Autor: P. Michal Krovina, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec, č. 12/2015, s. 25-27 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
22.12.2015
Evanjelista Matúš v dvadsiatej šiestej kapitole evanjelia a evanjelista Marek v štrnástej kapitole v evanjelia spomínajú udalosť o pomazaní Ježišovho tela vzácnym a drahým nardovým olejom v Betánii.
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." (Mt 26, 6-14)
Evanjelista Ján v dvanástej kapitole svojho evanjelia uvádza aj meno ženy, ktorá to urobila. Jej meno je Mária a z textu sa dá usudzovať, že by to mohlo byť aj v dome Marty, Márie a Lazára. Avšak stará cirkevná tradícia v súvislosti s touto ženou raz hovorí o Márii Magdaléne, raz zasa o Márii z Betánie, sestre Marty a Lazára, ktorých mal Pán Ježiš rád a ak mal možnosť, tak sa u nich aj veľmi rád zastavil. Biblisti tvrdia, že to môže byť aj úplne iná Mária, ako dve vyššie spomenuté. Nakoniec spoľahlivo zistiť, ktorá konkrétna žena to bola, čo Pána Ježiša ponatierala vzácnym voňavým olejom, je už nemožné a pre nás to nie je ani podstatné. Ak to aj skutočne bola sestra Marty a Lazára, tak Pána Ježiša vlastne nevedomky pomazala na jeho vlastný pohreb. Že by táto žena už predvídala to, čo sa onedlho stane? Alebo dokonca vedela viac, ako iní Ježišovi súčasníci?
Na tieto otázky nevieme kompetentne a zodpovedne odpovedať. Ale napriek tomu nás počin tejto ženy privádza k zamysleniu nad hodnotou Kristovho utrpenia pre každého veriaceho kresťana. Práve Ježišovo utrpenie na Kalvárii rozdeľuje ľudí na tých, ktorí ho uctievajú a snažia sa kráčať podľa jeho cesty, a na tých, ktorí sú buď ľahostajní, alebo ktorí bojujú proti Ježišovej ceste. Kto teda bola táto Mária? Nepochybne veľmi zaujímavá osobnosť. Nevieme o nej povedať nič bližšie. Ak pripustíme, že išlo o Máriu, sestru Marty a Lazára, tak v evanjeliu sa s ňou stretávame tri razy. Prvý’ raz, keď sa jej sestra Marta na ňu sťažuje, že jej nepomáha pri obsluhe. Druhý raz plače v smútku za svojím bratom Lazárom a tretí raz na hostine v dome Šimona Malomocného, kde drahým olejom ponatierala Ježišovo telo.
Zaujímavé je to, že pri prvej správe o nej v evanjeliu je obvinená z toho, že nič nerobí a pri tretej správe je obvinená z toho, že robí to, čo sa nepatrí a ešte na dôvažok pritom mrhá vzácnym a drahým olejom. Ale Pán Ježiš sa jej v prvom i v treťom prípade zastane. V prvom prípade Pán Ježiš hovorí: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,42). V treťom prípade zasa Pán Ježiš vraví: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo mi urobila“ (Mt26,10.12-13). Bližšie si všimnime opis tejto udalosti v dome Šimona Malomocného. Lazár sedí ako hosť za stolom, Marta verná svojmu nastaveniu obsluhuje a Mária sa utiahne a počúva. Ale ona vie aj konať a to tak, ako nikto iný.
Čo urobila Mária? Vzala libru pravého a vzácneho nardového oleja, rozbila alabastrovú nádobu a jej obsahom ponatierala Pánu Ježišovi hlavu a nohy. V Izraeli bolo zvykom pomazať kráľov pred nástupom na trón a tiež aj pred pohrebom, aby uchránili mŕtve telo pred rozkladom. Myslela na to aj Mária? Nevieme. Avšak ak by si to aj myslela, nemala na to kompetencie. Jednoducho to nebola jej záležitosť. Pomazať niekoho za kráľa je v kompetencii prorokov a veľkňazov. Ako Mária dospela k tomu, že v Pánovi Ježišovi videla Pánovho Pomazaného? Čo ju motivovalo k takémuto činu? Mária rada počúvala Pána Ježiša a začala chápať mnohé skutočnosti, ktoré iní nechápali. Vytušila a pochopila, že Pána Ježiša čaká krížová cesta, ktorá sa zakončí jeho smrťou na dreve kríža. Veď členovia veľrady už vydali rozkaz, aby Ježiša vyhľadali a zajali.
