Autor: P. Michal Krovina, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec 1/2016, s. 24-27 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
24.01.2016
Ženy v Novom Zákone » Veľkňazova slúžka
Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ Ale on opäť zapieral » Mk 14, 66-70.
V súvislosti s Ježišovým výsluchom u veľkňaza Kajfáša sa spomína aj veľkňazova slúžka, ktorá pravdepodobne zastávala funkciu vrátničky vo veľkňazovom dome. Evanjelista Ján dobre poznal veľkňazov dom a je možné, že poznal aj túto ženu, no jej meno neuvádza. To znamená, že nebola významnou osobnosťou. V Jánovom evanjeliu na krátko vystupuje ako symbol pokúšajúcej moci ženy a potom ihneď mizne zo scény. Veľkňazova slúžka je špecifická tým, že sa ako jediná žena zaraduje medzi Ježišových nepriateľov. Na jej obranu treba povedať, že jej postoj je daný jej sociálnou odkázanosťou od veľkňaza - úhlavného nepriateľa Pána Ježiša. Nevyplýva teda z jej vlastného presvedčenia. Jej postoj vyplýva z jej životnej situácie.
Pozná veľkňazov odmietavý postoj na adresu Pána Ježiša a preto aj ona sa vyhraňuje proti Ježišovmu hnutiu, pretože si uvedomuje, že ani osoba Pána Ježiša, ani jeho hnutie nie je prijateľné pre jej zamestnávateľa. Avšak na druhej strane nám svojím počínaním jasne dáva najavo, že to, čo robí, nemusí robiť, pretože ju k tomu nikto nenúti. Zdá sa, že to robí z vlastnej iniciatívy a s istým pôžitkom. Jej kolega Malchus bol poslaný a poverený zajať Pána Ježiša, no jej nikto neprikázal dobiedzať do Šimona - Petra.
No ona rada odkrýva cudzie tajomstvá a cudzie záležitosti a s nadšením ich pranieruje. V tejto oblasti má pozoruhodné schopnosti. Zrejme to je jej výrazná povahová črta. Táto žena sa dostala do evanjelia, ako výstražný, odstrašujúci príklad pre nás všetkých. Jej život plynul v zaužívaných koľajach. Až raz... Je tmavá noc, čas, keď sa všetko ukladá na odpočinok. No v túto noc je na veľkňazovom dvore obzvlášť rušno. Všetci sú na nohách. Vidíme sluhov ako vovádzajú Pána Ježiša do veľkňazovho dvora. Naša žena je v službe. Dáva pozor na to, koho môže vpustiť dnu a koho nie. Keď zistila, že všetci sú už vo vnútri, zatvára bránu. Zrazu klope na bránu akýsi oneskorenec. Aj on sa chce dostať dnu. Oneskorený muž začína dokonca naliehať. Je to cudzinec a ona by takých ľudí nemala vpúšťať na veľkňazov dvor. A ktovie, či nepatrí k tomu privlečenému Nazaretčanovi.
Vtom prichádza Ján a ten vonku stojaceho muža veľmi dobre pozná. Prosí vrátničku, aby ho vpustila a ubezpečuje ju, že je to spoľahlivý a neškodný človek. Žena ho poslúchne a vpúšťa Šimona - Petra dnu. Pozrie sa mu do tváre a myslí si svoje. Ján to určite myslel dobre. Týmto počinom chce preukázať svojmu kamarátovi tú najlepšiu službu. Ján vie, že Šimon - Peter chce byť v každej situácii so svojím Majstrom. Hoci sa všetci rozutekali, Ján a Peter chcú byť s Pánom Ježišom. Avšak Šimon - Peter sa pre svoje oneskorenie a pre svoj zachmúrený výraz tváre stal veľkňazovej slúžke ihneď podozrivým. Pustila ho do vnútra, ale bola pevne presvedčená, že musí byť jedným z nich. Mala bystré pozorovacie schopnosti a neuniklo jej, že tvár oneskorenca odzrkadľuje neskrývaný smútok. Musí to byť jeden z nich...
