom šere ponáhľajú ku hrobu. Ich činorodá láska im dodáva odvahu aj v odôvodnenom strachu, kto im odvalí ťažký kameň od vchodu do Ježišovho hrobu. A tak ženy svojou chrabrosťou zahanbili aj mužov - Ježišových učeníkov.
Aj ženy síce rátali iba s mŕtvym Ježišovým telom. Ale kto im to môže vyčítať? Ani samotný Pán Ježiš im to nevyčítal. Ich činorodú lásku odmenil tým, že sa im zjavil ako prvým a pred všetkými ostatnými im zvestoval, že vstal z mŕtvych. No ich činorodá láska sa nemohla uplatniť, pretože našli prázdny Ježišov hrob. Aj starosti s ťažkým kameňom boli zbytočné. Kameň bol už odvalený. Avšak, čo sa to vlastne stalo? Hrob je prázdny. Že by niekto ukradol Ježišovo telo? Táto skutočnosť zapôsobila na ženy veľmi deprimujúco. Samy neverili vlastným očiam. Kto to mohol urobiť? Ešte ani po smrti nemá Pán Ježiš pokoj? Ale ženy dostávajú odpoveď: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal ako povedal“ (Mt 28, 5-6).
Choďte to povedať jeho učeníkom a aj všetkým tým, ktorí plačú smútia a sú zarmútení. To je základné posolstvo zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. Činná láska je doménou žien so zdravým postojom k životu. No štvorlístok žien stojacich pod krížom sa obracia aj na každého z nás. Pýtajú sa nás: Aký postoj máte k životu vy? Nezabudnite na to, že kvalitný ľudský život má takú hodnotu, koľko činnej lásky sa v ňom ukrýva! Ježišova matka Mária, Mária z Magdaly, Mária Kleofášova manželka a Salome matka Zebedejových synov nás všetkých povzbudzujú a vyzývajú, aby sme aj my praktizovali konkrétnu činnú lásku ku svojim najbližším a pripomínajú nám, že iba takýto postoj k životu je skutočne solidárny, milosrdný a ľudský v tom najlepšom zmysle slova.
Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema » Mk 15, 40-41.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna » Jn 19, 25.
Všetky štyri evanjeliá nám oznamujú, že pod Ježišovým krížom stáli aj ženy. Evanjelista Matúš dokonca pripomína, že tam boli „mnohé ženy" (por. Mt 27, 55). Avšak prečo sa spomínajú ženy a prečo nie aj muži? Veď aj muži chodili s Pánom Ježišom. Ale keď prišlo na lámanie chleba, utiekli a nechali ho samotného.
Pod krížom zostali iba muži, ktorí stáli na nepriateľskej strane a ktorí vykonávali rozkazy mocných - súdili, bičovali, pribíjali na drevo kríža a posmievali sa... Keď sa dráma na Kalvárii skončila, drvivá väčšina týchto nepriateľských mužov odišla. Zostal tam iba jeden, ktorý tam musel zostať z úradnej povinnosti a ktorý keď videl, čo všetko sa deje, začal prechádzať veľkou vnútornou premenou a nakoniec verejne vyznal, že ten odsúdenec nemohol byť zločincom, ba dokonca v ňom začal vidieť Božieho Syna. Prítomné ženy stáli obďaleč. Nie preto, že by nechceli ísť bližšie, ale preto, že im to vojaci nedovolili. Po verejnom vyznaní rímskeho stotníka sa osmelili a prišli až pod kríž.
Bola tam väčšia skupina žien, ale značná časť z nich sa onedlho vrátila domov. Ženy sa vrátili preto, lebo bol predvečer sviatku izraelskej Veľkej noci. Niektoré z nich však vydržali až do konca. Ale úplne do konca podľa evanjelií vydržali iba dve z nich. Aké to boli ženy? Prečo ich spomínajú všetci evanjelisti? Čím si to zaslúžili? Štyri ženy sú uvedené menovite. To znamená, že v Jeruzaleme museli byť dobre známe a tiež to, že jeruzalemské ženy ich pokladali za významné osobnosti. Každá zo štyroch žien má čo povedať aj nám. Tri ženy boli zviazané s Pánom Ježišom príbuzenským vzťahom a štvrtá obdivom a vďačnosťou. Skoro vždy sa ako prvá spomína Mária z Magdaly. Potom je to Mária z Nazaretu - Ježišova matka, potom Kleofášova manželka a nakoniec matka Zebedejových synov.
To zároveň znamená, že príbuzenské vzťahy nám nemôžu byť ľahostajné, hoci v tomto prípade zreteľne vystupuje do popredia duchovné príbuzenstvo. Tieto ženy stáli pod krížom a ich najväčšou „zásluhou“ bolo jednoducho to, že tam boli. Svojou prítomnosťou prejavili svoj vlastný súcit, solidaritu a milosrdenstvo. Štvorlístok žien by bol samozrejme vykonal aj oveľa viac, ak by im to boli okolnosti dovolili. Ale už aj ich prítomnosť znamenala veľmi veľa. Veď kde boli muži - Ježišovi učeníci a obdivovatelia? Štvorlístok žien sa tak svojím postojom zaradil k ženám, ktoré v praxi ukázali, že súcit, milosrdenstvo a solidarita s trpiacimi ľuďmi nie sú im cudzie. Avšak o týchto ženách môžeme povedať aj viac ako iba to, že tam boli. Ich prítomnosť pod krížom prirodzene nadväzovala na celý ich život. Veď patrili k tým ženám, ktoré chodievali s Pánom Ježišom a finančne i materiálne podporovali jeho hnutie.