Mária cíti, že nemôže strácať čas, ak mu chce ešte preukázať dajaké dobro. Niečo by rada urobila, aby sa mu odvďačila. Vtom sa v nej zrodila myšlienka. Mám alabastrovú nádobu s drahým voňavým olejom. Nádobu rozbijem a jej obsah vylejem vzácnemu hosťovi na hlavu. Čo si zaumienila, to aj vykonala. Celý dom sa naplnil vôňou vzácneho oleja. Olej za tristo denárov. To bola takmer ročná mzda jedného robotníka. Nebol tento skutok bohapustým plytvaním? V kruhu stolujúcich mužov sa zrodila nevôľa. Začali šomrať a ženu zjavne odsudzovali. Nie je škoda takého vzácneho oleja? Prečo si ho vyplytvala? Veď olej sa mohol predať a peniaze utŕžené za olej sa mohli rozdať chudobným. Mária váha a čaká ako na to zareaguje Pán Ježiš.
Ježiš sa zrazu ozýva a obraňuje ju: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mk 14,6.8-9). Učeníci sa pohoršovali, búrili a reptali. Prečo? Stalo sa niečo zlé? Prečo takto mrhať drahým a vzácnym olejom? Veď mrhanie je hriech. Bolo to naozaj mrhanie. Avšak učeníci zabudli na to, že to je mrhanie z lásky, z vďačnosti a z oddanosti. Oni však stále uvažovali o tom, že je to veľmi veľká strata. Pán Ježiš sa týmto počinom dostal do zložitej situácie. Nakoniec sa rozhodol v prospech Márie. Mária Pána Ježiša milovala a ani si pritom neuvedomila veľkosť svojho skutku. Až po Ježišovom „vyhodnotení“ situácie si to uvedomila.
Vložila do neho celú svoju osobnosť. Bola jediná, ktorá týmto počinom uľavila Pánovi Ježišovi v jeho utrpení. Olejom nešetrila, vyliala celý obsah nádoby a ponatierala Ježišovo telo. Ako sa táto žena dostala na takú duchovnú výšku? Vždy, keď Pán Ježiš prišiel, snažila sa vypnúť všetky iné vplyvy a naplno sa sústredila na to, čo hovorí Ježiš. Zaiste to nebolo ihneď. Určite musela riadne na sebe pracovať, aby pochopila čo najviac z toho, čo počula. Po udalosti s mŕtvym Lazárom si postupne uvedomovala, že Pán Ježiš kráča po ceste kríža a smeruje nielen k smrti, ale aj k zmŕtvychvstaniu. Počin tejto ženy v dome Šimona Malomocného sa dostal do evanjelia a ako duchovná perla je určený pre celú cirkev, pre všetkých veriacich. Svojou službou v prospech Pána Ježiša ukázala nám všetkým cestu viery, lásky a zdravého spôsobu života.
Táto žena reprezentuje vykúpeného a od hmoty odpútaného človeka, ktorý sa nebojí dať všetko pre Pána Ježiša. A my sa môžeme spýtať: Zapôsobil tento Máriin skutok na Ježišových učeníkov? Áno, zapôsobil. Na druhý deň ráno boli už aj oni ochotní obetovať svoje plášte, aby mohli svojho Majstra sprevádzať do Jeruzalema s naozaj kráľovskou poctou. Ženy sú už také. Nielen mnohé skutočnosti v živote človeka vnímajú a interpretujú inak, ale mnohé z nich aj oveľa lepšie ako zvyšok populácie vnímajú a do života uvádzajú cestu viery. V tomto nám všetkým môže byť príkladom a povzbudením aj žena s alabastrovou nádobou plnou vzácneho nardového oleja - Mária z dvanástej kapitoly Jánovho evanjelia.