Petrov zármutok však nevyvoláva v jej duši súcit. Veľkňazova slúžka túto vzácnu vlastnosť už dávno stratila. Rozhodla sa, že mu pripraví horúce chvíle. Aspoň sa na ňom pozabáva a spestrí tak službu sebe, ale aj iným, ktorí pracujú pre veľkňaza. Šimon - Peter si túto jej zlomyseľnosť pravdepodobne vôbec nevšimol. Možno sa jej aj poďakoval buď slovom, alebo aspoň vďačným pohľadom za to, že ho vpustila dovnútra. Je rád, že môže byť so svojím Majstrom. Aby nevzbudil pozornosť, zamiešal sa medzi sluhov a vojakov, ktorí stáli v chladnej noci pri ohni a zohrievali sa. Tváril sa, že aj on sa chce zohriať. No ide mu najmä o to, aby mohol vypočuť ich rozhovor. Napína sluch a snaží sa zachytiť každé slovo. Počúva príbeh nočnej udalosti, aj príhodu s Malchusom, ktorému jeden z učeníkov odťal mečom ucho. No najviac ho zaujíma to, čo sa stane s ich Majstrom.
Domnieva sa, že od týchto vojakov získa najpresnejšie informácie. Avšak v tom sa zmýlil. Vojaci nespomínajú to, o čo mu najviac ide. Vojaci sú mladí ľudia a chcú si užiť život plnými dúškami. Čo ich po nejakom Nazaretčanovi. Vojaci sa zaujímajú o ženskú časť populácie. Priťahujú na seba pozornosť mladých žien a dievčat, a to najmä tých s uvoľnenejšou morálkou. Veľkňazova slúžka zatvorila bránu. Veď strážiť ju celú noc je naozaj nezáživné. Aj ona je mladá a ťahá ju to medzi mladých, najmä medzi vojakov. Zastavuje sa pri nich. Jej prítomnosť pôsobí ako prilievanie oleja na oheň. Vojaci trúsia dvojzmyselné poznámky a predbiehajú sa v pikantných žartoch. Veľkňazova slúžka a vrátnička v jednej osobe je dosť hlučná na to, aby upútala ich pozornosť. Keď šiju vojaci všimnú, zapaľuje v ich srdciach nie práve najzbožnejšie pocity.
No hoci žartov je veľa, nakoniec sa najviac hovorí o hlavnej udalosti toho večera, a tou je zajatie toho zvláštneho Nazaretčana. Veľkňazova slúžka je zvedavá. Dostávajú sa k nej rôzne informácie z okruhu veľkňaza, a preto chce mať všetky informácie ohľadom Nazaretčana priamo od vojakov, z prvej ruky. Aj ostatné služobníctvo chce vedieť čo najviac a preto sa reči točia najmä okolo Nazaretčana. Obzvlášť Malchusov prípad je mimoriadne zaujímavý. Nikto však netuší, že ten čo v prípade Malchusa zaťal mečom, sedí medzi nimi. Veľkňazova slúžka považuje za potrebné získať čo najviac informácií priamo od oddielu vojakov. Veď jej zamestnávateľ je veľkňazom Izraela a jeho mienka je smerodajná, spoľahlivá a jediná pravdivá. Ona samozrejme nemá vlastnú mienku a nebude vystupovať proti svojmu chlebodarcovi.
Okrem toho jej zvedavosť ju predurčila na úlohu vrátničky vo veľkňazovom dome. Stále noví ľudia, stále nové správy a pikošky jej umožňujú dostatočne uspokojovať jej všetečnosť. Zlé jazyky o nej tvrdia, že síce vie, kedy má zatvoriť bránu, ale nevie, kedy má zatvoriť ústa. Jazyk má ostrý, britký a štipľavý. Zrazu táto žena uprie svoj prenikavý zrak na Šimona - Petra a bleskurýchle usúdi: Tento ani nepatrí medzi nás. Veď on je ten, ktorého som vpustila na dvor neskôr. A preto s veľkou dávkou škodoradostnosti vyhlasuje: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom Ježišom!“ (Mk 14, 67). Rozhliadla sa po ostatných a povedala: „Je to špiceľ, na ktorého si treba dávať pozor.“ Šimona - Petra oblial studený pot. Prečo táto žena upútava pozornosť práve na to, čo si on chcel ponechať sám pre seba v tajnosti?