V tomto prípade nešlo iba pokrvné, ale predovšetkým o duchovné príbuzenstvo. A nielen o duchovné príbuzenstvo, ale aj o duchovné spoločenstvo a duchovné na-sledovanie jeho cesty. Zároveň tieto ženy vykonali jediné možné dobro. Svojím počinom ukázali nám všetkým, že aj v tých najnemožnejších okolnostiach sa dá vykonať niečo dobré. Hoci tieto ženy nemohli Pánovi Ježišovi v ničom poslúžiť, predsa ukázali svoju spolupatričnosť a svoj súcit tým, že tam boli. Štyri ženy zostali pod krížom až do konca a nám poslúžili aj tým, že ich zásluhou sa dozvedáme detaily z Kalvárie, ako napríklad sedem posledných slov Pána Ježiša. Už samotný fakt, že štyri ženy zostali pod krížom, hoci aj tí najsilnejší muži utiekli od strachu, sa nám javí ako osobitný zázrak. Česť mužov zachránil iba najmladší z učeníkov, apoštol a evanjelista Ján.
Jeden z vojakov chcel zistiť, či bol rozsudok nad Ježišom z Nazaretu dobre vy-konaný, a preto Ježišovi kopijou prebodol bok, odkiaľ vyšla krv a voda. Keď to prítomné ženy s hrôzou sledovali, zaujala ich 3 snaha o sňatie Ježišovho tela z kríža a o je-ho dôstojný pohreb. Na Ježišov pohreb zostalo veľmi málo času a povolenie na pohreb bolo potrebné získať od rímskeho správcu provincie í Palestína. Domnievame sa preto, že apoštol Ján sa spolu s Ježišovou matkou Máriou ponáhľali do mesta. Mária z Magdaly a tá f druhá Mária zostali pod krížom a dívali sa striedavo na mŕtve telo Pána Ježiša, na zapadajúce slnko a na mesto. Záležitosť pohrebu sa nakoniec podarilo vyriešiť nad očakávanie. Ako? Zámožný muž Jozef z Arimatey sa odvážil vojsť k Pilátovi a od neho si vyžiadal mŕtve telo Pána Ježiša. Pilát prekvapený takou rýchlou smrťou si dal správu overiť a vydal povolenie na pohreb. K Jozefovi z Arimatey sa pridal Nikodém a sňali Ježišovo telo z kríža.
K tomu sa pridala aj činná láska dvoch žien, ktoré zostali pod krížom. Veď ako by tieto ženy mohli chýbať pri Ježišovom pohrebe? Evanjelista Lukáš nám pripomína, že ženy sa dívali do hrobu, kde položili Ježišovi telo a evanjelista Matúš píše, že Mária z Magdaly a iná Mária sedeli oproti Ježišovmu hrobu (Mt 27,61). Potom prišla Veľká noc. Prišla sviatočná sobota, no pre ženy bola veľmi ťažká a zdĺhavá. Ženám nechutilo jesť a nemohli dobre spať. Netrpezlivo očakávali západ t, slnka, aby mohli ešte v sobotu večer nakúpiť voňavé oleje a pomazať Ježišovo telo hneď v prvý deň týždňa. Vidíme ich, ako sa v rannom šere ponáhľajú ku hrobu. Ich činorodá láska im dodáva odvahu aj v odôvodnenom strachu, kto im odvalí ťažký kameň od vchodu do Ježišovho hrobu. A tak ženy svojou chrabrosťou zahanbili aj mužov - Ježišových učeníkov.
Aj ženy síce rátali iba s mŕtvym Ježišovým telom. Ale kto im to môže vyčítať? Ani samotný Pán Ježiš im to nevyčítal. Ich činorodú lásku odmenil tým, že sa im zjavil ako prvým a pred všetkými ostatnými im zvestoval, že vstal z mŕtvych. No ich činorodá láska sa nemohla uplatniť, pretože našli prázdny Ježišov hrob. Aj starosti s ťažkým kameňom boli zbytočné. Kameň bol už odvalený. Avšak, čo sa to vlastne stalo? Hrob je prázdny. Že by niekto ukradol Ježišovo telo? Táto skutočnosť zapôsobila na ženy veľmi deprimujúco. Samy neverili vlastným očiam. Kto to mohol urobiť? Ešte ani po smrti nemá Pán Ježiš pokoj? Ale ženy dostávajú odpoveď: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal ako povedal“ (Mt 28, 5-6).
Choďte to povedať jeho učeníkom a aj všetkým tým, ktorí plačú smútia a sú zarmútení. To je základné posolstvo zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. Činná láska je doménou žien so zdravým postojom k životu. No štvorlístok žien stojacich pod krížom sa obracia aj na každého z nás. Pýtajú sa nás: Aký postoj máte k životu vy? Nezabudnite na to, že kvalitný ľudský život má takú hodnotu, koľko činnej lásky sa v ňom ukrýva! Ježišova matka Mária, Mária z Magdaly, Mária Kleofášova manželka a Salome matka Zebedejových synov nás všetkých povzbudzujú a vyzývajú, aby sme aj my praktizovali konkrétnu činnú lásku ku svojim najbližším a pripomínajú nám, že iba takýto postoj k životu je skutočne solidárny, milosrdný a ľudský v tom najlepšom zmysle slova.