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." (Mt 26, 6-14)
Evanjelista Ján v dvanástej kapitole svojho evanjelia uvádza aj meno ženy, ktorá to urobila. Jej meno je Mária a z textu sa dá usudzovať, že by to mohlo byť aj v dome Marty, Márie a Lazára. Avšak stará cirkevná tradícia v súvislosti s touto ženou raz hovorí o Márii Magdaléne, raz zasa o Márii z Betánie, sestre Marty a Lazára, ktorých mal Pán Ježiš rád a ak mal možnosť, tak sa u nich aj veľmi rád zastavil. Biblisti tvrdia, že to môže byť aj úplne iná Mária, ako dve vyššie spomenuté. Nakoniec spoľahlivo zistiť, ktorá konkrétna žena to bola, čo Pána Ježiša ponatierala vzácnym voňavým olejom, je už nemožné a pre nás to nie je ani podstatné. Ak to aj skutočne bola sestra Marty a Lazára, tak Pána Ježiša vlastne nevedomky pomazala na jeho vlastný pohreb. Že by táto žena už predvídala to, čo sa onedlho stane? Alebo dokonca vedela viac, ako iní Ježišovi súčasníci?
Na tieto otázky nevieme kompetentne a zodpovedne odpovedať. Ale napriek tomu nás počin tejto ženy privádza k zamysleniu nad hodnotou Kristovho utrpenia pre každého veriaceho kresťana. Práve Ježišovo utrpenie na Kalvárii rozdeľuje ľudí na tých, ktorí ho uctievajú a snažia sa kráčať podľa jeho cesty, a na tých, ktorí sú buď ľahostajní, alebo ktorí bojujú proti Ježišovej ceste. Kto teda bola táto Mária? Nepochybne veľmi zaujímavá osobnosť. Nevieme o nej povedať nič bližšie. Ak pripustíme, že išlo o Máriu, sestru Marty a Lazára, tak v evanjeliu sa s ňou stretávame tri razy. Prvý’ raz, keď sa jej sestra Marta na ňu sťažuje, že jej nepomáha pri obsluhe. Druhý raz plače v smútku za svojím bratom Lazárom a tretí raz na hostine v dome Šimona Malomocného, kde drahým olejom ponatierala Ježišovo telo.
Zaujímavé je to, že pri prvej správe o nej v evanjeliu je obvinená z toho, že nič nerobí a pri tretej správe je obvinená z toho, že robí to, čo sa nepatrí a ešte na dôvažok pritom mrhá vzácnym a drahým olejom. Ale Pán Ježiš sa jej v prvom i v treťom prípade zastane. V prvom prípade Pán Ježiš hovorí: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,42). V treťom prípade zasa Pán Ježiš vraví: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo mi urobila“ (Mt26,10.12-13). Bližšie si všimnime opis tejto udalosti v dome Šimona Malomocného. Lazár sedí ako hosť za stolom, Marta verná svojmu nastaveniu obsluhuje a Mária sa utiahne a počúva. Ale ona vie aj konať a to tak, ako nikto iný.
Čo urobila Mária? Vzala libru pravého a vzácneho nardového oleja, rozbila alabastrovú nádobu a jej obsahom ponatierala Pánu Ježišovi hlavu a nohy. V Izraeli bolo zvykom pomazať kráľov pred nástupom na trón a tiež aj pred pohrebom, aby uchránili mŕtve telo pred rozkladom. Myslela na to aj Mária? Nevieme. Avšak ak by si to aj myslela, nemala na to kompetencie. Jednoducho to nebola jej záležitosť. Pomazať niekoho za kráľa je v kompetencii prorokov a veľkňazov. Ako Mária dospela k tomu, že v Pánovi Ježišovi videla Pánovho Pomazaného? Čo ju motivovalo k takémuto činu? Mária rada počúvala Pána Ježiša a začala chápať mnohé skutočnosti, ktoré iní nechápali. Vytušila a pochopila, že Pána Ježiša čaká krížová cesta, ktorá sa zakončí jeho smrťou na dreve kríža. Veď členovia veľrady už vydali rozkaz, aby Ježiša vyhľadali a zajali.