Peter bez slova vstáva a ide k bráne. Žena si to všimla. „Veľmi dobre som ho odhadla,“ povedala si slúžka sama pre seba a pobrala sa za ním. Keď bol pri bráne začala: „Tento je jeden z nich!“ (Mk 14, 69). Svojou húževnatosťou si získala úspech aj u vojakov. Kým bola veľkňazova slúžka sama, Šimon - Peter sa ešte mohol brániť. Avšak, keď sa k nej pridali ostatní, vtedy sa Šimon - Peter dostal do úzkych. Začal sa zaklínať a prisahať, že nepozná toho človeka a vlastne ani nevie, o čom tá žena hovorí. My veľmi dobre vieme, ako to celé skončilo. Žiadne prísahy mu nepomohli. Ešte viac sa zamotal. Šimon, ktorého Pán Ježiš nazval Petrom, čiže skalou v tejto záležitosti padol a k tomuto pádu ho priviedla práve táto žena.
Pokúšajúca moc ženy je veľká. Ohrozila aj Šimona - Petra, ktorého Pán Ježiš postavil na čelo apoštolského zboru. Pán Ježiš sa však za neho modlil, aby jeho viera bola dostatočne silná. A Peter skutočne dokázal nájsť zmysluplné východisko aj z tohto pádu. V duchu pravej kajúcnosti sa dokázal vrátiť k Pánovi Ježišovi a odprosiť ho za svoje zlyhanie. A čo sa stalo s veľkňazovou slúžkou? Stráca sa nám z obzoru. Zostáva vo Svätom písme ako výstraha pre nás všetkých. Pokúšajúca moc ženy je veľká, niekedy dokonca démonická. Je veľmi nebezpečné, ak žena zneužíva svoju moc a svoje ženské zbrane a dáva ich do služieb zlu. V negatívnom zmysle vidíme jasne negatívny účinok biblických žien napríklad Dalily na Samsona a Herodiady na Herodesa. V pozitívnom zmysle vidíme moc ženy v prípade Panny Márie na svojho syna Ježiša alebo aj Sýrofeničanky na Pána Ježiša.
Nevieme, čo sa stalo s veľkňazovou slúžkou. Stratila sa v prepadlisku dejín. Priviedla k pádu Šimona - Petra a mala z toho zjavnú radosť. Avšak aj pokúšajúca moc ženy nám všetkým môže poslúžiť, aby sme sa stali užitočnejšími ľuďmi. Boh nám vložil do duše zdravé sily odporu voči zlu. Ak si žena, alebo aj muž uchová zdravé hodnoty a dobré duchovné dary, ktoré dostala, či dostal od Boha, môže sa stať veľkým požehnaním pre svoje okolie. Také ženy a takí muži môžu byť pevnými piliermi pre svoje rodiny, pre kresťanské spoločenstvá, pre farnosti, pre cirkev i pre celú spoločnosť. A čo nám chce Boh povedať prostredníctvom tohto príbehu? Chce nás povzbudiť k duchovnému zápasu o vlastné duchovné kvality - o čnosti.
Veľkňazova slúžka sa stala symbolom pokúšajúcej moci ženy, ktorá môže spôsobiť pád mnohých ľudí. Osobitne výstražným príkladom je pre mužskú časť populácie. Ak však stretneme takúto ženu, alebo takého muža, to automaticky neznamená, že musíme padnúť. Veľkňazova slúžka síce otriasla kvalitami Šimona - Petra, ale nezničila ich. V duchovnom zmysle sluhovia a slúžky veľkňaza Kajfáša pôsobia stále medzi nami prostredníctvom tých najrozličnejších podôb a situácií. Avšak životný príklad Šimona - Petra nám ukazuje, že ak si zachováme zdravú ostražitosť a po prípadných pádoch máme ochotu nastúpiť na cestu skutočného obrátenia sa k nášmu nebeskému Otcovi, môžeme aj my obstáť aj v tých najkomplikovanejších životných situáciách.
Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ Ale on opäť zapieral » Mk 14, 66-70.
V súvislosti s Ježišovým výsluchom u veľkňaza Kajfáša sa spomína aj veľkňazova slúžka, ktorá pravdepodobne zastávala funkciu vrátničky vo veľkňazovom dome. Evanjelista Ján dobre poznal veľkňazov dom a je možné, že poznal aj túto ženu, no jej meno neuvádza. To znamená, že nebola významnou osobnosťou. V Jánovom evanjeliu na krátko vystupuje ako symbol pokúšajúcej moci ženy a potom ihneď mizne zo scény. Veľkňazova slúžka je špecifická tým, že sa ako jediná žena zaraduje medzi Ježišových nepriateľov. Na jej obranu treba povedať, že jej postoj je daný jej sociálnou odkázanosťou od veľkňaza - úhlavného nepriateľa Pána Ježiša. Nevyplýva teda z jej vlastného presvedčenia. Jej postoj vyplýva z jej životnej situácie.
Pozná veľkňazov odmietavý postoj na adresu Pána Ježiša a preto aj ona sa vyhraňuje proti Ježišovmu hnutiu, pretože si uvedomuje, že ani osoba Pána Ježiša, ani jeho hnutie nie je prijateľné pre jej zamestnávateľa. Avšak na druhej strane nám svojím počínaním jasne dáva najavo, že to, čo robí, nemusí robiť, pretože ju k tomu nikto nenúti. Zdá sa, že to robí z vlastnej iniciatívy a s istým pôžitkom. Jej kolega Malchus bol poslaný a poverený zajať Pána Ježiša, no jej nikto neprikázal dobiedzať do Šimona - Petra.
No ona rada odkrýva cudzie tajomstvá a cudzie záležitosti a s nadšením ich pranieruje. V tejto oblasti má pozoruhodné schopnosti. Zrejme to je jej výrazná povahová črta. Táto žena sa dostala do evanjelia, ako výstražný, odstrašujúci príklad pre nás všetkých. Jej život plynul v zaužívaných koľajach. Až raz... Je tmavá noc, čas, keď sa všetko ukladá na odpočinok. No v túto noc je na veľkňazovom dvore obzvlášť rušno. Všetci sú na nohách. Vidíme sluhov ako vovádzajú Pána Ježiša do veľkňazovho dvora. Naša žena je v službe. Dáva pozor na to, koho môže vpustiť dnu a koho nie. Keď zistila, že všetci sú už vo vnútri, zatvára bránu. Zrazu klope na bránu akýsi oneskorenec. Aj on sa chce dostať dnu. Oneskorený muž začína dokonca naliehať. Je to cudzinec a ona by takých ľudí nemala vpúšťať na veľkňazov dvor. A ktovie, či nepatrí k tomu privlečenému Nazaretčanovi.
Vtom prichádza Ján a ten vonku stojaceho muža veľmi dobre pozná. Prosí vrátničku, aby ho vpustila a ubezpečuje ju, že je to spoľahlivý a neškodný človek. Žena ho poslúchne a vpúšťa Šimona - Petra dnu. Pozrie sa mu do tváre a myslí si svoje. Ján to určite myslel dobre. Týmto počinom chce preukázať svojmu kamarátovi tú najlepšiu službu. Ján vie, že Šimon - Peter chce byť v každej situácii so svojím Majstrom. Hoci sa všetci rozutekali, Ján a Peter chcú byť s Pánom Ježišom. Avšak Šimon - Peter sa pre svoje oneskorenie a pre svoj zachmúrený výraz tváre stal veľkňazovej slúžke ihneď podozrivým. Pustila ho do vnútra, ale bola pevne presvedčená, že musí byť jedným z nich. Mala bystré pozorovacie schopnosti a neuniklo jej, že tvár oneskorenca odzrkadľuje neskrývaný smútok. Musí to byť jeden z nich...