Mária cíti, že nemôže strácať čas, ak mu chce ešte preukázať dajaké dobro. Niečo by rada urobila, aby sa mu odvďačila. Vtom sa v nej zrodila myšlienka. Mám alabastrovú nádobu s drahým voňavým olejom. Nádobu rozbijem a jej obsah vylejem vzácnemu hosťovi na hlavu. Čo si zaumienila, to aj vykonala. Celý dom sa naplnil vôňou vzácneho oleja. Olej za tristo denárov. To bola takmer ročná mzda jedného robotníka. Nebol tento skutok bohapustým plytvaním? V kruhu stolujúcich mužov sa zrodila nevôľa. Začali šomrať a ženu zjavne odsudzovali. Nie je škoda takého vzácneho oleja? Prečo si ho vyplytvala? Veď olej sa mohol predať a peniaze utŕžené za olej sa mohli rozdať chudobným. Mária váha a čaká ako na to zareaguje Pán Ježiš.
Ježiš sa zrazu ozýva a obraňuje ju: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mk 14,6.8-9). Učeníci sa pohoršovali, búrili a reptali. Prečo? Stalo sa niečo zlé? Prečo takto mrhať drahým a vzácnym olejom? Veď mrhanie je hriech. Bolo to naozaj mrhanie. Avšak učeníci zabudli na to, že to je mrhanie z lásky, z vďačnosti a z oddanosti. Oni však stále uvažovali o tom, že je to veľmi veľká strata. Pán Ježiš sa týmto počinom dostal do zložitej situácie. Nakoniec sa rozhodol v prospech Márie. Mária Pána Ježiša milovala a ani si pritom neuvedomila veľkosť svojho skutku. Až po Ježišovom „vyhodnotení“ situácie si to uvedomila.
Vložila do neho celú svoju osobnosť. Bola jediná, ktorá týmto počinom uľavila Pánovi Ježišovi v jeho utrpení. Olejom nešetrila, vyliala celý obsah nádoby a ponatierala Ježišovo telo. Ako sa táto žena dostala na takú duchovnú výšku? Vždy, keď Pán Ježiš prišiel, snažila sa vypnúť všetky iné vplyvy a naplno sa sústredila na to, čo hovorí Ježiš. Zaiste to nebolo ihneď. Určite musela riadne na sebe pracovať, aby pochopila čo najviac z toho, čo počula. Po udalosti s mŕtvym Lazárom si postupne uvedomovala, že Pán Ježiš kráča po ceste kríža a smeruje nielen k smrti, ale aj k zmŕtvychvstaniu. Počin tejto ženy v dome Šimona Malomocného sa dostal do evanjelia a ako duchovná perla je určený pre celú cirkev, pre všetkých veriacich. Svojou službou v prospech Pána Ježiša ukázala nám všetkým cestu viery, lásky a zdravého spôsobu života.
Táto žena reprezentuje vykúpeného a od hmoty odpútaného človeka, ktorý sa nebojí dať všetko pre Pána Ježiša. A my sa môžeme spýtať: Zapôsobil tento Máriin skutok na Ježišových učeníkov? Áno, zapôsobil. Na druhý deň ráno boli už aj oni ochotní obetovať svoje plášte, aby mohli svojho Majstra sprevádzať do Jeruzalema s naozaj kráľovskou poctou. Ženy sú už také. Nielen mnohé skutočnosti v živote človeka vnímajú a interpretujú inak, ale mnohé z nich aj oveľa lepšie ako zvyšok populácie vnímajú a do života uvádzajú cestu viery. V tomto nám všetkým môže byť príkladom a povzbudením aj žena s alabastrovou nádobou plnou vzácneho nardového oleja - Mária z dvanástej kapitoly Jánovho evanjelia.