Petrov zármutok však nevyvoláva v jej duši súcit. Veľkňazova slúžka túto vzácnu vlastnosť už dávno stratila. Rozhodla sa, že mu pripraví horúce chvíle. Aspoň sa na ňom pozabáva a spestrí tak službu sebe, ale aj iným, ktorí pracujú pre veľkňaza. Šimon - Peter si túto jej zlomyseľnosť pravdepodobne vôbec nevšimol. Možno sa jej aj poďakoval buď slovom, alebo aspoň vďačným pohľadom za to, že ho vpustila dovnútra. Je rád, že môže byť so svojím Majstrom. Aby nevzbudil pozornosť, zamiešal sa medzi sluhov a vojakov, ktorí stáli v chladnej noci pri ohni a zohrievali sa. Tváril sa, že aj on sa chce zohriať. No ide mu najmä o to, aby mohol vypočuť ich rozhovor. Napína sluch a snaží sa zachytiť každé slovo. Počúva príbeh nočnej udalosti, aj príhodu s Malchusom, ktorému jeden z učeníkov odťal mečom ucho. No najviac ho zaujíma to, čo sa stane s ich Majstrom.
Domnieva sa, že od týchto vojakov získa najpresnejšie informácie. Avšak v tom sa zmýlil. Vojaci nespomínajú to, o čo mu najviac ide. Vojaci sú mladí ľudia a chcú si užiť život plnými dúškami. Čo ich po nejakom Nazaretčanovi. Vojaci sa zaujímajú o ženskú časť populácie. Priťahujú na seba pozornosť mladých žien a dievčat, a to najmä tých s uvoľnenejšou morálkou. Veľkňazova slúžka zatvorila bránu. Veď strážiť ju celú noc je naozaj nezáživné. Aj ona je mladá a ťahá ju to medzi mladých, najmä medzi vojakov. Zastavuje sa pri nich. Jej prítomnosť pôsobí ako prilievanie oleja na oheň. Vojaci trúsia dvojzmyselné poznámky a predbiehajú sa v pikantných žartoch. Veľkňazova slúžka a vrátnička v jednej osobe je dosť hlučná na to, aby upútala ich pozornosť. Keď šiju vojaci všimnú, zapaľuje v ich srdciach nie práve najzbožnejšie pocity.
No hoci žartov je veľa, nakoniec sa najviac hovorí o hlavnej udalosti toho večera, a tou je zajatie toho zvláštneho Nazaretčana. Veľkňazova slúžka je zvedavá. Dostávajú sa k nej rôzne informácie z okruhu veľkňaza, a preto chce mať všetky informácie ohľadom Nazaretčana priamo od vojakov, z prvej ruky. Aj ostatné služobníctvo chce vedieť čo najviac a preto sa reči točia najmä okolo Nazaretčana. Obzvlášť Malchusov prípad je mimoriadne zaujímavý. Nikto však netuší, že ten čo v prípade Malchusa zaťal mečom, sedí medzi nimi. Veľkňazova slúžka považuje za potrebné získať čo najviac informácií priamo od oddielu vojakov. Veď jej zamestnávateľ je veľkňazom Izraela a jeho mienka je smerodajná, spoľahlivá a jediná pravdivá. Ona samozrejme nemá vlastnú mienku a nebude vystupovať proti svojmu chlebodarcovi.
Okrem toho jej zvedavosť ju predurčila na úlohu vrátničky vo veľkňazovom dome. Stále noví ľudia, stále nové správy a pikošky jej umožňujú dostatočne uspokojovať jej všetečnosť. Zlé jazyky o nej tvrdia, že síce vie, kedy má zatvoriť bránu, ale nevie, kedy má zatvoriť ústa. Jazyk má ostrý, britký a štipľavý. Zrazu táto žena uprie svoj prenikavý zrak na Šimona - Petra a bleskurýchle usúdi: Tento ani nepatrí medzi nás. Veď on je ten, ktorého som vpustila na dvor neskôr. A preto s veľkou dávkou škodoradostnosti vyhlasuje: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom Ježišom!“ (Mk 14, 67). Rozhliadla sa po ostatných a povedala: „Je to špiceľ, na ktorého si treba dávať pozor.“ Šimona - Petra oblial studený pot. Prečo táto žena upútava pozornosť práve na to, čo si on chcel ponechať sám pre seba v tajnosti?
Peter bez slova vstáva a ide k bráne. Žena si to všimla. „Veľmi dobre som ho odhadla,“ povedala si slúžka sama pre seba a pobrala sa za ním. Keď bol pri bráne začala: „Tento je jeden z nich!“ (Mk 14, 69). Svojou húževnatosťou si získala úspech aj u vojakov. Kým bola veľkňazova slúžka sama, Šimon - Peter sa ešte mohol brániť. Avšak, keď sa k nej pridali ostatní, vtedy sa Šimon - Peter dostal do úzkych. Začal sa zaklínať a prisahať, že nepozná toho človeka a vlastne ani nevie, o čom tá žena hovorí. My veľmi dobre vieme, ako to celé skončilo. Žiadne prísahy mu nepomohli. Ešte viac sa zamotal. Šimon, ktorého Pán Ježiš nazval Petrom, čiže skalou v tejto záležitosti padol a k tomuto pádu ho priviedla práve táto žena.
Pokúšajúca moc ženy je veľká. Ohrozila aj Šimona - Petra, ktorého Pán Ježiš postavil na čelo apoštolského zboru. Pán Ježiš sa však za neho modlil, aby jeho viera bola dostatočne silná. A Peter skutočne dokázal nájsť zmysluplné východisko aj z tohto pádu. V duchu pravej kajúcnosti sa dokázal vrátiť k Pánovi Ježišovi a odprosiť ho za svoje zlyhanie. A čo sa stalo s veľkňazovou slúžkou? Stráca sa nám z obzoru. Zostáva vo Svätom písme ako výstraha pre nás všetkých. Pokúšajúca moc ženy je veľká, niekedy dokonca démonická. Je veľmi nebezpečné, ak žena zneužíva svoju moc a svoje ženské zbrane a dáva ich do služieb zlu. V negatívnom zmysle vidíme jasne negatívny účinok biblických žien napríklad Dalily na Samsona a Herodiady na Herodesa. V pozitívnom zmysle vidíme moc ženy v prípade Panny Márie na svojho syna Ježiša alebo aj Sýrofeničanky na Pána Ježiša.
Nevieme, čo sa stalo s veľkňazovou slúžkou. Stratila sa v prepadlisku dejín. Priviedla k pádu Šimona - Petra a mala z toho zjavnú radosť. Avšak aj pokúšajúca moc ženy nám všetkým môže poslúžiť, aby sme sa stali užitočnejšími ľuďmi. Boh nám vložil do duše zdravé sily odporu voči zlu. Ak si žena, alebo aj muž uchová zdravé hodnoty a dobré duchovné dary, ktoré dostala, či dostal od Boha, môže sa stať veľkým požehnaním pre svoje okolie. Také ženy a takí muži môžu byť pevnými piliermi pre svoje rodiny, pre kresťanské spoločenstvá, pre farnosti, pre cirkev i pre celú spoločnosť. A čo nám chce Boh povedať prostredníctvom tohto príbehu? Chce nás povzbudiť k duchovnému zápasu o vlastné duchovné kvality - o čnosti.
Veľkňazova slúžka sa stala symbolom pokúšajúcej moci ženy, ktorá môže spôsobiť pád mnohých ľudí. Osobitne výstražným príkladom je pre mužskú časť populácie. Ak však stretneme takúto ženu, alebo takého muža, to automaticky neznamená, že musíme padnúť. Veľkňazova slúžka síce otriasla kvalitami Šimona - Petra, ale nezničila ich. V duchovnom zmysle sluhovia a slúžky veľkňaza Kajfáša pôsobia stále medzi nami prostredníctvom tých najrozličnejších podôb a situácií. Avšak životný príklad Šimona - Petra nám ukazuje, že ak si zachováme zdravú ostražitosť a po prípadných pádoch máme ochotu nastúpiť na cestu skutočného obrátenia sa k nášmu nebeskému Otcovi, môžeme aj my obstáť aj v tých najkomplikovanejších životných situáciách.
